Jozef Bednár

Jozef Bednár

Bloger 
  • Počet článkov:  774
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Milovník života, rodiny, dobrých ľudí. Šťastný manžel a otec troch detí. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Spoločnosť,  Dumky a úvahy,  Vážnejšie dumky a úvahy,  Autizmus,  Viera a ja,  Médiá a komunikácia,  Moje malé postrehy,  Spomienky na minulosť,  Príbehy zo života,  Ako si žijeme,  Na margo,  Bežecký tragéd,  Pohodička

Zoznam článkov blogera

Milý Ježiško,

Jozef Bednár

Milý Ježiško,

pozdravujem. Možno si prekvapený, že tohto roku píšem opäť o trošku skôr. Že do Vianoc zostáva ešte 6 týždňov? Nepomôžem si, predstav si, tu u nás už v obchodoch naplno žiari vianočná výzdoba! Aj malý Marek Ťa už všade vidí: „Taťo, toto sú Vianoce, budú darčeky!“ hovorí vždy, keď vidí blikajúce svetielka v obchodoch. Preto Ti píšem pár slov (nielen) k našim deťom, čo a ako, aby si to stihol všetko zariadiť. Píšem v predstihu aj preto, lebo si viem predstaviť, že tesne pred Vianocami toho budeš mať dosť. A nechcem, aby si deckám priniesol mačku vreci...

  • 14. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 718x
  • 6
Ešte raz (a naposledy) pokus o obhajobu homeopatie

Jozef Bednár

Ešte raz (a naposledy) pokus o obhajobu homeopatie

V poslednom čísle týždenníka Týždeň sa v kritickej prílohe objavili opäť články spochybňujúce homeopatickú liečbu. „Nech veci nazývajú pravým menom. Je to homeopatia, nie medicína. Sú to homeopati, nie lekári. Sú to homeopatiká, nie lieky,“ vyjadril sa autor jedného z článkov, inak profesiou farmaceut, v spomenutej kritickej prílohe...

  • 12. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 394x
  • 35
„Nehltaj tak, zabehne Ti!“

Jozef Bednár

„Nehltaj tak, zabehne Ti!“

Valí sa to na nás neuveriteľným spôsobom. Mám pocit, že rok od roku je toho stále viac. Život nám dáva každý deň priehrštie ponúk na vyžitie, ale často zostávame sami. Televíznych kanálov máme „milión“, ale nedá sa z nich vybrať. Staré i nové médiá na nás útočia z každej strany, ale v záplave informácií zostávame stratení... Život nám toho ponúka strašne veľa, ale nedokážeme sa dostatočne tešiť. Pretože sme prejedení...

  • 11. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 085x
  • 1
Nomen omen?

Jozef Bednár

Nomen omen?

Predurčuje meno náš osud? Je to možné. Meno sa celkovo s nami často v živote zahráva. Niekedy je to skôr úsmevné, niekedy smutné...

  • 9. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 667x
  • 8
Životné šťastie je otázkou priorít

Jozef Bednár

Životné šťastie je otázkou priorít

Moji starí rodičia prežili takmer celý život na dedine, „priviazaní“ k statku, k roli a s tým spojenej neustálej lopote. Nenariekali, žili. Život to bol ťažký, ale to svoje šťastie si vedeli vždy nájsť...“Keby vedeli, aký je svet krásny a čo ponúka, určite by sa viac tisli do sveta,“ oponoval mi jeden známy.

  • 8. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 231x
  • 5
Ako som sa v nedeľu vykašľal na prácu

Jozef Bednár

Ako som sa v nedeľu vykašľal na prácu

Priznám sa bez mučenia, stačilo málo. Aby som zvážil, či je naozaj tak dôležité cez deň v nedeľu písať „rôzne veci“ do práce. Aby som si uvedomil, že nie práca ma v nedeľu potrebuje, ale rodina. Nielen doma, ale najmä „vonku“, na spoločnej prechádzke. A tak sme „len tak“ vyrazili včera najskôr sa von po čase napapať (aby si mamina odfúkla:-), a potom na bratislavskú Železnú studničku. Marek bol celý bez seba. A aj Barborka sa nejak viac usmievala:-)...

