Články od Alojz Bogric

Alojz Bogric

16. rok vojny – 2. časť – Obsadenie a zničenie Mélu.

Arogancia moci sa zo strany Aténčanov v podaní Tukydida, v jeho knihe Historiai, ukázala naplno. Mélčania to nemali jednoduché, lebo aj keď dávali rozumné argumenty, akosi to Aténčania nechceli vôbec akceptovať. Kopov zacítil krvavú stopu a už sa od nej nepustil. No aj tak sa postavili na odpor a hoci nemali veľa šancí, verili si. Ale ak mali vo svojich radoch zradcov, tak aj pevná viera málo pomôže. Potom je prehra len na spadnutie. Cez Tukydida vám ešte priblížim iné akcie v tom čase vojny. Pokračujem opisom diela Tukydida- Dejiny peloponézskej vojny od Petra Kuklicu z edície Tatran o tom, ako prebiehalo jednanie medzi Aténčanmi a Mélčanmi v 16. roku vojny.

8. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Alojz Bogric

16. rok vojny- 1. časť- Výprava Aténčanov proti Mélu.

4. 5. a 6. máj sú dátumy, ktoré sú určitými medzníkmi vo vývoji ľudstva. Tých medzníkov je veľa, ale ja mám na mysli iné. Tie medzníky sú príliš vzdialené od dôb, ktoré opisujem, ale niečo mi našepkáva, aby som ich spomenul. 4. máj je výročie úmrtia M. R. Štefánika, ktorý zanechal svojskú stopu v našich dejinách. 5. máj asi nemusím pripomínať, lebo povstanie českého ľudu proti fašizmu nie je tak vzdialené a 6. máj je dátum narodenia jedného z dôležitých aktérov francúzskej revolúcie - M. Robespierra ( Maximilien Marie Isidore Robespierre - *1758- + 9. termidora (27.jula ) 1794 ). Tieto tri dátumy zanechali svoju stopu v dejinách tak, ako ju zanechalo hnutie všetkých Grékov za slobodu v čase tzv. peloponézskej vojny a tak, ako ju zanechal Alkibiades, ktorý bol pravdepodobným strojcom osudu Mélčanov. Jeho reč je doteraz medzníkom vo vývoji ľudstva tak, ako sú medzníkom Robespierrove reči a činy a skutky M. R. Štefánika. Ako som už spomenul- táto reč je fiktívna a autor týchto zápiskov ju len zrekonštruoval podľa toho, ako mohla byť prednesená. No verím, že Alkibiades podobnú reč predniesol a Tukydides ju v tomto zmysle, aj do svojej knihy o dórskej vojne, zapísal.

5. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

15. rok vojny- Prevrat v Argu a obsadenie Macedónie Aténčanmi

Už nie raz som tu opísal vzbury a dokonca aj môj prvý článok bol o tom, čo sa dialo po vzbure v Kerkyre. V tomto článku v knihe o peloponézskej vojne, Tukydides opísal, ako sa voči Aténčanom zase vzbúrilo nejaké mesto. No ale ani Lacedemončania nemali všetko jednoduché a priamočiare. Zmeny v plánoch boli v oboch táboroch takmer na dennom poriadku a len cit pre politiku mohol zabrániť škodám. Hoci Lacedemončania mali cit pre taktiku vo vojne, ale nemali cit pre taktiku v politike. A tak niekedy boli a jednali "ako slon v porceláne". No budú sa musieť túto politiku naučiť aj sa to naučia. Vďaka Alkibiadovi. Už minule som o ňom napísal. Smrťou Kleona sa Alkibiades dostal do popredia a zatiaľ sa javí, že jeho hviezda len tak skoro nezapadne. A k tomu ak ho ešte čaká víťazstvo na olympijských hrách..., tak potom takí rozumní ľudia, ako napríklad Nikias, nemajú šancu.

2. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Alojz Bogric

14. rok vojny - Dohoda medzi Argejčanmi a Lacedemončanmi.

Bitka pri Tegeie (či skôr Mantineie) urobila dočasne koniec snahám Argejčanov o hegemóniu. Lacedemončania, hoci mali na začiatku boja problémy, lebo boli prekvapení a aj lochagovia si neurobili prácu tak, ako mali, s prehľadom vyhrali a tak aj v Argu nastali podmienky k tomu, aby boli prehodnotené priority politiky voči Lacedemonu. Uvedomili si, že by mohli skončiť horšie, ak by neboli Lacedemončanov prekvapili. Takže tí krikľúni, ktorí sa chvastali, že mali Lacedemončanov v pasci, teraz boli ticho. Ale nič nie je isté a aj preto tento článok vám vďaka Tukydidovi sprostredkujem, aby sme mohli bližšie pochopiť celu politiku nadšenia, vytriezvenia, ústupkov a aj zrady na tých s ktorými sa spísali zmluvy. Ale akékoľvek, aj zmätočné, zmluvy oslabovali pozíciu Argu a posilňovali pozíciu Lacedemonu.

30. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Alojz Bogric

14. rok vojny- Výprava Lacedemončanov proti Argejčanom a Aténčanom.

Táto časť opisu peloponézskej vojny, od Tukydida z prekladu od Petra Kuklicu z edície Tatran, bude mať ďalšie pokračovanie v opätovnej (predtým neúspešnej) akcii Lacedemončanov voči Argejčanom. Teraz ale budú mať do činenia aj s Aténčanmi, ktorí prišli Argejčanom na pomoc a spolu napadli mesto Arkádie Orchomen a chystajú sa proti Tegei. Agis je protikladom Brasida, ale je nažive a je kráľ, ktorý je kráľom aj keď robí chyby. Tie chyby budú takmer stáť Lacedemončanov existenciu. Aby Lacedemončania zabránili skaze svojho mesta budú musieť preukázať a urobiť niečo, čo dovtedy veľmi nepreukazovali a ešte ani neurobili. No vďaka svojej statočnosti si získajú naspäť svoju stratenú česť a kladnú reputáciu. Hoci nie na prvý pokus.

28. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

14. rok vojny- Výprava Lacedemončanov proti Argu.

V predchádzajúcej časti som v skratke opísal aj trinásty rok vojny, takže pokračovanie tohto opisu, oproti Tukydidovmu Historiai z ktorého čerpám tieto poznatky, bolo v mojej verzii trochu skrátené. Už som skôr poukázal na to, akú politiku robil Argos a ako zaútočil proti Epidauru, ktorý bol spojencom Lacedemončanov. Lacedemončania prišli Epidauru na pomoc, ale urobili to aj z iných dôvodov, ktoré tu boli spomenuté v skorších článkoch. Veliteľom lacedemonského vojska bol Agis, Archidamov syn, ktorý asi veľa pochytil od svojho otca, hlavne pomalosť, ale asi aj nechuť bojovať, hoci preukázal nádherné taktické myslenie a dokázal protivníka preľstiť. V tejto časti a v niekoľkých ďalších častiach tohto roku vojny opíšem aj podmienky vzniku konfliktu a boj, ktorý bude mať pre ďalší priebeh peloponézskej vojny podstatný význam. Týmto rokom ešte nevznikne priama vojna medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi ( prímerie porušia Aténčania až v 18. roku vojny), ale tie akcie veľmi podstatne ovplyvnia ďalšie dianie. V tomto období mali Lacedemončania iba niečo málo nad 5000 hoplitov.

25. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
10

Alojz Bogric

12. rok vojny- 4. časť- Nezhody Lacedemončanov s Elejčanmi.

V predchádzajúcej časti som, vďaka Tukydidovi a jeho knihe o dórskej vojne, ktorú vydavateľstvo I. Zacharopula nazvalo Historiai, ktorá u nás vyšla v r. 1985 v edícii Tatran v preklade od P. Kuklicu, ktorú nazval Dejiny peloponézskej vojny, naznačil začiatky nezhôd medzi Elejčanmi a Lacedemončanmi. Tieto nezhody sa začali udalosťami v Lepreu, mali neskôr veľkú odozvu a sa stali aj precedensom v dejinách Hellady. Tukydides, okrem toho v tejto časti, opisuje niekoľko bojov a problémy lacedemonskej kolónie Herakleie.

23. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

12. rok vojny- 3. časť- Nikiove snahy.

Alkibiades dosiahol čo chcel, Nikias a Aténčania, ktorí boli za mier, boli oklamaní a takisto oklamaní boli aj Lacedemončania, ktorí podľa dohody s Alkibiadom v zhromaždení povedali, že plné moci nemajú. Nikias sa napriek tomu na nich nenahneval a stale tvrdil, že je lepšie byť s Lacedemončanmi priateľmi. Preto presvedčil Aténčanov, aby k Lacedemončanom poslali poslov, medzi ktorými bol aj on sám, ktorí ich požiadajú o vyjadrenie, či ich zámery sú úprimné. V tomto článku Tukydides vo svojej knihe Historiai opísal ako Nikias pochodil v Lacedemone a čo sa dialo po jeho návrate do Atén, ako aj zmluvu medzi Aténčanmi, Argejčanmi, Mantinejčanmi a Elejčanmi, kde je uvedená okrem iného aj konkrétna náhrada výdavkov za poskytnutú pomoc proti nepriateľovi.

17. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

12. rok vojny- 2. časť- spory medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi.

Tukydides vo svojej knihe Historiai v desiatom roku vojny po bitke pri Amfipolide, v článku o prejavoch priateľstva na obidvoch stranách, v odseku 16 ( z edície Tatran z r. 1985 v preklade od Petra Kuklicu ), píše o tom, že keď Aténčania utrpeli porážku a padli Kleon a Brasidas, ktorí sa najviac bránili dohode o prímerí...- sa asi v tom svojom hodnotení mýli, lebo bolo málo tých, kto by bol za dodržiavanie podmienok mieru (tých čo boli za vojnu a za mier som napísal skôr). Je pravdou, že zmluvu podpísali všetci, čo ju mali podpísať, aby bola účinná a životaschopná, ale skôr sa mi javí, že podrazom a nečestnému konaniu Kleona sa naučili iní populisti a chceli to využiť v praxi, čo by pri ňom nebolo mysliteľné, takisto Brasidove víťazstva klali oči iným, ktorí na to nemali a tak sa po jeho smrti mohli vyšplhať v rebríčku funkcií, čo by sa nemohlo stať, ak by žil.

12. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Alojz Bogric

12. rok vojny- 1. časť- rokovania medzi Argom a Lacedemonom.

" V nastavajúcom letnom období, hneď na začiatku jari, sa Argejčania začali znepokojovať. Príčinou ich obáv bolo, že neprišli boiótski poslovia ktorí, ako sľúbili, mali prísť, ako aj to, že sa dozvedeli o zničení Panaktu a že bolo uzavreté osobitné spojenectvo s Boióťanmi a Lacedemončanmi. Mali totiž strach, že zostanú sami, lebo všetci ich vojaci mali záujem prejsť na stranu Lacedemončanov. Predpokladali, že Lacedemočania nahovorili Boióťanov, aby zničili Panakton a pridali sa k mierovej zmluve s Aténčanmi. Aténčanom, ako sa zdalo, bolo všetko známe a vedeli, že oni, Argejčania, už nemôžu vstúpiť do spolku ani s Aténčanmi, hoci predtým dúfali, že keby ich mier s Lacedemončanmi nemal vydržať, mohli by byť aspoň spojencami Aténčanom.

9. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
5

Alojz Bogric

11. rok vojny -3. časť-pád Skione a vojnové udalosti na Peloponéze.

Ešte môžete mať v pamäti, ako sa pod vplyvom Brasidovej činnosti vzbúrilo proti Aténčanom mesto Skione a Mende na Pallenskom polostrove v Macedónii. Mesto Mende bolo takmer okamžite dobyté naspäť, ale Skione odolávalo. Peloponézski vojaci tam už neboli a tak Aténčania cez dva roky obliehali malé a takmer nikým nechránene mesto. Dobytím Skione pokračujeme v 11. roku vojny tak, ako ju opísal Tukydides syn Olorov vo svojej knihe o dejinách vojny vydanej pod názvom Historiai a ako je zaznamenaná v edícii Tatran v preklade od Petra Kuklicu pod názvom Dejiny peloponézskej vojny. Hoci mám na názvy všelijaký názor, no teraz sa tento názov tu perfektne hodí, lebo až na malé trestné a pomocné výpravy Aténčanov, väčšina bojov prebiehala na Peloponéze. Opis tejto časti vojny sa začína dobytím mesta Skione Aténčanmi, ktorí všetkých dospelých mužov pobili a ženy s deťmi predali do otroctva a zem dali do užívania Platajčanom. Obyvateľom Délu dovolili vrátiť sa domov až po porážkach, ktoré utrpeli a na radu boha Apolona z Delf.

6. apr 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

11. rok vojny - 2. časť- spojenectvá s Argom.

