Ján Urda
Správny zásah v pravý čas
Bolo to dávno, pred takými 60 rokmi, ešte v rodnej dedine Málinec, na futbalovom ihrisku neďaleko cigánskej osady Jamy a Ipľa. Mohol som mať takých sedem rokov...
jednoducho dôchodca, jednou rukou na blogu, druhou nohou v hrobe so životnou zásadou podľa Diderota: "Lepšie je opotrebovať sa, ako zhrdzavieť" Zoznam autorových rubrík: Detstvo - spomienky, Škola - spomienky, Práca - spomienky, Cestovanie, Z Turca, Staroba - spomienky, Filatelia - svet poznania, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Ján Urda
Hrádok - Atilov hrob
Atila. Boží bič. Vodca Húnov, ktorých hordy v 5. storočí n. l. pustošili Európu medzi Kaukazom, Rýnom a Dunajom. Atilov hrob dávno budil záujem hľadačov pokladov vo veľkej časti Európy. Jedným z nich bol aj Ing. Fr. Štěpán, hlavný komisár Výskumného poľnohospodárskeho ústavu v Záturčí, ktorý hľadal Atilov hrob a v ňom nesmierny poklad v kopci Hrádok na severnom okraji Martina. Ako sa k tomu dostal a ako to skončilo?
Ján Urda
Ženská krása stáročiami
Názory na ženskú krásu sa časom menia, a to dosť podstatne. Tu chcem poukázať na tie zmeny v názoroch na ženskú krásu v priebehu tisícročí a desaťtisícročí na malých umeleckých dielach, objektoch môjho zberateľského záujmu - známkach a pohľadniciach.
Ján Urda
Věštci a proroci
V domácej knižnici mám malú zbierku básní. Vydaná bola v r. 1918 v New Yorku. Věštci a proroci. Z československých básníků nové doby vybral a upravil Ferd. Písecký.
Ján Urda
Vážne rozhovory
Mám dve vnučky. Staršia Veronika navštevuje 6. ročník, mladšia Monika pôjde v jeseň do školy. Obidve Niky. Sesterničky. Sú podstatne rozhľadenejšie, ako sme boli my v ich veku, ale my sme mali zas iné priority, žili sme iný život. Niektoré ich rozhovory sú naozaj zaujímavé. Podávam ich, ako som ich dostal sprostredkované od manželky.
Ján Urda
Marie a Franta
Protektorát Böhmen und Mähren - Čechy a Morava ako súčasť Veľkonemeckej ríše, vyhlásený 16. marca 1939 podpísaním Výnosu o protektoráte Hitlerom v Prahe na pražskom hrade. Na Hradčanoch zaviala nacistická zástava. Okupačnú správu Nemecko budovalo postupne a jej konečným cieľom bola snaha o konečné riešenie českej otázky. Nacistická okupácia mala vyvrcholiť germanizáciou priestoru a ľudí, čo znamenalo etnickú, a teda z väčšej časti fyzickú likvidáciu českého národa. 18. marca Hitler vymenoval ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu Karla von Neuratha a jeho zástupcu Karla Hermanna Franka. Smutný osud čakal český národ. Českí predstavitelia prezident Hácha a ministerský predseda Beran nemali prakticky žiadnu reálnu právomoc. Smutnému osudu sa nevyhli ani české vysoké školy - na manifestácii k výročiu vzniku ČSR smrteľne zranený medik Jan Opletal, na jeho pohrebe manifestácia študentov a ako odpoveď mocipánov: 9 vysokoškolákov popravených, 1200 odvlečených do koncentračných táborov, z ktorých boli postupne síce prepúšťaní, napriek tomu tam mnohí z nich našli svoju smrť. Aj v tom ťažkom období tam žili mladí a zamilovaní.
Ján Urda
Nie všetci hrávali ping-pong
Saleziáni za vojnovej Slovenskej republiky hrávali ping-pong, poriadali divadelné predstavenia... Mali vcelku pokojný a veselý život, akoby okolo ani neprebiehala najhroznejšia vojna, ako o tom svedčia ich kroniky... Nie všetci duchovní však v priebehu druhej svetovej vojny u nás i v zahraničí holdovali týmto bohumilým činnostiam. Možno aj preto, lebo svoju činnosť zameriavali iným smerom. Tu uvádzam príbehy troch z nich...
