jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Po Drotárii som sa toho roku poprechádzal krížom-krážom dosť. Mal som v pláne aj Vrchrieku a hoci som na Vrchrieke bol, predsa som si predsvzatie nesplnil. Aj bol som na Vrchrieke, aj nebol som na Vrchrieke. Bol som totiž na inej kysuckej Vrchrieke, ako som si naplánoval, takže na tú pravú si počkám už až do budúceho roku.
"Bez spojenia niet velenia" - táto stará vojenská múdrosť sa mi potvrdila aj toť nedávno, minulú sobotu. A na tú stratu spojenia som doplatil a to hneď v Raji. V krásnom Slovenskom raji. Ale po poriadku, bolo to takto:
Vybrať sa na Martinské hole nie je nič zvláštne. Je tu viacero turistických chodníkov, ale začiatkom septembra pribudol k nim ten najkrajší. A súčasne aj najťažší. Taký, ktorý sa svojou krásou a obtiažnsťou vyrovná aj nejednému inému uznávanému napr. v roklinách Slovenského raja, hoci dĺžkou sa im zatiaľ nevyrovná. Na Slovensku je ešte neznámy, ba ani v Turci ho mnohí turisti nepoznajú. Nie je však určený pre obyčajných turistov, ktorí sú zvyknutí na zdolávanie ľahších či ťažších kopcov. Ale to môžete aj sami posúdiť podľa fotiek.
Traja nadsedemdesiatnici kedysi boli na Inovci, najvyššom kopci v pohorí Považský Inovec, teraz sa vybrali na Veľký Inovec, najvyšší kopec pohoria Pohronský Inovec. Ten na Považí je vyšší a známejší, ale nič z neho nevidno, ten na Pohroní je menej známy a o čosi nižší, ale výhľady z neho sú. Aby to bolo zaujímavejšie, tak sa ta tí mládenci vybrali z dvoch strán tak, ako im najlepšie vyhovovalo dopravné spojenie: dvaja Piešťanci išli z Machuliniec pri Topľčiankach, Martinčan išiel od Veľkej Lehoty povyše Novej Bane. Stretnúť sa mali na vrchole o 12.oo. Hoci Martinčan čakal v Novej Bani na autobus hodinu a pol, hore bol skôr ako Piešťanci, na ktorých asi hodinu čakal. Tí však mali o ťosi dlhšiu trasu a aj z domu vyrážali neskoršie. Ale stretli sa na lúke pod vrcholom.
Na nedeľu som mal naplánovanú akciu, ale v piatok podvečer som dostal hlášku, že ma čaká niečo iné. Tak rýchlo zháňať dáku akciu na sobotu. Naťukal som "KST 7.9.2013" a vyšiel mi celý zoznam turistických akcií od Myjavy po Bardejov. Vybral som si z nich Suť. Z dvoch dôvodov. Jednak názov kopca Suť, jednak o trase som sa dočítal, že je tam aj návšteva Šášovského hradu, ktorý som zatiaľ videl len z cesty alebo z vlaku.
Veľký Lopeník je štvrtým najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Leží na hranici na slovensko-moravskom pomedzí. Na vrchole je postavená rozhľadňa, z ktorej je nádherný kruhový výhľad na slovenskú i moravskú stranu. Pravda, len za pekného počasia. Pri našom výstupe nadsedemdesiatnikov to počasie sa pokazilo, preto dom sa tam vybral aj druhý raz.
Minulý týždeň sme boli s priateľmi-nadsedemdesiatnikmi na rozhľadni na slovensko-moravskom pomedzí. Pretože pod rozhľadňou i na moravskej i na slovenskej strane bolo všetko v hmle, len rozhľadňa sa týčila nad ňou, z výhľadov nebolo nič, tak som sa rozhodol, že v piatok za slnečného počasia sa ta opäť vyberiem. Vo štvrtok podvečer som som však dostal návrh turisického nadšenca a virtuálneho priateľa na spoločnú návštevu Slovenského raja, takže nebolo treba o ničom špekulovať. Zmena programu na počkanie.
...ku Spišskému Štiavniku cez Sokoliu dolinuĎurkovec, rázcestie - Čingov, Dzurkovec - Tomášovský výhľad - Pod Tomášovským výhľadom - Biely potok, ústie - Sokolia dolina, ústie - Sokolia dolina, záver - Glac, Malá poľana - Suchá Belá, záver - Podlesok - Hrabušice, Mýto - Betlanovce - Spišský Štvrtok, kaštieľ.
Tak takto rehabilitujem. Prvé akcie boli len také malé prechádzky. Ale nedávno mi volal kamarát z Piešťan, či sa mi na druhý deň nechce ísť prejsť sa do Tatier.
Vybral som sa do poslednej liptovskej dediny, že sa pozriem ako turista na dve veci: na naše pomery nezvyklý cintorín nemeckých vojakov, ktorí padli v 2. sv. vojne a na Važeckú jaskyňu. Vlakom do Štrby, odtiaľ autobusom trochu späť do Važca. Nepozrel som si však ani jedno, ani druhé, zato som si popozeral niečo iné. A stálo to za to.
