Moja pamäť je dosť podivná. Nedovolí mi spomenúť si na maximálne dôležité veci, akými sú napríklad autor libreta opery Woyzeck, pomer veľkosti terabajtu a exabajtu či farby rumunskej vlajky, ktoré by mi zaručili vysoký spoločenský kredit a lepšie skóre na nedávnom televíznom konkurze. Zato básničky k výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie z čítanky spred štyridsiatich rokov mám v hlave dodnes. Napríklad takúto:
Pretože som včera prepásla svoju jedinečnú blogerskú šancu ako prvá zdokumentovať obrovský požiar odohrávajúci sa len niekoľko metrov od našej budovy, ponúkam zopár fotografií, ktoré som urobila cca 20 hodín po.
Keď som bola malá, Dušičky som mala rada. Návšteva večerného vysvieteného cintorína a zapaľovanie sviečok v spoločnosti rodičov a prarodičov boli príjemným dobrodružstvom. Nad otázkami života a smrti som sa nezamýšľala a ľudia pochovaní na cintoríne boli pre mňa starí neznámi, ktorých roky narodenia začínali dvojčíslom 18.
Kedysi bývali salonky len strieborné. Mala som rada oboje - obyčajné fondanové za 24 Kčs/kg, aj čokoládové za štyridsať. A pretože som chcela mať celý stromček v jednej farbe, kúpila som strieborný špic aj gule a k tomu strieborné lamely a reťaze. A dokonca som zohnala na trhu od ľudí z bývalého ZSSR striebornú ozdobu, ktorá mi pripomína kosák a kladivo. (foto v článku) Potom sa salonky začali inovovať. Čisto fondanové sa už nepredávali, pribudli rôzne farebné aj chuťové variácie. My sme ostávali verní strieborným. Tak ako sme kedysi nakupovali strieborné ozdoby k salonkám, nakupovali sme neskôr strieborné salonky k ozdobám. No mám pocit, že tento rok sme s tým skončili. Obehala som viacero obchodov a podarilo sa mi objaviť zopár strieborných len ako súčasť horkomliečnej kolekcie. Keby som to vedela, robila by som to tak, ako kedysi - salonky sa nejedli, ale odkladali ako ozdoba na ďalší rok. Pomôžete mi nejakými tipmi alebo budeme musieť po 25 rokoch zmeniť svoje vianočné farebné tradície?
Keď som minulý týždeň vyberala s Viktorkou knihy na naše každovečerné čítanie, nenapadlo ma, že to robím naposledy. O dva dni nám papier na dverách oznamoval, že vzhľadom na technické problémy (kúrenie, elektrina) naša knižnica definitívne končí svoju činnosť.
Ak ste s vnímaním jesene na tom ako ja a máte pocit, že s ňou prichádza tá horšia polovica roka, chlad zvonka vám preniká hlboko do vnútra a pohľad na farebné lístie vo vás vyvoláva smútok za odchádzajúcim letom a pripomína vám nezadržateľné plynutie času ...
"Ahoj, Asi viem ake mas problemy, ale potrebujem vediet: - Pristupujes k svojim strankam uz pomocou FTP??? - Neviem ako dlho pracujes s Internetom, takze sorry, ale vies co je to FTP??? - Ak nie, nevadi, vysvetlim...- Ak pristupujes cez FTP odpis a nieco Ti potom poradím... - Napis aj aky program na pristup cez FTP pouzivas... Zatial Cau, Tibor..."
Konečne som musela vyjsť s pravdou von. Pre zachovanie harmonického a bezporuchového chodu rodiny som sa desať minút pred odchodom z domu zaštítila autoritou SME a priznala som, že už päť mesiacov blogujem. Dostala som rozhrešenie a odpustenie a bola som uvoľnená, aby som si mohla vychutnať moju prvú blogerskú stretávku.
Varovanie: Prezentovaná úroveň znalostí ruského jazyka môže pri čítaní reportáže u citlivejších jedincov vyvolať zmeny duševného a telesného stavu organizmu.
