Ján Urda
Z Podsuchej do Ružomberka
Tento rok to bol už druhý pokus o Brankov a Ostrô. A tentoraz vydarený. Fajn partia kubínskych turistov a nádherné slnečné počasie.
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ján Urda
Krížom-krážom Drotáriou - 2
O pár dní po prvom, daždivom výlete krajom drotárov z Dlhého Poľa cez Turzovku do Vysokej nad Kysucou som sa vybral za krásneho slnečného počasia po drotárskom chodníku opačným smerom: z Dlhého Poľa cez Veľké Rovné do Kolárovíc. Tentoraz to bola sólo prechádzka, nemusel som sa prispôsobovať nikomu a ničomu, aj počasie som vybral fajn. Východiskový bod bol v oboch pípadoch zhodný: pamätník padlým v 2. svetovej vojne v osade Hlaváčová.
Ján Urda
Krížom-krážom Drotáriou - 1
Drotária je územie, rozkladajúce sa zhruba v trojuholníku medzi mestami Bytča - Čadca - Žilina. Z detstva si pamätám, ako drotári s drevenou krošňou na chrbte a koženou kapseľou prehodenou krížom cez plece chodili po dedine z dom do domu a vykrikovali: "Dajte hrnce drôtovať". Keď gazdiná mala deravý smaltovaý riad, sadol si drotár na schody, na podstenie alebo na lavičku pred domom a na počkanie riad zaplátal drôtom a kúskom plechu. Alebo hlinenú nádobu, mliečnik, krčah, oplietol dookola celé drôtom. Za teplú polievku, kúsok slaninky alebo údenú klobásku a nejaké tie drobné, lebo na dedine nikdy nebol prebytok peňazí.Na Kysuciach nedávno bola hviezdicová akcia, ktorú poriadali turisti z obcí Drotárie v spolupráci s obcou Vysoká nad Kysucou s cieľom vo Vysokej. S ďalšími turistami som sa zúčastnil akcie pochodom z Dlhého Poľa krížom cez hory po značených i neznačených chodníkoch a lesných cestách do Turzovky a ďalej do Vysokej.
Ján Urda
Drevený kostolík v Trnovom
Drevené kostoly a kostolíky patria medzi najväčšie skvosty Slovenska. Mnohé z nich sú ako národné kultúrne pamiatky, niektoré sú dokonca zapísané v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.Drevený kostol v Trnovom, ktoré je časťou Žiliny, je jediným dreveným kostolom na severozápade Slovenska. Najbližším je drevený kostol v Múzeu slovenskej dediny v Martine, ktorý tam bol prenesený z Rudna. Postavený bol na prelome 5. a 16. storočia. Údajne pôvodne stál v Bytčici a do Trnového bol len prenesený.Na kostol v Trnovom som sa išiel pozrieť vlani na prelome zimy a jari, ale aby som ho vôbec videl, musel som sa tam vrátiť o rok neskôr.
Ján Urda
Z Nezbudskej Lúčky do Vrútok
Tých Javorín je na Slovensku viacero, tentoraz to bude len taká malofatranská nad Stráňavami. Zo železničnej stanice Strečno, ktorá je na nezbudskolúčskej alebo aj starhradskej strane Váhu cez Strečno a Javorinu do Vrútok - to bola jedna z ďalších prechádzok Malou Fatrou.
Ján Urda
Z PĽ do LO
Rád chodím nielen po horách, ale aj po dedinách sa rád túlam. Každá je iná, každá dýcha inak, je neopakovateľná... Vidíš tam v nej jej minulosť i prítomnosť.Keď som vlani chodieval s kamarátom do Liptovskej Osady, všimol som si tam smerovku na Železné. Pozrel som sa do turistickej mapy a zaujalo ma to ešte viac: tam je hneď pri názve "Železné" aj druhý názov "Železnô". Práve ten druhý názov sa mi veľmi páči, podobne ako napr. nad Smutným sedlom medzi Žiarskou dolinou z liptovskej strany a Smutnou dolinou z oravskej strany dvojtisícovka Plačlivé alebo aj Plačlivô. A tak na to Železnô som sa bol pozrieť. Autobus tam už nechodí, hoci kedysi tam bola pravidelná linka. No a tak jedine peši. Pôvodne to malo byť len z Partizánskej Ľupče do Liptovskej Lúžnej, ale trochu sa to predĺžilo až do Liptovskej Osady.
