Alexander Ač
Je planéta preľudnená?
Posúďte sami...
Autor pracuje v Ústave výskumu globálnej zmeny, AV ČR. www.CzechGlobe.cz Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Klimatická zmena, Ropný zlom, Finančná kríza, Jadrová energia, Egypt, Argentína, Súkromné, Nezaradené
Tí, ktorí aspoň povrchne sledujú debatu o ropnom zlome, vedia, že sa nachádzame v období, kedy už nikdy nevyťažíme viac ropy. Hoci pre mnohých ľudí ekonómov je množstvo vyťaženej ropy iba otázkou dostatku investícií (to nevadí, že za posledné 4 roky sa nevrátilo ani množstvo energie, investované do ropných vrtov), niektorí z tých triezvejších ekonómov začali hľadať nádej v podobe mimozemšťanov. Dokazuje to nasledujúci graf z článku Dmitriho Orlova:
Priemerná dĺžka nezamestnanosti je najvyššia od počiatkov sledovania tohto ukazovateľa v roku 1948. Nedávne čísla o vývoji nezamestnanosti podkopali vieru, že sa blížime ku koncu recesie. Čo vidíme na povrchu je dostatočne znepokojujúce, ale rovnako zlé sú aj štatistiky. Prvé odhady Úradu pre štatistiky zamestnanosti predpokladajú straty pracovných miest na 467 000, čo znamená, čo od začiatku recesie prišlo o prácu 7.2 milióna ľudí. Kumulatívny súčet strát pracovných miest za posledných 6 mesiacov bol väčší, ako kedykoľvek od konca druhej svetovej vojny, vrátane vojenskej demobilizácie po vojne. Počet stratených pracovných miest je dnes rovný počtu získaných miest za predošlých 9 rokov, čo znamená, že ide o jedinú recesiu, od čias Veľkej Depresie, ktorá zničila predošlý rast pracovných miest z predchádzajúcej expanzie.
Americký minister financií Timothy Geithner sa (aspoň oficiálne) domnieva, že hlavné svetové ekonomiky vrátane tej americkej začnú v najbližších štvrťrokoch rásť. Ešte by som chcel vedieť, na základe ČOHO sa Geithner (alebo akýkoľvek iný ekonóm (alebo optimista?)) domnieva, že globálna ekonomika začne znovu rásť. Globálny ekonomický rast doteraz vždy bol, a stále je (aspoň zatiaľ) nevyhnutne spojený s rastom spotreby (elektrickej) energie. Bez energie totiž nie je možné robiť nič. Takže Geithner musí (!) predpokladať, že v najbližších mesiacoch dôjde k oživeniu nárastu spotreby energie. Ako k tomuto (dlhodobému, nie dočasnému) nárastu dôjde, keď je veľmi pravdepodobné, že sa nám už nikdy výrazne nepodarí zvýšiť globálnu ťažbu ropy?
Mnoho ľudí s domnieva, že najúčinnejší spôsob, ako ušetriť emisie skleníkových plynov pochádzajúcich z jedla, je nákup domácich potravín. Hoci je zrejmé, že dovoz potravín na veľké vzdialenosti zvyšuje ich uhlíkovú stopu, najväčší podiel na nej má fáza výroby. Podľa analýzy Christophera Webera a Scotta Matthewsa (2008) životného cyklu výroby a dopravy potravín, najviac emisií ušetríte, ak znížite konzumáciu červeného mäsa.
Nová štúdia v časopise Science (Hönisch a kol., 2009) poskytla ďalšie dôkazy, že žijeme v čase s vysokými koncentráciami oxidu uhličitého. Autori poskytli pomerne spoľahlivé údaje, že aj za posledných najmenej 2.1 milióna rokov sa koncentrácia CO2 pohybovala v rozsahu približne 160-310 ppm.
Českí vedci nedávno napísali pravdepodobne veľmi dobrú, a vyváženú publikáciu o geneticky modifikovaných plodinách (s názvom Bílá kniha geneticky modifikovaných plodin). O tejto knihe informovala aj Česká Televízia vo svojich večerných správach. V rámci "vyváženosti" dostala slovo aj zástupkyňa organizácie Greenpeace, ktorá je samozrejme proti využívaniu GMO. Prof. Jaroslav Petr, známy popularizátor vedy na Oslovi píše:
Podľa novej štúdie tímu vedcov z Massachusetts Institute of Technology (MIT), sa oteplí výraznejšie, ako podľa poslednej správy panelu IPCC (Medzivládny panel pre klimatickú zmenu) z roku 2007. Článok bol publikovaný v časopise Journal of Climate.
Profesor geológie Ian Plimer uviedol na knižný trh novú knihu: „Nebo a zem – globálne otepľovanie: chýbajúca veda“ s príhovorom prof. Václava Klausa v znení:
Pomerne zásadnou otázkou je, či je súčasná ekonomická kríza iba dočasným javom, a za pár rokov na ňu budeme s nostalgiou spomínať, alebo či ide o jav trvalejší, z ktorého sa ekonomika v najbližšom čase len tak ľahko nespamätá.
Uhoľné elektrárne patria historicky k najvýznamnejším a najdlhodobejším prispievateľom k emisiám CO2. Ak sa podarí postaviť plánovanú uhoľnú elektráreň v Trebišove, bude to znamenať zvýšenie celkových emisií CO2 Slovenska o viac ako 10 % a uhlíková stopa každého obyvateľa Slovenska sa zvýši o 0.72 tony CO2/rok, z terajších asi 6.7 tony CO2/rok (údaj z 2004). Množstvo vypustených emisií CO2 počas života elektrárne (ak predpokladáme životnosť 50 rokov) je rovnaké, ako keby sa každý obyvateľ Slovenska rozhodol 150 krát z Bratislavy do Londýna a späť!
