Krivá (712 m) sa nachádza mimo turisticky značkovaných chodníkov v juhozápadnej časti Inoveckého pohoria a svojou nadmorskou výškou iba nebadane prevyšuje susediaci vrch Benát. Hrebeň hory sa oblúkovite tiahne od úpätia Čierneho vrchu a na severe stráca pod vrcholom Drienky. Zo západnej strany nerovnomerne kopíruje východné svahy Benátu, strmé údolie potôčika Bočovka a nevýrazne sa dotýka záveru širokej Čertovej doliny. Na vrchol horského masívu vedie lesná zvážnica okrajom Hradeckej lúky z neďalekého žlto značkovaného turistického chodníka Benátu. Druhá možnosť výstupu na Krivú je z Čertovej doliny lesným chodníkom.
Hora bez výhľadov
Bizarné skalné útvary Krivej sú dielom vulkanickej činnosti v mladších treťohorách, kedy na povrch pohoria vyvreli mohutné vrstvy ryolitov a andezitov. Napriek tomu, že vrcholová kóta hory dominuje nad okolitými vrchmi, neposkytuje žiadne výhľady do okolitej prírody. Jej osobité prírodné krásy s masívnymi andezitovými vežami, prevismi, kútmi a špárami poskytujú horolezcom ideálne cvičné terény. Zdanlivo strmé skalné steny s priemernou výškou 10 metrov s obľubou navštevujú aj v súčasnosti nadšenci zlatomoraveckého horolezectva, ktorých poznáme z výstupov na alpské a himalájske hory.
Krásny kút našej prírody
Jozef Valašík zo Žitavian je jeden zo známych milovníkov zlatomoraveckého horolezectva, ktorý sa tomuto krásnemu športu venoval 18 rokov ako predseda Horolezeckého klubu Zlaté Moravce.
Andezitové skaly Krivej považujem za krásny kút našej prírody, kde som vždy rád chodieval a využíval dobré lezecké terény. K úspechom zlatomoraveckého horolezectva prispeli aj výborné tréningové možnosti v horách Tribeča a Inovca na skalách s výškou 10 až 40 metrov, najmä na kremencových bralách Veľkého Lysca, Studeného hradu a vápencoch Žibrice. V Zlatých Moravciach bola v roku 1993 vybudovaná najvyššia a najväčšia lezecká stena na Slovensku. V tom čase členovia klubu získavali v športovom lezení na celoslovenských súťažiach tie najvyššie majstrovské tituly.
Neobjavené prírodné krásy
Celý hrebeň hory sa vyznačuje nezvyčajnou krásou nedotknutej panenskej prírody, ako ju v priebehu tisícročí vytvorila matka príroda. Zalesnenú sopečnú horu bukovo-dubovým porastom spestrujú vo vrcholových partiách nielen krásne andezitové skaly s hlbokými terénnymi prepadliskami, ale aj vegetácia niektorých chránených rastlín. V jarnom období k nim patria rozkvitnuté scily dvojlisté a chochlačky. Skalné útvary bývajú bohato vyzdobené sviežimi machmi, lišajníkmi, sladičmi a sleziníkmi. Juhovýchodné svahy pohoria patria k známym hubárskym oblastiam. Počas sezóny sa k skalám hory občas zatúla nejeden hubár z čaradických lesov s košíkom voňavých úlovkov. Výlet na Krivú je vďačným námetom za poznávaním prírodných krás Pohronského Inovca.
Krivá nielen pre horolezcov
copyrightantonkaiser
Zdroj:
Tribeč-Pohronský Inovec
Kolektív autorov