Slovensko je veľmi bohaté na vodopády, päť z nich je národnou prírodnou pamiatkou. Najmenší z národných prírodných pamiatok je Starohutský nad Novou Baňou v Pohronskom Inovci, najvyšší je Brankovský pri Podsuchej v Nízkych Tatrách.Ale predsa Kmeťov vodopád v spodnej časti doliny Nefcerka, súčasti Kôprovej doliny má jedno naj, ktorým predčí aj tie spomedzi národných prírodných pamiatok: je najvyšším nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj na Slovensku. Napriek tomu je medzi turistami málo známy, lebo leží v málofrekventovanej oblasti Vysokých Tatier.
Stačí spomenúť Slovenský raj a človeku sa pred očami hneď objaví neopakovateľná krása tamojšej prírody. Nech sa tam vyberiete z hociktorého východiska. Slovenský raj je doslova krížom-krážom popretkávaný turistickými chodníkmi, človek si má z čoho vyberať. Ja som sa tentoraz vybral z parkoviska Čingov, aby som sa sem aj vrátil. Pôvodne to malo byť po jednej strane Hornádu k ústiu Bieleho potoka, potom prejsť na druhú stranu Hornádu a vrátiť sa späť popri Letanovskom mlyne a Tomášovskom výhľade do východiska. Za pochodu som pridal ešte aj Kláštorisko, veď som tam už dávno nebol.
Kvôli dvom zlomeným rebrám na ostatnej akcii v Krivánskej Malej Fatre po horách zatiľ nemôžem, ale pohybu mám mať hodne. Hrudník a bruho napuchnuté, celý zafačovaný, poriadne posťahovaný na hory nemôžem, tak aspoň popod hory Turčianskou záhradkou som sa vybral a na hory pozeral len túžobne zdola. Ale aj dole je krása, veď Turčianska záhradka...
Keď sme minule ako nadsedemdesiatnici mali akciu z Havrana do Koplotoviec, hneď na začiatku túry ma zaujala smerovka "Čertova pec 1:00 hod". Pekný názov, tak som sa na to bližšie pozrel. Zistil som, že nielen názov je zaujímavý, ale aj samotný objekt. A tak sme sa tentoraz dvaja nadsedemdesiatnici ta vybrali, aby sme výnimočne neskončili pri tradičnm pive. Tretí nadsedemdesiatnik bol preč, nemohol sa toho s nami zúčastniť.
V pondelok podvečer, keď som sa richtoval do krčmy na pravidelné pondelkové pivo, dozvedel som sa, že v stredu a vo štvrtok budem mať na starosti kamaráta Nora, vnučkinho psíka fajty šiba-inu. To by znamenalo, že kdesi sa vybrať môžem až v piatok, lebo na utorok som nemal nič naplánované. Tak rýchlo som sa rozhodol, že sa prejdem po Krivánskej Malej Fatre. Z Turčianskej záhradky sa hore dá dostať zo štyroch východísk. z Lipovca, z Turčianskych Kľačian, z Turian a zo Šútova. Prvé dve i druhé dve sa pod hrebeňom spájajú, takže výstu hore je len v dvoch bodoch. Ja som si vybral chodník z Turčianskych Kľačian do Šútova. Veď to mám tu pod nosom a dávno som tam už nebol. Túlam sa kade-tade po Slovensku a tu doma taká krása pod nosom...
Koncom minulého týždňa prebehli v Nitre celoštátne oslavy 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda do našich končín. V piatok som bol v Nitre a v sobotu som sa ta zas vybral. Viac-menej ako filatelista a turista v jednej osobe. A tu sú moje dojmy z Nitry a osláv.
Proti pivnému bruchu je veľmi dobré pivo. Poznáte to známe české: "Pivo dělá hezká těla"... Také dve-tri pivá občas sú tak akurát. Pravda, pred nimi treba ešte niečo: pohyb a pot. Hodne pohybu a ešte viac potu.
Nadsedemdesiatnici sa vybrali na potulky do zahraničia, povymetať pavučinu z kútov: Čierne pri Čadci - Jaworzynka - Hrčava - Čierne pri Čadci. Trojmedzie, tri štáty, troje hraníc.
Železnice Slovenskej republiky každoročne k Medzinárodnému dňu detí poriadajú rôzne akcie.Centrom osláv sú už tradične Vrútky, kde sa uskutočňujú aj jazdy vlakov s motorovými a parnými rušňami. Medzi deťmi, mládežou i staršou generáciou je o tieto akcie vždy veľký záujem. Ak ste sa takejto akcie ešte nezúčastnili, vrelo odporúčam urobiť radosť svojim potomkom na budúci rok. Ale aj začiatkom septembra každoročne prebehajú veľmi obľúbené oslavy modrej armády vo Zvolene na starej stanici a v depe.