Ján Urda
Stalingrad - dokumenty
Stalingrad. Mesto na Volge stalo sa symbolom zvratu v priebehu 2. svetovej vojny. Stalingradská bitka považovaná za najväčšiu a najdôležitejšiu bitku 2. svetovej vojny. Článok je pokračovaním predchádzajúceho článku Stalingrad - fakty, na ktorý je uvedený odkaz na konci.
Ján Urda
Stalingrad - fakty
Stalingrad. Mesto na Volge stalo sa symbolom zvratu v priebehu 2. svetovej vojny. Stalingradská bitka považovaná za najväčšiu a najdôležitejšiu bitku 2. svetovej vojny. V stalingradskom kotle bolo obkľúčených 22 nemeckých divízií s počtom 300-tisíc mužov a množstvom vojnového materiálu. Zaujímavé je porovnať pamäti V. I. Čujkova, veliteľa 62. armády (po bitke 8. gardovej armády): Od Stalingradu po Berlín a W. Adama (pobočníka veliteľa 6. armády Paulusa): Bol som Paulusovým pobočníkom.
Ján Urda
Nežijeme preto, aby sme jedli,...
...ale jeme preto, aby sme žili. To je základná zásada, ktorej sa v tomto držím. Niežeby som si rád nepochutnal na dobrom jedle, ale zjem všetko, čo nezje mňa. Nie som odborník na stravovanie, ale je tu zopár mojich pohľadov do kuchyne ako absolútneho antitalenta na kuchárske umenie. Preto mám aj najradšej najjednoduchšie ľudové jedlá, žiadne zložité kulinárske vymysleniny. No a nemôžem pochopiť ľudí, ktorí sa umárajú tým, že toto by som si aj dal(a), ale nemôžem, lebo by som pribral(a). Žiť, a teda aj jesť treba tak, aby som z toho mal pôžitok, a nie aby som sa pre to trápil. Nedokázal by som hladovať, trápiť svoje telo kvôli postave, ak by som z toho nemal mať pôžitok. Kvôli zdraviu, to áno, ale kvôli postave?
Ján Urda
Helena a Milan
Helena bola dievča ako lusk. Akoby jedináčik, brat značne starší – rodičia si na nej zakladali. Nedržali ju síce dáko zvlášť nakrátko, ale ani si vždy nemohla robiť, čo sama chcela. Skrátka tak, ako to v tých časoch na dedine bývalo zvykom. Vyštudovala ekonomickú v okresnom mestečku a po jej skončení sa zamestnala v miestnej fabričke. Milan bol chlapec na pohľadanie. Urastený, športovec, nie nejaké nemehlo. Učiť sa mu síce veľmi nechcelo, ale dobré remeslo mal v hrsti. A ako vieme, remeslo má zlaté dno.
Ján Urda
Prechádzka popri Jordáne
Nie popri tom, v ktorom Ján Krstiteľ krstil ľudí, medzi nimi aj Ježiša Krista. My, Martinčani, sme aj v tomto sebestační. Máme svoj turčiansky Jordán. Teda prechádzka popri tom našom, martinskom, ktorý dostal názov od starej turčianskej osady Jordán, patriacej kedysi dávno pod sklabinské panstvo. Malý potok pár desiatok metrov od nášho sídliska, len tak za chrbtom, kam chodím občas na prechádzky. Bystrý zurčiaci potok, divoké okolie okolo neho, staré vŕby, mnohé z nich vyvrátené, nejedna tvorí mostík ponad Jordán...
Ján Urda
Smutný Nový rok
Vojna. Niekto si na nej plní vrecká, iní na jednej i druhej strane počas nej veľmi trpia, mnohí ďalší sa ani nedočkajú jej konca a v jej priebehu padnú. Aj počas nej však majú jej priami účastníci aj obyčajné ľudské slabosti a starosti.
