Alexander Ač

Alexander Ač

Bloger 
  • Počet článkov:  670
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík:  VzťahyKlimatická zmenaRopný zlomFinančná krízaJadrová energiaEgyptArgentínaSúkromnéNezaradené

Zoznam článkov blogera

IPCC sú alarmisti... alebo nie?

Alexander Ač

IPCC sú alarmisti... alebo nie?

Teda, tak sa to aspoň hovorí v serióznych klimaskeptických kruhoch. Posledná alarmistická správa IPCC (2007) tvrdí, že pri pokračujúcom otepľovaní bude hladina oceánov v porovnaní s dneškom vyššia o 18 až 59 cm. Na to seriózni klimaskeptici a odporcovia významnejších (prípadne akýchkoľvek) regulácií emisií skleníkových plynov spokojne argumentovali: „V 20. storočí stúpla hladina oceánov o 20 cm, a nikto si to nevšimol!“ Takže, čo hovoria posledné štúdie o náraste hladiny oceánov do roku 2100? (Poznámka na okraj: V roku 2100 NIE JE koniec sveta, ale oceány budú stúpať ešte ďalších najmenej 300-500 rokov)

  • 12. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 42
Mýtus nekonečného rastu na konečnej planéte

Alexander Ač

Mýtus nekonečného rastu na konečnej planéte

Ak patríte medzi ľudí, ktorých aspoň trochu zaujíma životné prostredie (a hlavne naša budúcnosť), tento rozhovor s dvoma poprednými americkými profesormi geológie Howardom  G. Wilshireom a Jane E. Nielson, autormi vynikajúcej knihy: Americký západ v ohrození: Veda, mýty a politika zneužívania krajiny a jej obnova (Oxford University Press, 619s), by ste si určite mali prečítať. Ide o jeden z najzaujímavejších rozhovorov, týkajúci sa problematiky trvalej udržateľnosti...

  • 11. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 91
Poučíme sa z prebiehajúcich kríz?

Alexander Ač

Poučíme sa z prebiehajúcich kríz?

Bez plynu a niektorí v zovretí chladu. Aj preto zabúdame, prečo sme v takej situácii, akej sme. Nechcem hodnotiť to, prečo Rusi zastavili dodávky plynu Ukrajine (aj keď veľmi pravdepodobne kvôli peniazom). Chcem sa ale zamyslieť nad tým, či sa zo súčasnej situácie (teda ropnej, plynovej, energetickej, klimatickej, potravinovej a neviem ešte akej krízy), poučíme.

  • 10. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 69
Prehodnotí slovenská vláda svoju energetickú stratégiu?

Alexander Ač

Prehodnotí slovenská vláda svoju energetickú stratégiu?

Slovenská energetická stratégia počíta s tým, že v roku  2030 bude mať Slovensko k dispozícii približne 2-násobné množstvo ropy, ako má dnes. Tento predpoklad je nereálny, a naša vláda by to mala čím skôr oznámiť verejnosti, a zároveň prehodnotiť prístup k budúcim dodávkam ropy.  Je totiž možné, že ťažba ropy nebude v roku 2030 vyššia ako je dnes, a veľmi pravdepodobne bude výrazne nižšia. Prečo?

  • 21. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 421x
  • 52
Študenti MIT nechápu základné fyzikálne zákony

Alexander Ač

Študenti MIT nechápu základné fyzikálne zákony

Aby bolo možné efektívne zmierniť dopady klimatickej zmeny, je potrebné výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. V ideálnom prípade by vlády zaviedli uhlíkovú daň a občania by proti jej zavedeniu neprotestovali (tak ako je to dnes), pretože by chápali jej nevyhnutnosť. Na pochopenie nevyhnutnosti zavedenia uhlíkovej dane je ale nevyhnutné pochopenie toho, o koľko je nutné znížiť emisie skleníkových plynov. Nová štúdia profesora Johna Stermana z MIT, publikovaná v časopise Science však ukazuje, že väčšina študentov sa domnieva, že na stabilizáciu koncentrácie CO2 vo vzduchu stačí stabilizovať rast emisií.

  • 28. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 106
Nový problém solárnych kolektorov

Alexander Ač

Nový problém solárnych kolektorov

Zdá sa, že priemyselná výroba solárnych kolektorov narazila na ďalší problém. Okrem prudko klesajúcich cien ropy (z rekordných 147 dolárov na dnešných takmer 60 dolárov) je to molekula trifluoramínu (NF3). Táto molekula je asi 12 000 až 20 000 krát účinnejší skleníkový plyn ako CO2 a používa sa pri výrobe solárnych kolektorov, ale aj plochých plazmových televízorov. Podľa nových analýz je jeho koncentrácia vo vzduchu asi 4-násobne vyššia oproti predošlým odhadom.

  • 27. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 75
Odvráti či urýchli vedecký a technologický pokrok globálny kolaps?

Alexander Ač

Odvráti či urýchli vedecký a technologický pokrok globálny kolaps?