  • 7. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 878x
  • 2
Žijem v Šamoríne a je mi dobre

Jozef Bednár

Žijem v Šamoríne a je mi dobre

Pred polrokom som sa s rodinkou z Trnavy presťahoval do Šamorína. „Bože, Marek sa tam bude musieť učiť po maďarsky!“ hodnotili situáciu niektorí príbuzní. „Dobre, že ideš bližšie k Bratislave, ale – otázka je, či sa dohovoríš,“ podpichovalo ma položartom - polovážne veľa známych. Po šiestich mesiacoch už môžem sčasti hodnotiť tento náš dôležitý krok. A neľutujem. Šamorín je super. A aj sa dohovorím:-)...

  • 6. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 354x
  • 22
Radosť z novej knižnice a starých dobrých kníh

Jozef Bednár

Radosť z novej knižnice a starých dobrých kníh

Teším sa ako malý chlapec. Po takmer polroku bývania v novom byte sme vyriešili provizórium s knihami. Odvtedy, ako sme sa presťahovali, boli totiž „uložené“ na podlahe v spálni, pretože sme nemali knižnicu. Spávali sme s horou kníh v izbe. Až dodnes – všetky knihy sú už v novej knižnici...

  • 5. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 888x
  • 4
O pokore

Jozef Bednár

O pokore

Dlho som o nej podvedome tušil, riadil som sa ňou, ale nevedel som ju pomenovať. Niektorí jej hovoria slabosť. Iní ju môžu nazvať mäkkosťou...Hovorím o pokore. V dnešnom stále rýchlejšom svete, ktorí vraj praje len silným, tvrdým, sebavedomým, je pokora často hráčom v úzadí. Napriek tomu je to však práve ona, kto rozhoduje životné zápasy. Skôr či neskôr každý pochopí jej dôležitosť.

  • 3. nov 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Nie príčina autizmu je dôležitá, ale to, že ho možno zdolať!

Jozef Bednár

Nie príčina autizmu je dôležitá, ale to, že ho možno zdolať!

Po čase sa chcem opäť na mojom blogu dotknúť našich skúseností s autizmom. Vyprovokovali ma k tomu dve informácie. Jedna je vlastne reakciou na moje články, a pisateľka v nej vyjadruje názor, že časť autizmu, ak nie autizmus celý, je metabolickou poruchou. V druhej informácii, ktorú som dostal od novinárky zo Sme, sa spomína, že autizmus vnímajú niektorí doktori v zahraničí ako vedľajší efekt očkovania. Novinárka pritom spomína očkovanie proti záškrtu-mumpsu-rubeole a dáva mi link na jeden článok na túto tému vo Wall Stree Journal...

  • 1. nov 2005
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 3 902x
  • 8
Svoju širokú rodinu človek spozná aj na pohreboch

Jozef Bednár

Svoju širokú rodinu človek spozná aj na pohreboch

„A verím, že sa uvidíme skôr, ako na ďalšom pohrebe niekoho z rodiny,“ lúčil sa po víkendovom pohrebe manželkinho dedka s nami jeden zo širokého spektra jej rodinných príslušníkov. Moja manželka sa s ním zoznámila tak ako ja po pohrebe na kare. Rozhovor s ním bol sympatický, ale... Rád by som sa stretol skôr, ale obávam sa, že sa naplnia jeho slová a ďalšie naše stretnutie prebehne opäť až na podobnom smútočnom zhromaždení...

  • 31. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 302x
  • 1
Keď odchádzajú starí rodičia...

Jozef Bednár

Keď odchádzajú starí rodičia...

Cez víkend som bol na pohrebe. Zomrel starý otec mojej manželky, v požehnanom veku 85 rokov. Napriek relatívne vysokému veku to však všetkých zabolelo. Pretože keď odchádzajú starí rodičia, odchádza kus histórie. Odchádza kus skúseností, ktoré sú nenahraditeľné...Pri pohrebe som si spomenul aj na mojich nebohých starých rodičov. Ja už nemám ani babku, ani dedka. Moji starí rodičia sa už pominuli. Spomienky však pretrvávajú...

  • 30. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 369x
  • 2
Konzumný život ako zmysel života?

Jozef Bednár

Konzumný život ako zmysel života?