Rôzni ľudia majú rôzne priority a záujmy. Väčšina ľudí sa zaujíma o prítomnosť a blízku budúcnosť. Nad vzdialenejšou budúcnosťou zväčša nepremýšľa. Je to príliš namáhavé. Tu sa hodí pripomenúť motto: „Those who do not think about the future, do not deserve to have one.“ (Tí, ktorí nad budúcnosťou nepremýšľajú, si žiadnu budúcnosť nezaslúžia) Vitajte v „The Age of Stupid“.
Budúcnosť motorových vozidiel spočíva v čo najvyššej účinnosti. Iba automobily a automobilky vyrábajúce autá s nízkou spotrebou, a v dlhšom časovom horizonte aj s nízkymi emisiami CO2 majú šancu prežiť. Ktoré automobily sú najúčinnejšie?
Doteraz padlo za obeť požiarom 84 ľudí, čo je najviac v histórii tejto krajiny. Požiare sú výsledkom úmyselného zakladania a extrémneho sucha. Sever krajiny naopak postihli záplavy. S extrémnym suchom ale bojuje aj Kalifornia a Čína. V nasledujúcich desaťročiach budeme svedkami takýchto udalostí stále častejšie, v dôsledku globálneho klimatického rozvratu.
Pred pár dňami sa konala energetická konferencia Financial Times v Londýne. Hoci vedci sa zhodujú v tom, že je potrebné znížiť emisie CO2 z dopravy a výroby energie, aby neprispievali ku globálnemu klimatickému rozvratu, často sa stáva, že výroba najnovších „obnoviteľných“ zdrojov spolieha na obmedzené zásoby „neobnoviteľných“ surovín.
Spoločnosť Algenol Biofuels tvrdí, že už čoskoro dokáže vyrábať palivo (etanol) z morských rias za pomoci CO2 zo vzduchu, alebo z uhoľných elektrární. Do konca roku 2009 dokonca na priemyselnej úrovni (v Mexiku). Plocha potrebná na získanie paliva je viac ako 10-násobne menšia ako v prípade výroby etanolu z kukurice. Energetická návratnosť (ERoEI) procesu by mala byť okolo 8 (asi ako v prípade bioetanolu v Brazílii). Ak sa to spoločnosti podarí, zagratulujem jej. Musí ale ešte prekonať niekoľko problémov.
Ako práve v týchto chvíľach môžeme vidieť, ekonomika nefunguje bez energie. Množstvo globálneho materiálneho bohatstva je priamo závislé na množstve vyrobenej energie. Aj preto je dnes kľúčové, aby sme investovali do takých zdrojov energie, ktoré sú efektívne. Preto je politika podpory biopalív v EÚ nepochopiteľná – ide o najmenej efektívny zdroj získavania energie. Zvyšovanie energetickej účinnosti je pritom kľúčovou stratégiou EÚ.
V úvode článku sa ekonóm Prognostického ústavu SAV Dr. Vladimír Baláž zmýšľa nad príčinami prebiehajúcej finančnej krízy: „Kríza je normálnou súčasťou trhovej ekonomiky, takou normálnou, ako je oddych a spánok pre ľudský organizmus. Je normálne, že po únavnom dni sa potrebujeme zotaviť. Normálne nie je to, keď sa snažíme niekoľko dni nespať, aby sme mohli podávať čoraz väčšie výkony.“ Domnievam sa, že táto analýza nedospela k základným príčinám krízy, na ktoré by som v nasledujúcom článku rád poukázal.
Časopis Science vo svojom poslednom čísle publikoval štúdiu, podľa ktorej sa zvyšuje rýchlosť chronického (dlhodobého, nekatastrofického) odumierania stromov v prirodzených (neobhospodarovaných) lesných porastoch. Ako hlavný faktor určili autori štúdie zvyšovanie priemerných teplôt a následnú menšiu dostupnosť vody. Práca je nová v tom, že sa bližšie pozrela na dlhodobý zdravotný stav lesov, a odfiltrovala iné faktory ako požiare, či premnoženia škodcov.
Vedecké poznanie (teda objektívny popis reality) je nevyhnutnou podmienkou ľudského pokroku. Bez neho by sme nemali automobily, počítače, satelity, mobily... Občas sa stane, že vedecké poznanie odhalí, že je nutné zmeniť určité zabehané mechanizmy. Dobrým príkladom v minulosti bol objav, že freóny sa významne podieľajú na znižovaní obsahu ozónu v stratosfére. Negatívne dôsledky narastajúcej ozónovej diery boli zjavné takmer (!) každému, a zároveň je výroba freónov pomerne jednoducho nahraditeľná inými, menej škodlivými látkami. Aj to prispelo k rýchlemu a významnému (aj keď nie úplnému) poklesu emisií freónov (na základe Montrealského protokolu). Avšak neporovnateľnú výzvu predstavuje znižovanie emisií CO2, ktorého negatívne dopady zrejme nie sú zjavné každému, a CO2 je navyše napojený na významnú časť fungovania ekonomiky. Akú úlohu zohrávajú v tejto problematike „politickí analytici“?