Článok (abstrakt) s týmto zaujímavým názvom je publikovaný v časopise Environment, Development and Sustainability. K celej verzii som sa bohužiaľ nedostal, ale do slovenčiny som preložil aspoň abstrakt. Privítam vaše názory naň. Tiež by ma zaujímalo, či sa váš názor zmenil po prečítaní abstraktu, alebo ste sa naopak utvrdili vo svojom, už existujúcom názore o tom, či samotný pokrok vedy a technológie odvráti, alebo urýchli kolaps priemyselnej spoločnosti.

  • 15. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 73
Fyzik Eduard Kladiva – čo veta, to zavádzanie, v lepšom prípade

Alexander Ač

Fyzik Eduard Kladiva – čo veta, to zavádzanie, v lepšom prípade

Nedá mi nereagovať na jeden z diskusných príspevkov fyzika a skutočného a jediného seriózneho klimatológa na Slovensku, Eduarda Kladivu.

  • 2. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 158
Ľudstvo emituje už viac ako 10 miliárd ton uhlíku za rok

Alexander Ač

Ľudstvo emituje už viac ako 10 miliárd ton uhlíku za rok

Alebo ak chcete inak, ľudstvo v súčasnosti emituje viac ako 40 miliárd ton CO2 za rok. Alebo ešte inak, je to viac ako 100 000 000 ton CO2 za deň. Je to o 38 % viac, ako v roku 1992. Úplné údaje budú dostupné zajtra na stránkach Global Carbon Projektu.

  • 25. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Elektrické auto v Nórsku v priebehu jedného roka

Alexander Ač

Elektrické auto v Nórsku v priebehu jedného roka

Automobilová spoločnosť Tata Motors, známa uvedením najlacnejšieho auta na ázijský trh začala s výrobou elektrického ekvivalentu, ktorý by sa mal dostať do predajní v Nórsku. Podľa Tata Motors by to mohlo byť už do jedného roku.

  • 6. sep 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 39
Permafrost: „Časovaná bomba“

Alexander Ač

Permafrost: „Časovaná bomba“

Vedci už dlho vedia, že pokračujúce otepľovanie povedie k uvoľňovaniu veľkých množstiev metánu a oxidu uhličitého z permafrostu, teda trvalo zamrznutej pôdy. Nový článok publikovaný v Nature Geoscience (abstrakt) ukazuje, že množstvo uloženého uhlíku je až o 60 % vyššie, ako sa doteraz predpokladalo.

  • 30. aug 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 81
Hansen: List predstaviteľom G8

Alexander Ač

Hansen: List predstaviteľom G8

Pokiaľ lídri G8 dospejú k záveru, že koncept zastavenia všetkých emisií z uhoľných tovární a zároveň zabezpečenie, aby nekonvenčné zásoby fosílnych palív zostali v zemi, alebo boli používané iba s nulovými emisiami skleníkových plynov do atmosféry, je príliš nepohodlný, potom by v tom prípade mali obetovať chvíľku času a napísať list pre budúce generácie.

  • 13. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Správa FAO: Degradácia pôd je na vzostupe

Alexander Ač

Správa FAO: Degradácia pôd je na vzostupe

Podľa poslednej štúdie organizácie FAO (Food and Agricultural Organization) dochádza z intenzívnejšiej degradácii pôd v mnohých oblastiach sveta. Vedci k štúdii využili najmä satelitné údaje za posledných 20 rokov. Podľa ich zistení, degradácia pôd postihuje asi 20 % všetkých obrábaných pôd, 30 % lesov a 10 % trávnatých porastov. Asi 1.5 miliardy ľudí je dnes priamo závislých na degradovaných pôdach. Dobrou správou je, že existujú pôdy, ktoré sú obhospodarované trvalo udržateľným spôsobom (19 %) a niektoré pôdy ukazujú známky zvýšenia kvality a produktivity (10 % lesov a 19 % trávnatých porastov).

  • 12. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Dr. Robert Hirsch: Ropa môže stáť až 500$ za barrel?!

Alexander Ač

Dr. Robert Hirsch: Ropa môže stáť až 500$ za barrel?!

Robert Hirsch je autorom vedeckej správy z roku 2005, v ktorej argumentuje, že je potrebné (vhodné) pripraviť sa na stagnáciu respektíve pokles svetovej ťažby ropy najmenej 5-10 rokov, v optimálnom prípade 15 až 20 rokov skôr, ako k tomu dôjde. Hlavnou príčinou, prečo je treba sa na znižujúcu dostupnosť ropy pripraviť v predstihu je dlhý čas potrebný na vybudovanie novej infraštruktúry a výmenu automobilovej, leteckej, či lodnej dopravy. Znamená to vybudovanie úplne novej siete staníc umožňujúcich dobíjanie elektromobilov, masívne investície do jadrovej energie (napríklad ak chceme nahradiť všetku energiu, ktorú nám dnes poskytujú fosílne palivá, potrebovali by sme okolo 10 000 jadrových elektrární – dnes ich je na svete 411), z ktorej budú tieto automobily poháňané, ďalej podporovať rozvoj veternej (pozri aj tu príklad Nórska) a solárnej energie... Ten istý Robert Hirch dnes tvrdí, že na blížiaci sa (prebiehajúci?) ropný zlom sa svet nijako výrazne nepripravil, a cena ropy môže pokojne v nasledujúcich 3-5 rokov stúpnuť až na 500 $ za barel (pozri video, 7 min)