Ján Urda
Šíp a Podšíp
Krásny Šíp nad sútokom Váhu a Oravy. Cieľ mnohých vychádzok turistov nielen z Liptova, Oravy a Turca, ale z celého Slovenska. Keď som bol na ňom ostatný raz, pred piatimi rokmi, išiel som tam z oravskej strany po závesnom reťazovom mostíku ponad Oravu, cez stredisko Dierová a osadu Podšíp a vracal som sa Žaškovským sedlom cez Stankovany. V súčasnosti je mostík ponad Oravu mimo prevádzky. Nemá gazdu, a tak to s ním aj vyzerá.Šíp má "pohnutú" históriu: kedysi patril do Chočských vrchov, dnes patrí Veľkej Fatre ako Šípska Fatra až po cestu medzi Ružomberkom a Dolným Kubínom.
Ján Urda
Tiesňavami ku skalám
Chlapci majú málo pohybu, rozbiehali jar krátkymi prechádzkami, tak sa vybrali na dlhšiu prechádzku len tak po hradskej pomedzi vysoké skaly, aby sa pred jej koncom po krátkej ceste krížom poľnou a lesnou cestou ocitli pod inými krásnymi skalami. Prechádzka krásna, vhodná aj pre rodiny s väčšími deťmi, ktoré ešte majú záujem chodiť niekde s rodičmi, nielen s partiou rovesníkov. Tak teda z Považskej Teplej do Súľova.
Ján Urda
Na Katarínku
Aby nadedemdesiatnici nechodili stále len tu po hornom Slovensku, vybrali sa aj ta dole do Malých Karpát neďaleko Trnavy. Pôvodne to mali byť dva objekty, ale meškanie vlaku im urobilo škrt cez rozpočet. Povodný plán z Naháča cez bývalý kláštor Katarínka do Dobrej Vody, odtiaľ na zostatky dobrovodského hradu a späť do dediny museli okresať o návštevu hradu.Ospravedlnenie: Jeden čťitateľ ma upozornil na závažnú chybu v článku. Na Katarínku sme nešli z Naháča (po modrej), ale z Dechtíc (po žltej), a teda aj tie objekty tam sú z obce Dechtice. Len naplánované sme to mali z Naháča.
Ján Urda
"Klin sa klinom vyráža"
povedali si traja nadsedemdesiatnici a proti jarnej únave začali bojovať jednorázovými únavami. Ani nie tak únavami, veď čože to môže byť už len za únavu prejsť sa cez hory napr. z Trenčína do Trenčianskych Teplíc, ako skôr len takým pravidelnejším pohybom v prírode. V apríli mám v zozname viac ako 10 uskutočnených akcií, niektoré s kamrátmi, mnohé však individuálne.
Ján Urda
Špania Dolina
Špania Dolina. Keď sa človeku niektoré miesto zapáči, rád sa sem vracia. Jedným z takých miest je pre mňa aj Špania Dolina a jej okolie. Kásna dolina v Starohorských vrchoch. Už v roku 1979 bola zachovaná časť Španej Doliny s rázovitou baníckou zástavbou vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry.
Ján Urda
Z RK do DK
Na nedeľu predpovedali krásne počasie, tak na nete som si pohľadal, kam sa vybrať. Kubínčani sa vraj prevezú autobusom do Ružomberka a potom sa budú vracať peši domov, tak to skúsim s nimi na kúsku do Studničnej, čo je časť Komjatnej. S Kubínčanmi som už bol na jeden a pol akcii, a bolo to dobré. Celá akcia bola z Istebného na Lysicu a dole do Párnice, pol akcie bolo na Obšívanku: išli sme z opačných koncov, oni z Vyšných Kamencov, ja z Tiesňav na začiatku Vrátnej a stretli sme sa až hore na vrchole Malé nocľahy.
Ján Urda
Súľovský hrad
Dávno som už nebol na Súľovskom hrade. Ostatný raz som tam bol s mladšou vnučkou, ale to bolo dávnejšie, tak som sa tam vybral znova, tentoraz v zime. Predpoveď počasia nebola zlá, ráno v Turci ukazovalo na krásne počasie, ale len čo som prešiel za Malú Fatru, začalo sa kaziť. A také bolo až do Súľova. Až keď som v Bytči čakal na autobus, začalo sa ukazovať aj slniečko, ale to už bolo neskoro
Ján Urda
Valaška pri Boce...
...len sa tak ligoce a opasok vybíjaný...Nedávno som si spomenul na túto, v mladosti tak obľúbenú ľudovú pesničku, no a tak som sa na tú Bocu, alebo lepšie - dve Boce pod Čertovicou aj vybral. Z autobusu som vystúpil vo Vyšnej Boci, obišiel som ju dookola vrchom, vrátil sa do nej, poprechádzal sa, poobzeral a pobral sa popri potoku Boca dole do Nižnej Boce, poprechádzal sa, poobzeral a pobral som sa domov.
Ján Urda
Starec? Ale kdeže, mládenec!
