Rudolfa Vallová
O čom je rozvoj cestovného ruchu?
Čo hovorí zákon alebo "stratiť sa v slovách znamená stratiť sa v činoch".
Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, cestovanie.sme, ekonomika.sme, súkromné, politika.sme

Čo hovorí zákon alebo "stratiť sa v slovách znamená stratiť sa v činoch".

Destinácia je nerozlučne spojená s informáciou o regióne cestovného ruchu a chceme o nej viac vedieť.

Cestovný ruch dosiahne úspech, keď sa stane z neho zábavný priemysel.

„Toto je slovanská vzájomnosť“, spýtal sa minister Korčok. O čo vlastne ide?

Mali by sme sa zhodnúť, čo znamená čarovné slovo decentralizácia a rozoznať, ako sa prejavuje v cestovnom ruchu.

Digitalizácia zmenila naše životy. Mení aj spôsob riadenia regionálneho rozvoja. V tom aj cestovného ruchu.

Je našou naliehavou úlohou vytvoriť také podnikateľské prostredie, ktoré eliminuje negatívne javy.

Prezentujme svoj turistický región tak, aby bol príťažlivý pre domáceho návštevníka a rozoznateľný aj pre zahraničného.

Reforma verejnej správy v cestovnom ruchu bude úspešná , ak sa pozrieme na koreň veci a začneme riešiť problémy.

Viete, že cestovný ruch sa podieľa cca 3% na priamej pridanej hodnote a až cca 10% na pridanej hodnote odvetví celkom?

Dôležité je, za akých podmienok. Keď sa nejedná o tovar ale o služby. V tom cestovné.

U Švajčiarov máme čo obdivovať. Aj čo od nich učiť. Pozrime si Whiskytrek, ozajstný päťhviezdičkový regionálny produkt.

Naše oči vidia len plochý priestor. Myslieť by sme mali v priestore trojrozmernom. Ináč Koronu neporazíme.

Špeciálna odmena poteší či povzbudí, niekedy zase podporí či pomôže v ťažkých časoch. Je jednorazová. Čo to znamená?

Preto sa aj tak deje Nielen u nás. Na celom svete. V demokratických krajinách. A my sa stále tejto demokracii učíme.

Nastal čas naučiť sa žiť s Covidom. Mačkopes je prvým krokom k normalizácii takého života.

Nad ochranou kultúrnych pamiatok sa už ani nezamýšľame. Vnímame ich prirodzene. Ochranu prírody zatiaľ nie.

Reformy netreba. Rozdeľujú národ, politikov, odborníkov. A možno aj rodiny. Kto je za a kto proti?