Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Spoločnosť,  Dumky a úvahy,  Vážnejšie dumky a úvahy,  Autizmus,  Viera a ja,  Médiá a komunikácia,  Moje malé postrehy,  Spomienky na minulosť,  Príbehy zo života,  Ako si žijeme,  Na margo,  Bežecký tragéd,  Pohodička

Zoznam článkov blogera

Olé, olé, olé, olé, Dubové, Dolné!

Jozef Bednár

Olé, olé, olé, olé, Dubové, Dolné!

Futbal na dedine patrí odjakživa k veľkým fenoménom. Niekto by sa domnieval, že v ňom ide skôr o zábavu, o to dať futbalovým fajnšmekrom na vidieku tak potrebné hry. Pravda je však taká, že v súťažných futbalových zápasoch na dedine ide o body až v prvom rade...Z rodného Dolného Dubového som „do veľkého sveta“ odišiel už pekných pár rokov dozadu, ale dedinský futbal zostáva stále rovnaký. A na búrlivú atmosféru v domácom dolnodubovskom kotli nedám doteraz dopustiť...

  • 16. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 319x
  • 6
Čas jeden bláznivý

Jozef Bednár

Čas jeden bláznivý

Je to strašné. Opäť sú tu Vianoce...Samozrejme, strašné to nie je z pohľadu samotných Vianoc, to nie. Vianoce môžem. Strašné je to vtedy, keď si človek uvedomí, ako mu rok rýchlo ubehol. Nezdá sa aj vám, že ste len toť včera rozbalili vianočné darčeky? Že ste sa len včera vrátili z Polnočnej? Strašne ten čas uteká...

  • 15. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 991x
  • 6
Rok sa pomaly končí, a my stále nevieme, na čom sme

Jozef Bednár

Rok sa pomaly končí, a my stále nevieme, na čom sme

Veríme, že to autizmus nie je. Keď o Marekovi hovorím nezainteresovanému človeku, či píšem na blog, v diskusii často zaznievajú názory, že to autizmus nemôže byť. Moju (našu) vieru však dolu na zem zvykne raz za čas zraziť konštatovanie špecialistov, že ten autizmus u Mareka je skutočnosťou a čo vôbec pochybujeme...

  • 14. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Pohľad do hlbín šoférovej duše

Jozef Bednár

Pohľad do hlbín šoférovej duše

Pred pár dňami išiel na STV môj obľúbený film Jerry Maguire. Jedna z mojich najobľúbenejších scénok zo spomenutého filmu je, ako sa Tom Cruise stvárňujúci Jerryho vracia z úspešného biznis mítingu a šoférujúc sám v aute, prelaďuje rozhlasové stanice, s cieľom nájsť „tú pravú“ pesničku, ktorá by korešpondovala s jeho momentálnou pohodovou náladou. Po niekoľkých neúspešných pokusoch ju nájde, a na plné hrdlo začne spievať a búchať rukou do taktu na volant: „Yeh, I´m free...“

  • 13. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Obhajoba ticha

Jozef Bednár

Obhajoba ticha

Ticho akosi nie je v kurze. Žijeme v dobe, ktorá praje skôr rôznym formám hluku. „Ľudia, len preboha nebuďte sami! Bavte sa! Choďte do spoločnosti! Alebo ak ste doma, pozerajte televíziu, počúvajte rozhlas, pustite si CD! Len nebuďte ticho! Jednoducho žite!“ prehovárajú k nám zo všetkých strán reklamné výzvy. Ticho jednoducho neletí. Na ticho si nevieme nájsť čas. A to je škoda...

  • 12. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Kam sa máme chodiť sánkovať?

Jozef Bednár

Kam sa máme chodiť sánkovať?

Nehovorím, že v okolí Trnavy to bývala idylka nájsť kopec na sánkovanie. To nie. Ale vždy sa dajaký našiel. Presnejšie my sme vždy dajaký našli. Myslím kopec (prípadne kopček) prírodný. Ktorý vznikol „sám od seba“. Nie vždy to síce bol veľký kopec, ale deckám stačil. V prípade núdze nás zachraňovali blízke Karpaty. Čo ale so sánkovaním v Šamoríne?