Ján Urda
Vinšovačky
Kot son bov takej malej fagan, tak zmo choďévaľi na Kračún a na Novej rok z dvema staršimi bratňíkmi po rozvetvéne roďiňe a po najbľišich susédoch po vinšovačkách. Z bratňíkmi zmo nebejvaľi vedno v ednon dome, oni bejvali v druhé uľici, tak zmo chodiľi po ňich aj po našich susédoch. (Preklad z málinčiny: Keď som bol taký malý fagan, tak sme chodievali na Vianoce a na Nový rok s dvoma staršími bratrancami po rozvetvenej rodine a po najbližších susedoch po vinšovačkách. S bratrancami sme nebývali spolu v jednom dome, oni bývali v druhej ulici, tak sme chodili po ich aj po našich susedoch).
reklama
Ján Urda
Dlhé zimné večery
Zas sa vraciam do mojej najranejšej mladosti na Málinci, pospomínať si na to, čo mi ešte ostalo v pamäti z nej. Zimné dni a večery na dedine kedysi. Keďže nebolo elektriny, nebolo ani rádio či televízia, ale ľudia pritom žili akosi družnejšie vo svojich starostiach i radostiach.
Ján Urda
Listy z frontu - príbeh jednej rodiny
Listy z frontu - nemí svedkovia histórie. Vo svojej filatelistickej zbierke mám niekoľko listov členov jednej sovietskej rodiny z rozpätia dva a trištvrte roka. Prvý z nich je z 9. júna 1942, posledný z 13. marca 1945. Sú medzi nimi jednoduché trojuholníkové (šatôčkové) listy (obyčajný čistý list napr. zo zošita alebo kancelársky hárok poskladaný zvláštnym spôsobom do trojuholníka bez obálky), zálepky (predtlačené formuláre s jednou stranou pre adresu prijímateľa a spiatočnú adresu-poľnú poštu-odosielateľa a druhou-vnútornou stranou pre správu) bez obrázka i s obrázkom, poštové lístky (korešpondentky) s jednou stranou predtlačenou pre adresy a druhou pre správu. Listy sa na odoslanie dávali nezalepené, lebo podliehali vojenskej cenzúre. Na listoch sú pečiatky príslušnej poľnej pošty a vojenského cenzora. Prvý list je z obdobia, keď síce Nemci pri Moskve (v dec. 1941) boli porazení a vytlačení o stovky km na západ, ale pripravovala sa veľká nemecká ofenzíva na Stalingrad a Kubáň, posledný tesne spred konca vojny. Uvádzam tu najzaujímavejšie pasáže z nich.
Ján Urda
Darček
Najkrajší dar, aký som dostal k svojej šesťdesiatke, bol trochu nezvyklý. Živý, ale o to krajší. Deň pred šesťdesiatkou prišla na svet vreštiaca Monika. Vtedy ešte síce nebola Monikou, stala sa ňou až neskoršie, meno však na ňu čakalo, aby sa ponášalo na meno jej sesternice. A obe sa skrátene volajú Nika.
Ján Urda
Opäť poľná pošta
A opäť je tu poľná pošta, tentoraz z opačnej strany - nemecká. Z obsahu listu cítiť, ako sa autorovi veľmi cnie za domovom. Autor zrejme nebol hocikto, keď tak často cestovával po Veľkonemeckej ríši (spomína Prahu, sídlo protektora v protektoráte Čechy a Morava, teraz je v Krakove, sídle gubernátora v Generálnom guvermente). Adresovaný je do Sudiet. Obsah a tón listu vojaka z frontovej línie by zrejme bol úplne inakší. Z listu sa nedá určiť jeho poslanie, môže ísť o vojenského inšpektora, špecialistu na opevnenia, dopisovateľa novín... Pravdepodobne bude však mať niečo do činenia s budovaním obranných objektov, lebo spomína kopanie zákopov civilistami. Ale zrejme sa mu nevodilo zle. List je písaný v období, keď niekoľko dní predtým bolo práve krvavo potlačené Varšavské povstanie.
Ján Urda
Západ slnka nad LMF
Jesenný podvečer. Vraciam sa na bicykli z Krpelian do Martina. Bol som zaniesť novinky známok 85-ročnému členovi nášho klubu filatelistov. Cyklistický chodník popri kanáli od sučianskej ku krpelianskej priehrade. Zapálené zore nad Lúčanskou Malou Fatrou. Slnko pomaly odchádza za vrcholky kopcov. Na nebi stádo pasúcich sa barančekov, len valach s Dunčom sa kdesi skryli, unavení od skorého rána. Trochu zvlnená voda kanála s odrazom stromov s opadanými listami. A tu Vám ponúkam zopár záberov...