  • 22. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 403
Úbytok arktického ľadu urýchli topenie permafrostu

Alexander Ač

Úbytok arktického ľadu urýchli topenie permafrostu

Niektorí ľudia nevidia dôvod, prečo by sa mali znepokojovať rýchlym úbytkom arktického ľadu. Nová štúdia publikovaná v časopise Geophysical Research Letters však naznačuje opak.

  • 11. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 148
reklama
Odvrátená strana ropného zlomu: renesancia uhlia

Alexander Ač

Odvrátená strana ropného zlomu: renesancia uhlia

Spolu s tým, ako cena ropy prekročila hodnotu 135 $ za barel, začína sa vyplácať aj ťažba uhlia v už predtým opustených baniach. „Vidíme záblesk svetla po dlhom období temna,“ povedal Michio Sakurai, hlavný predstaviteľ japonskej uhoľnej spoločnosti pre The New York Times. Naozaj vidíme záblesk svetla?

  • 23. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 254x
  • 60
Koncentrácia sklen. plynov je najvyššia za posledných 800 000 rokov

Alexander Ač

Koncentrácia sklen. plynov je najvyššia za posledných 800 000 rokov

Vedci v 2 nových štúdiách (voľný prístup) publikovaných v časopise Nature predĺžili doterajší záznam koncentrácie skleníkových plynov (CO2 a metánu) o 150 000 rokov. Úzky vzťah medzi teplotami vzduchu a koncentráciami skleníkových plynov zostáva zachovaný.

  • 15. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 58
Ľudia chcú platiť za škody spôsobené lietadlami: až 23 mld Euro

Alexander Ač

Ľudia chcú platiť za škody spôsobené lietadlami: až 23 mld Euro

V roku 2002 dosiahol počet nalietaných kilometrov civilnými pasažiermi 33 miliárd km (denne vzlietne asi 80 000 komerčných lietadiel) a tento počet sa má podľa predpovedí v priebehu 20 rokov zdvojnásobiť. Množstvo paliva použitého v leteckej doprave by malo každoročne narastať asi o 3 %. Účinok všetkých skleníkových plynov  (hlavne CO2, CH4, a NO2) vypustených lietadlami je asi 2 až 4-násobný v porovnaní s tým istým množstvom sklen. plynov vypusteným pri zemi. V roku 1992 tvorila letecká doprava asi 3.5 % podiel všetkých antropogénnych emisií, avšak v roku 2050 by to mohlo byť až 15 %! V súčasnosti emisie CO2 nie sú započítané v Kyóto protokole v dôsledku ich problémovej alokácie. Nová štúdia (voľný prístup) v časopise Climatic change hodnotila, aké sú vedomosti pasažierov o spojení klimatickej zmeny a leteckej dopravy a ako sú ochotní platiť za škody spôsobené lietaním. Autori si na prieskum zvolili frekventované amsterdamské letisko - Schiphol.

  • 14. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 180x
  • 62
V USA sa bude toto leto predávať elektrické auto

Alexander Ač

V USA sa bude toto leto predávať elektrické auto

Spoločnosť „Green Vehicles“ so sídlom v San Jose v Kalifornii oznámila, že toto leto sa chystá predávať elektrické vozidlá fungujúce na bázi lítium-iónových batérií. Maximálna rýchlosť auta bude až 130 km/h. Auto bude stáť asi 20 000$ (400 000SK) a bude sa vyrábať v dvoch verziách – trojkolesová verzia pre osobnú dopravu (TRIAC) a viacúčelová, odolnejšia verzia pre podnikateľov (BUCKSHOT).

  • 10. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 70
Kanada bojuje (zatiaľ neúspešne) s kôrovcom

Alexander Ač

Kanada bojuje (zatiaľ neúspešne) s kôrovcom

Nedávny vývoj v hospodárskych lesoch robí vrásky nielen slovenským lesníkom. Zdá sa, že Kanada je na tom možno ešte horšie. Súčasný výskyt podkôrneho hmyzu (Dendroctonus ponderosae) je o jeden rád horší a intenzívnejší ako všetky doterajšie premnoženia. Podľa štúdie publikovanej v aprílovom čísle časopise Nature (Kurz et al.) sú emisie CO2 uvoľnené v dôsledku odumierajúcich lesov vyššie ako pri lesných požiaroch. Podľa predpovedí budúceho vývoja budú tiež lesy Kanady zdrojom oxidu uhličitého, pravdepodobne najmenej do roku 2020.

  • 6. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 31
reklama
SkryťZatvoriť reklamu