  • 8. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 547x
  • 6
Čo je nové?

Jozef Bednár

Čo je nové?

Často sa mi stáva, že sa mi cesty skrížia s väčším či menším známym, ktorého som už dlhšie nevidel. Na obidvoch stranách je v takom okamihu viditeľný moment prekvapenia, ktorý následne strieda istý moment napätia, na akú tému stočiť reč. A keďže podklady na voľbu relevantnej témy z pochopiteľných príčin (nevideli sme sa „roky“) chýbajú, nastupuje záchrana v podobe pomocnej otázky: „Ako sa máš?“ Prípadne jej upravená verzia: „Čo máš nové?“

  • 7. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 924x
  • 1
Prežehnám sa, lebo si verím...

Jozef Bednár

Prežehnám sa, lebo si verím...

Prežehnať sa zvyknem vždy, keď sadám za volant auta. Takisto keď ma čaká nejaká životná skúška. Ale aj ráno, keď sa zobúdzam. Či večer, keď padám (od únavy často doslova:-) do postele. Mám pocit, že týmto úkonom sa dostávam pod ochranu niekoho „tam hore“...

  • 7. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 36
Prečo sa Slovák v minulosti do sveta poberať začal

Jozef Bednár

Prečo sa Slovák v minulosti do sveta poberať začal

Prečo odchádzali Slováci v minulosti z rodnej hrude? Aké boli hlavné dôvody ich odchodu na prelome 19. a 20. storočia? Momentálne na našich predkov intenzívne myslím preto, lebo pomaly finišujem s doktorandskou prácou na tému „Mediálne aktivity krajanských spolkov v Amerike od začiatku emigrácie“. V prvej časti práce sa zameriavam práve na dôvody, ktoré viedli našich starých rodičov a prarodičov k opusteniu svojich domovov a hľadaniu šťastia za hranicami. Časť textu z úvodnej kapitoly teraz prinášam aj na mojom blogu...

  • 6. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 557x
  • 4
Aj u nás na dedine zabíjame

Jozef Bednár

Aj u nás na dedine zabíjame

Na dvere klope zabíjačková sezóna. Aj u nás v Dubovom. „Medzi sviatkami zabíjame obidve prasatá!“ definitívne oznámil otec tento víkend mne i mojej sestre (a našim polovičkám). Termín štvrtok 29. december tak od včera svieti v mojom kalendári výrazným písmom. Moja práca v tento deň musí ísť a pôjde bokom, tak ako po každý rok. Zabíjačkový termín sa u rodičov len výnimočne odrieka!

  • 5. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Čriepky z vymaľovaného skla

Jozef Bednár

Čriepky z vymaľovaného skla

Videl som cez víkend nové Na skle maľované. Keďže staré predstavenie s „Dočkom“ som nikdy nemal tú česť navštíviť, ako divák som mal možnosť premiérovo vzhliadnuť legendárny pohľad na legendárny príbeh Jura Jánošíka až teraz. A určite som sa nenudil. Bolo to na Novej scéne veru o čom. Ponúkam čriepky z predstavenia – môj iný, nie vážny pohľad na sobotňajší večer...

  • 4. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
O vzoroch

Jozef Bednár

O vzoroch

Väčšina z nás si hľadá vzory, ktorým sa chce podobať. Niektorí ich hľadajú cielene, druhí skôr intuitívne. Ľudí, ktorí nám niečím môžu ísť a byť príkladom. Ľudí, ktorí nám ukazujú a dávajú príklad, ako žiť. Ľudí, ktorí sú osobnosťami v tom pravom zmysle slova.

  • 3. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Ježiško klope na dvere alebo Malé predvianočné zamyslenie

Jozef Bednár

Ježiško klope na dvere alebo Malé predvianočné zamyslenie

Samotné Vianoce ako jeden z najkrajších sviatkov mám veľmi rád. Netajím, že sú pre mňa najmä sviatkom duchovným a cirkevným, sviatkom narodenia Ježiša Krista. V tomto duchu som ich s rodičmi a najbližšími prežíval už ako dieťa. Na Ježiška som sa zvykol intenzívne tešiť hádam už od prvého decembrového dňa. Bolo mu treba písať, leštiť čižmy v Mikulášskej generálke, ísť na predvianočnú spoveď, upratovať, chystať stromček...