Rád sa túlavam po tom našom krásnom Slovensku, nadchýnam sa jeho krásami, stretávam sa so zaujímavými ľuďmi a ich osudmi. Tak som zavítal niekedy pred dvomi rokmi aj do istej dediny, na jej názve nezáleží. Nedávno, v jednu nedeľu predpoludním, keď som sa touto dedinou viezol autobusom, práve tam naprostred dediny zasahovali hasiči. Horela krčma. Ale nie o tom bude reč. Veď ani krčma naprostred dediny, ani požiar, nie je nič zvláštne. Ale pri tej niekdajšej návšteve som tam natrafil na zaujímavého človeka, s ktorým som dlho debatoval a navštívil som ho potom ešte aj na druhý deň, aby som sa toho dozvedel viac. Radosť počúvať takých starcov a ich životné skúsenosti a múdrosti nadobudnuté rokmi.
reklama
Ján Urda
Znova sedemdesiatnici
Nadsedemdesiatnici sa vybrali na prvú tohoročnú vychádzku, len takú nenáročnú, krátku. Hej, nenáročnú, ale len tak v lete. Ak idete v zime krížom-krážom po pasienkoch, poliach, oráčinách, závozoch, horách po čersvo napadanom snehu, ale hoci aj po nervyšliapanom turistickom chodníku, je to predsa len trochu iné, ako v lete. Vybrali sme sa teda na kopec Bradlo a na národnú kultúrnu pamiatku kúsok pod jeho vrcholom. Mohyla na Bradle, dielo Dušana Jurkoviča, patrí oficiálne medzi niekoľko málo desiatok pamiatok Európskeho kultúrneho dedičstva. Dvaja Piešťanci a jeden Martinčan. Jeden z Piešťancov mal doma 10-ročného vnuka Alexandrosa z Ostravy zo zmiešanej slovensko-gréckej rodiny.
Ján Urda
Od kostola ku kostolu
Toto sú ďalšie miesta, kam sa každoročne vyberám niekoľkokrát, v lete aj v zime. Niekedy z Mikuláša autobusom, niekedy niektorou z liptovských dolín, Kvačianskou alebo Prosieckou. Pravda, dolinami som hore ešte v zime nešiel. Teda prechádzka od kostola vo Veľkom Borovom cez Malé Borové a Huty ku kostolu v Zuberci. Ďalší Liptov - Orava, hoci niekto by povedal, že obe Borové a Huty sú na Orave, lebo z Mikuláša sú všetky za kopcom. Ale za kopcpm sú aj z Oravy. Že patria k Liptovu, o tom nepriamo svedčí aj to, že autobusové spojenie je z Mikuláša, nie z Tvrdošína.
Ján Urda
Tak som sa poprechádzal
Vybral som sa s ružomberskými turistami na Brankov a Ostré v Nízkych Tatrách - z Podsuchej po hrebeni do Bieleho Potoka. Turistov bohato, ale v Podsuchej väčšina z nich, tí s lyžami, sa vybrala napravo do Veľkej Fatry hore smerom na Smrekovicu, naľavo do Nízkych Tatier smerom k Brankovskému vodopádu, najväčšiemu v Nízkych Tatrách, sme sa vybrali len piati pešiaci. A ja som nakoniec absolvoval čosi úplne iné, žiaden Brankov a Ostré. Zamrznutý Brankovský vodopád som síce pod Veľkým Brankovom ešte obdivoval s ostatnými, ale zvyšok bol úplne iný, ale tiež krásny.
Ján Urda
Predsilvestrovský
Spočiatku mliečna obloha, potom od polovice výstupu až po prvý vrchol prechod hustou hmlou s nepríjemným ostrým bočným vetrom, nakoniec krásne zimné slnečné počasie od zostupu z prvého vrchola až do konca. Výstup do prvého sedla, ďalej na najvyšší vrch výstupu, zostup do ďalšieho sedla, výstup na ďalší kopec a cesta späť tou istou trasou. Veľká Fatra: trasa Vyšná Revúca - Ploská - Borišov a späť v nedeľu pred Silvestrom. Klub slovenských turistov Liptovské Revúce. Účastníkov požehnane.
Ján Urda
Štefanský Kľak
Turisti s obľubou chodia každoročne na svoje obľúbené miesta: na Štefana, na Silvestra, na Troch kráľov...Aj toho roku na Štefana bolo tých výstpov po celom Slovensku množstvo. Ja som sa išiel prejsť na Kľak. Veď z Fačkovského sedla je to len taký kúsok a hneď si hore. Musím sa však priznať, že ma aj nohy boleli. Nie po akcii, pred ňou, keď som v Žiline pol hodinu čakal v rade na autobus. Nie som zvyknutý stáť tak dlho na jednom mieste:-)