"Poslal som ti zopár linkov na cestovanie vlakmi po Ukrajine", povedal mi Jakub, keď sme sa náhodou stretli doma aj live. "Keď si ich prečítaš, budeš ľutovať, že nejdeme už dnes." Nemal úplnú pravdu.
Každodenná porcia tragédií a živelných pohrôm patrí k televíznym správam rovnako ako hlboký výstrih Zuzany Hajdu. V snahe zaujať čoraz citovo otupenejšieho diváka sa televízie predháňajú v počte explodovaných áut, roztrhaných ľudských tiel a plačúcich pozostalých.
Keď som sa dosýta vyhrala s prehľadom blogerov podľa mena, registrácie aj karmy, napadlo ma tento zoznam doplniť aj podľa iných kritérií. A tak som z nich vytvorila niekoľko skupín:
Okrem telenovelovej úchylky mám aj ďalšiu - je to mierny exhibicionizmus. Rada verejne predvádzam čitateľom blogu svoje štylistické a gramatické schopnosti a televíznym divákom celoživotne nadobudnuté vedomosti. Teda nie že by niečo z toho bolo výnimočné, ale to teraz nebudem riešiť.
Dnes som strávila hodinu času s kružidlom, pravítkom a ceruzkou v ruke. Začal sa nový školský rok a ja som s hrôzou pozerala na zoznam úloh, čo nám pani učiteľka dala posledný deň pred prázdninami. Okrem kúpy zošitov, ceruziek a iných pomôcok tam čierne na bielom stálo:
Tohtoročný dovolenkový výber sme odsúhlasili jednomyselne. Balkán mi je sympatický od mojej prvej zahraničnej cesty a Grécko som si zamilovala začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sme v malej dedinke Leptokaria tri po sebe nasledujúce letá vychutnávali krásy tejto príjemnej krajiny.
Týždeň v upršaných Roháčoch bol v detstve každoročnou súčasťou môjho života tak ako MDŽ, Dušičky či Vianoce. Otec pracoval na Vysokej škole dopravnej, ktorá vlastnila zrubovú základňu ako stvorenú pre odborovú rekreáciu vhodnú na utuženie pracovného kolektívu vo chvíľach zaslúženého voľna.
Väčšinou nemám problém slušne odmietať nevyžiadané ponuky. Nereagujem na vidiny výhodných zájazdov spojených s prezentáciou výrobkov a darčekom zdarma, nemám výčitky oželieť Strážnu vežu a nedostali ma ani Avoňáci či Herbalifisti. Väčšinou...
Dve hrivny, niekoľko dolárov, nedotknuté zásoby Acylpyrínu a Endiaronu a neutichajúca chuť spoznávať, ktoré nám ostali z posledného výletu, boli dostatočným dôvodom, aby sme sa so synom po troch týždňoch opäť vybrali smerom na východ.
V lete pred štyridsiatimi rokmi sme boli s rodičmi na prvej spoločnej dovolenke - prvýkrát pri mori a prvýkrát lietadlom. Výber vhodných destinácií nebol v tých časoch vôbec náročný - pokiaľ ste netúžili leto tráviť drkotajúc zubami v prútenom koši na Balte, mali ste na výber bratské pláže Čierneho mora. A pretože v Rumunsku už rodičia boli, išlo sa do Bulharska. Mala som osem rokov a brat päť.
Minulý rok pred Veľkou nocou sme vysielali reláciu "Slovo na nedeľu". Bol to cyklus príspevkov v náboženskom duchu, ktoré si pripravovali jednotlivé cirkevné spoločenstvá. Predstavitelia katolíckej cirkvi sa s nami dohodli, že tri relácie, ktoré na ňu pripadajú, sa budú nahrávať u nás, a pretože mojim pracoviskom už pár týždňov bola práve nahrávačka, dostala som túto pre mňa neobvyklú úlohu na starosť.