  • 1. dec 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 837x
  • 16
Potom za plotom

Jozef Bednár

Potom za plotom

„Taťko, poď si ku mne lažkať,“ oslovil ma dnes ráno ešte v polospánku syn Marek. Síce už oblečený, na chvíľku som si k nemu ľahol. Od radosti sa celý hmýril a ma aj objal. „Marek, musím do práce, potom večer sa budeme hrať,“ vyskočil som náhle o necelú minútku z jeho postele . Úsmev z tváre mu síce nezmizol, ale bol trošku smutný. „Keď sa vrátiš z práce, potom si prídeš lažkať,“ povedal.

  • 29. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Roráty

Jozef Bednár

Roráty

Stávali by ste v decembri každé ráno na 6h do kostola? V dedine, v ktorej som vyrastal, to býva pravidlom dlhé desaťročia, už od nepamäti. Roráty – raňajšie sväté omše v adventnom období. Celý december, každé ráno. Až do Vianoc, s poslednou omšou ráno na Štedrý deň.

  • 25. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 9
reklama
Čudáci

Jozef Bednár

Čudáci

Za 33 rokov, čo som na tomto svete, som ich už zopár stretol. Počas nášho života prejdú okolo každého z nás, treba mať len otvorené oči. Ľudia, žijúci pre nás čudáckym spôsobom života. Majú čudné zvyky. Čudne sa správajú. Preferujú čudný životný štýl. Žijú čudný život (nie vždy iba vlastnou vinou). Čudný život... Čudný ako čudný, možno len pre nás. Pre nich je ten ich svet možno tým pravým ideálnym svetom. Respektíve možno šancu na iný svet ani nemajú...

  • 21. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Všetko najlepšie, Večerníček!

Jozef Bednár

Všetko najlepšie, Večerníček!

Všetci dospelí boli najprv deťmi. Ale máloktorý z nich sa na to pamätá. Aj keď –Večerníček nám asi predsa len v pamäti zostal, nie?:-). Koncom tohto roku oslávi Večerníček 40 rokov...

  • 20. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Klobúk dolu, mami!

Jozef Bednár

Klobúk dolu, mami!

Som na Teba veľmi hrdý. Ja som nepochyboval, že tie skúšky opatrovateľky aj skúšky z nemčiny zvládneš. Dokázala si nám, ale najmä sebe, že päťdesiatpäťka nie je žiaden vek, ktorý by mal byť hendikepom pre človeka naučiť sa niečo nové, ktorý by mal byť brzdou pre človeka v snahe prekonať samého seba.

  • 18. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Utopista Václav Havel

Jozef Bednár

Utopista Václav Havel

Pozrel som si dnes v dokumente českej spravodajskej televízie ČT24 novoročný prejav novozvoleného prezidenta vtedy stále Československej socialistickej republiky Václava Havla. Písal sa prvý deň roku 1990. Napriek krátkemu času na prípravu (Havel bol na miesto Husáka, ktorý odstúpil, zvolený tuším dva dni pred Vianocami 1989) to bol veľmi dobre nakoncipovaný prejav. Nečudo, veď Havel bol dramaturg a písať vedel...

  • 17. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Navždy sa zachová, v pamäti stužková...

Jozef Bednár

Navždy sa zachová, v pamäti stužková...

...najmä ak ju máte v taký pamätný deň, akým bol 17. november 1989. My, svojho času študenti 4.F triedy na Gymnáziu J. Hollého v Trnave, sme ju mali práve v tento deň, na Medzinárodný deň študentstva. Ani nám nenapadlo, že v deň našej stužkovej sa začne rúcať komunistický režim v Československu. Vtedy, nastúpení v rade a čakajúci na zelené stužky nádeje z rúk našich profesorov, sme nemali ani tušenia, že pokiaľ my sa zabávame, na Národní tříde v Prahe sa schyľuje k stretu demonštrantov s políciou...

  • 15. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
SkryťZatvoriť reklamu