O pár dní skončí február - mesiac, kedy som sa mala podrobiť preventívnej zubárskej prehliadke. Pri poslednej návšteve v auguste mi kázali prísť o pol roka. Preto som v januári s mesačným predstihom vytočila číslo zubnej ambulancie, ktorú navštevujem už 20 rokov.
" vies co? aj keby to bolo opacny by sa mi to nepacilo", napísal mi Majeed počas nášho včerajšieho chatovania.
Cestou z práce ma zo zamyslenia vyrušilo zatrúbenie auta. Zdvihla som hlavu a pozrela sa smerom k prichádzajúcim zvukovým vlnám. V aute som uvidela sympatickú usmiatu ženu, ktorá mi priateľsky mávala na pozdrav. Odkývala som jej späť, ako to robím obyčajne. Napriek tomu, že - ako obyčajne - ani tentokrát som vôbec netušila, o koho ide.
Ako som už spomínala, moje znalosti anglického jazyka sú ohraničené časovým intervalom medzi porevolučným nadšením, kedy sa nám zdal jazyk Shakespeara very easy a druhou vetou ifovou, po ktorom odpadli z nášho vzdelávacieho krúžku aj poslední vytrvalci.
Myslela som si, že svoje fotky pridám do spoločného fondu nejakej fotoreportáže. Pretože o ne nikto nejaví záujem (akoby každý tušil vcelku správne, že vzhľadom na ich kvalitu aj tak o nič nepríde), rozhodla som sa opustiť kolektivistické uvažovanie vtĺkané do hláv našej generácie a v trende modernej doby uprednostňujúcej silný individualistický prístup idem bojovať sólo.
Len 48 hodín trvalo, kým si štafeta nazvaná Štyri veci našla cestu ku mne. Prvýkrát som sa o tejto hre dozvedela na conBLOGU a tušila som, že o nejaký čas sa dostane aj do výsostných vôd blogu SME. Otázkou bolo, kto ma do hry vtiahne. Urobil tak Juraj Lőrinc.
V oblasti výtvarného umenia som trápna diletantka. Nie že by som sa nesnažila ho správne vnímať, naozaj. Ale nikdy som napríklad nepochopila, prečo práve nepríťažlivá Mona Lisa je taká celosvetovo populárna, a keď som ju potom v Louvri videla naživo, nechápala som o nič viac.
... za neúčasť na dnešnom rodičovskom združení. Presnejšie, ja som sa tam aj pred piatou došmýkala z roboty, ale na chodbe predo mnou čakalo ďalších päť mamičiek a jeden otecko. Vraj sa chodí do triedy po jednom a priemerná doba konzultácie je 10-15 minút - tak mi povedali tí, čo tam stáli už od štvrtej.
Začiatkom decembra som si na stránku blogu umiestnila kód Naj.sk na sledovanie návštevnosti. Prvých 30 dní som mala na ukážku aktivovaný tarif Platinum, ktorý umožňuje podrobnejšie monitorovanie pohybu na stránkach.
Na rohu našej ulice stojí novinový stánok. Vyše 25 rokov sme si v ňom kupovali dennú tlač - kedysi Pravdu a Prácu, neskôr Smenu a od vzniku SME sme si nosievali domov každé ráno práve tento titul. Pri SME sa všetci postupne stihli naraňajkovať. Za to štvrťstoročie si pamätám asi 8 prípadov, kedy noviny v stánku neboli o pol šiestej ráno. Trikrát bol stánok vykradnutý a zvyšok mali na svedomí snehové záveje. Vtedy sme mali noviny až okolo ôsmej.
Investigatívna žurnalistika priťahuje masy. Dôkazom toho je aj celkom slušná čítanosť môjho článku o spolupracovníkoch, ktorých som objavila v zoznamoch zväzkov ŠTB. Preto som sa rozhodla ešte trochu pohrabať v archíve. Po krátkom snorení som tam narazila na meno mnohonásobného Zlatého i Českého slávika, známeho speváka Karla Gotta.
Včera som sa na čakanie u zubárky dôkladne pripravila. Po tom, čo som si x-týkrát dôkladne prezrela návod na správne čistenie ústnej dutiny, ktorý visí na dverách ordinácie už vyše 15 rokov, a po preštudovaní ponuky Lidla platnej od 29. decembra som sa pustila do vybavovania vianočnej korešpondencie.
"Mami, ty si písala o päťdesiatke?", pýta sa Viktorka po krátkom putovaní mojím blogom, keď skontrolovala moje najnovšie literárne prírastky.
V detstve som nikdy nemala svojho pioniera. Nie bicykel, o ten sme sa po Vianociach 1967 delili s bratom. Mám na mysli rovesníka zo Sovietskeho zväzu, s ktorým by som krátko po zvládnutí azbuky prostredníctvom korešpondencie udržiavala večnú družbu medzi našimi bratskými národmi.
Priznám sa, že som sa na minulotýždňovú Superstar dívala hlavne kvôli nej. Určite si ju viacerí pamätáte - dievčina, čo volala Pyca na malinovku, tá, ktorej porotcovia povedali, že im pripomína Stevieho Wondera, no nie spevom. Naša dlhoročná verná poslucháčka Anička.
Včera mala kamarátka Lenka okrúhle narodeniny a ja som nevedela, či jej mám gratulovať alebo kondolovať.
Titulka dnešného SME: Výročie novembra - 40 ľudí na námestí Môj prieskum: Výročie novembra - 19 článkov na Blogu.sme Čo vy na to, kolegovia - zvíťazime aspoň nabudúce?:-)
Zajtra budeme mať opäť jedno výročie. Napriek tomu, že mám dosť rokov na to, aby som si pomerne presne pamätala, ako sme štrngali kľúčikmi na námestiach, a pritom ešte nie tak veľa na to, aby som si nevedela spomenúť, prečo sme to vlastne robili, nebudem spomínať.
Včera som v diskusii k jednému článku našla odkaz na zoznamy zväzkov ŠTB. Už dávnejšie som mala v úmysle trochu sa pohrať s vyhľadávaním a tak som zo zvedavosti do vyhľadávacieho políčka postupne naťukala mená všetkých štrnástich mojich kolegov, s ktorými som kedysi pracovala.
Ako životnými skúsenosťami poučená a rokmi praxe vycvičená matka sa snažím o to, aby som Viktorke na všetky jej otázky odpovedala pravdivo, komplexne a veku (8) primerane. Tak, ako sa to píše v múdrych knihách i bulvárnych časopisoch. Úprimnosť medzi nami je zatiaľ obojstranná, a tak sa niekedy podozvedám celkom zaujímavé veci.