Plné schránky letákov so zľavami a akciami „zľava sprava“. Reklamné triky sľubujúce za kúpu tej či onej veci alebo zdravie, alebo bohatstvo a spokojný život, alebo istotu, alebo zábavu medzi priateľmi (nikto nezostane sám). Značky na nás útočia z každej strany, a kričia jediné: „Človeče, kupuj!“ Problémom nemusí byť ani nedostatok finančných prostriedkov. Veď nie je nič jednoduchšie, ako sa zadĺžiť!!! Aspoň sme týmto spôsobom presviedčaní...

  • 28. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 029x
  • 28
Končíme...

Jozef Bednár

Končíme...

Končím s Tebou, tentokrát naozaj. Bola si mojou životnou láskou. To áno, priznávam. Ale teraz je koniec. Vážne koniec. Koniec bez zbytočného sentimentu, bez sĺz...

  • 21. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 720x
  • 4
Jedno malé stretnutie s veľkým človekom

Jozef Bednár

Jedno malé stretnutie s veľkým človekom

Pred niekoľkými dňami som stretol jedného veľmi zaujímavého človeka. Volá sa Josef Bulva, a je klavírny virtuóz. Svetoznámy klavírny virtuóz. Aj keď na Slovensku jeho meno príliš nerezonuje. Dôvod je jednoduchý – pán Bulva, pôvodom z Moravy, ktorý na Slovensku vyštudoval VŠMU, za socializmu emigroval. Tým si zároveň od komunistickej moci vystavil lístok do zabudnutia...

  • 4. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 724x
  • 2
reklama
Silné materinské puto

Jozef Bednár

Silné materinské puto

Väzba matky na dieťa býva prirodzene veľmi pevná. Nielen v detstve, ale aj neskôr, keď jej dieťa dospeje. Materinské puto roky zvyčajne nepretrhnú. Matka sa o dieťa bojí, matka je vždy pripravená pomôcť. Matka môže aj vytušiť problémy, v ktorých sa jej dieťa nachádza. Bez toho, aby o nich (problémoch) dostala nejaké echo...

  • 1. okt 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 095x
  • 4
Výnimočné deti

Jozef Bednár

Výnimočné deti

Možno si ešte pamätáte na televíznu reklamu Konta bariéry Detského fondu Slovenskej republiky z roku 2003. Tvorcovia reklamy sa v nej na hendikepované deti pozreli inak ako zvyčajne, ako na deti výnimočné. V spotoch nevidiace deti čítali v tme, nepočujúce sa zase rozprávali vo vode. Tie deti sú naozaj výnimočné...

  • 19. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 838x
  • 2
Keď na to nemáte, podvádzajte...

Jozef Bednár

Keď na to nemáte, podvádzajte...

Aj tak sa dá voľne preložiť slogan nemenovanej banky na nemenovaný jej produkt, ponúkajúci nám zákazníkom možnosť ľahko dostupného úveru. Aj tak sa dá vyložiť slogan „Ak na to nemáte, tak si to kúpte“ v spojitosti s cyklistickým TV spotom, ktorý som si naivne myslel, že už firma stiahla práve kvôli jeho problematickému posolstvu. Mýlil som sa, daný spot ma na televíznej obrazovke opäť „zasiahol“ včera...

  • 19. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 237x
  • 2
Sobotná nostalgia v upršanej Žiline

Jozef Bednár

Sobotná nostalgia v upršanej Žiline

Je sobota, mal by som byť doma s rodinou a odpočívať. Ja však namiesto toho sedím v (pre mňa) bezmennom žilinskom podniku na Hodžovom námestí. Pauzu medzi dvoma pracovnými stretnutiami chcem v meste pod Dubňom využiť na neskorý obed. Pracujem, aj keď je sobota. Je mi trochu smutno. Nostalgiu umocňujú aj pesničky, ktoré tu znejú...

  • 17. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 660x
  • 7
Bol smutný a sám

Jozef Bednár

Bol smutný a sám

Stretol som ho náhodou tento týždeň v stredu večer na jednej z ulíc bratislavského korza. Sedel sám pri stole, sám s pohárom piva. Tvár hľadela na okolo prechádzajúce osoby nežného pohlavia. Bol to však pohľad smutných očí. Fera poznám v podstate už od roku 1990, a aj keď sme sa za posledné roky často nevideli, predsa len ho mám slušne prečítaného...

  • 17. sep 2005
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 158x
  • 9
reklama
SkryťZatvoriť reklamu