Marcela Bagínová
Že by ma Boh v piatok počul?
Zasa ma čakalo cestovanie. Ráno, pomaly ešte za tmy som nasadla s niekoľkými neznámymi pasažiermi do auta a vydala sa smerom do Košíc.
Pozerám.... vidím.... píšem....Viem, že sa dotýkam ľudských bytí....a tak posúvam seba aj iných vpred...som SpiSoVateľKA Zoznam autorových rubrík: Predškoláci, Ach jaj, Z môjho pera, A zázraky sa dejú, Adamoviny, niečo pre zmysel života, Súkromné, Nezaradené
Zasa ma čakalo cestovanie. Ráno, pomaly ešte za tmy som nasadla s niekoľkými neznámymi pasažiermi do auta a vydala sa smerom do Košíc.
Prečo asi rehoľná sestra píše Rasťovi? Možno preto, že ho spoznala, keď ešte ňou nebola a aj preto, že Rasťo už na tejto zemi nederie topánky. A predsa žije – žije v našich srdciach
Otázka, ktorá mi v pondelkové ráno po predchádzajúcom, veľmi náročnom, dni preletela hlavou...
Koncom minulého roka som cestovala domov... Ako inak – vlakom. V Košiciach na stanici som si kúpila okrem cestovného lístka aj miestenku s číslom 25 a v pravej chvíli som si vyhľadala mne určené miesto v kupé vo vagóne číslo 2
Obyčajné nedeľné ráno. Jedno z tých, kedy otváram oči a zisťujem, že sa prebúdzam v dome môjho detstva. Som doma.
Stretli sme sa pred dvoma rokmi na vlakovej stanici. Po dlhom čase. Obe sme mali za sebou „veľké životné udalosti“ – ona stretla vysnívaného princa, ktorý sa stal jej manželom. Stihla mu porodiť dve krásne deti. A bola šťastná...
Alebo o nás.... a o tom, ako hodnotíme druhých a seba...A keďže životná múdrosť je skrytá v rozprávkach, jednu vám ponúkam...
Konečne doma... v byte, v ktorom som svorne všetci vymieňali bytové jadrá, maľovali, skrášľovali... Samozrejme – na svoj spôsob....O hádkach a nepovedanej pravde do očí sa radšej vyjadrovať nebudem.
Cestujem vlakom. Zdá sa, že cestovanie sa pre mňa stáva zdrojom inšpirácie... A k čomu že ma to inšpirovalo teraz
Je noc. Tma ako v rohu. Len zopár značiek bliká v tme. Hovoria tou istou rečou a práve teraz mi prestalo záležať na tom, či patria do kategórie príkazov alebo zákazov, či niečo oznamujú alebo.... Je dôležité že sú a že ich vidím...
Povinnosti, povinnosti... Niektoré prijemné, iné menej... Ale pri ich plnení sú občas naplnené aj prekvapeniami...
zažijete všeličo.... občas aj niečo smutné, ale viac je toho veselého. A to je dobre. Ak je niečo smutné, je potrebné odhodiť hnev a neodpustenie... Odpúšťanie a slovo Prepáč vyvierajúce z hĺbky je najlepším liekom na to, aby sa človek vrátil... kam? Do domu svojho otca ... Veď pozrite, čo všetko sa tam nachádza
Zajtra by mal 44... a ja by som rozmýšľala, čo mu mám priniesť. Teraz viem, že má všetko a nič mu už nemôžem dať... Alebo predsa?...
Chodlila som tam poctivo... skoro každú sobotu - ako inak : do školy. Až včera som sa zastavila a pozrela na krásu okolo...
Pred pár rokmi som otvorila dvere na ateliéri.... patril mojej známej.... venovala sa výrobe keramiky... Obklopilo ma niekoľko hrnčekov, váz, džbánov... Privítal ma jej úsmev, zablatené ruky, zástera a jednoduchý hrnčiarsky kruh... Zazvonil telefón. Musela odísť a ja som ju mala čakať...
Tak ešte zopár fotiek o tom, ktorý mi spríjemňoval 3 týždne z prázdnin...
Hovorí sa, že pes je najlepší priateľ človeka... O našom Bystríkovi to platí 100% - tne. Toto je iba časť programu, ktorý používa na očarenie svojich blížnych. Páči sa vám?