V tomto roku vojny vám vďaka Tukydidovi z jeho dejín o dórskej vojne, opíšem zákulisné jednania a intrigy jednotlivých miest, za účelom získania čo najväčších výhod. Vojna pokračovala, ale nie medzi hlavnými aktérmi. Atény a Lacedemon si robili poriadky na svojich územiach a stabilizovali si zázemie. Do hry vstupuje veľký štát, ktorý dovtedy nebol zasiahnutý vojnou a mal teda predpoklady stáť sa prirodzeným vodcom takmer v celej Hellade - Argos na Peloponéze. Za svojho spojenca ho chceli všetci a tak sa rozhoreli tuhé boje, ale na inej platforme, ako doteraz. Využívala sa hlavne nespokojnosť s jednotlivými článkami zmluvy, ako aj iné aspekty, ktoré tu opíšem.

31. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Alojz Bogric

11. rok vojny - 1. časť- druhá fáza vojny.

Archidamská vojna skončila tak, ako skončila. Prakticky nik nevyhral a Atény so Spartou mali toho dosť. Atény zažili porážku na mori a Lacedemon na pevnine, čo sa v oboch prípadoch bralo ako niečo dovtedy nemysliteľné. No mám dojem, že horšie na tom boli Atény, lebo takmer prišli o svoju ríšu a o podstatnú časť svojich dôchodkov- ako Angličania v minulom storočí. Z iných zdrojov viem, že táto vojna stála Atény veľa úsilia, lebo Kleon svojou politikou spôsobil úpadok aténskej drachmy a vojnové udalosti spojené ( hlavne posledné ťažké porážky ) s predchádzajúcim morom pomerne veľa preriedili obyvateľstvo. Ak by Lacedemončania boli pokračovali vo vojne, tak možno by boli Atény dobyli skôr. Ak by. No sami mali veľa problémov. Vzhľadom k predchádzajúcim víťazstvám a svojskému získavaniu lacnej pracovnej sily mali nadbytok otrokov, a to neboli ľudia, ktorých domov bol na inej strane oceánu. Preto sa v rámci možností búrili a tých možností bolo viac než dosť. Boje prerieďovali strážcov a tí otroci to využívali, preto v bilaterálnej dohode, ktorú spísali po prijatí dohody o mieri, bola aj samostatná zmienka o tom, že Atény majú pomáhať Sparte v prípade vzbury otrokov.

28. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

10. rok vojny- 4. časť- Dohoda o mieri na päťdesiat rokov.

Neveľmi som chcel písať o tejto dohode, ale mám za to, že jej znenie slúžilo v minulosti a možnože aj v terajších dobách slúži ako vzor pre dohody. A z druhého aspektu má táto pasáž veľký význam, lebo je to "pojítko" medzi nasledujúcimi rokmi vojny, ktoré Tukydides opísal vo svojej knihe- Historiai, preloženej Petrom Kuklicom, ako Dejiny peloponézskej vojny. Všimnite si prepracovanosť tejto zmluvy, ale ak chýba vôľa ju rešpektovať, tak tá zmluva môže byť hoci aj zo zlata... Vzhľadom k tomu, že tu chýbali takí ľudia ako Brasidas a Kleon, tak takmer nič nestalo ceste k trvalejšiemu mieru. Takmer nič...len Kleona začal nahrádzať Alkibiades. Mnohé mená osôb a názvy miest, ktoré tu budú spomenuté, vám budú povedomé a určite sa vám pri ich prečitaní vybavia ich činy, alebo osudy.

25. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

10. rok vojny – 3. časť- Udalosti po Amfipolide.

Najväčší zástancovia vojny Brasidas a Kleon sú už mŕtvi. Môj názor je ten, že ak by Brasidas nezomrel, tak Sparta by vyhrala vojnu podstatne skôr (čo som aj spomenul v predchádzajúcom blogu). Vychádzam z toho, že Brasidas patril medzi vtedy najschopnejších vojvodcov a Kleon jeho schopnosti zďaleka nedosahoval. Hoci pri Pyle a Sfaktérii Kleon napomohol k tomu, že tam Lacedemončania boli porazení a to dokonca na vlastnej pôde, no bol to len taký ojedinelý a náhodný úspech. Úspešnejší od neho bol napríklad Nikias, alebo Demostenes. V tomto článku si rozoberieme činnosť Sparty a Atén po ich smrti, ako to opísal Tukydides vo svojej knihe Historiai v preklade Petra Kuklicu. Taktiež vám poukážem na to, aké vratké môže byť šťastie a kde došlo na slová Lacedemončanov, ktoré im predniesli pri vyjednávaniach ohľadom vojska na Sfaktérii. Bude tu snaha o zabezpečenie dlhotrvajúceho mieru.

10. mar 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
13

Alojz Bogric

10. rok vojny – 2. časť – bitka pri Amfipolide.

V tejto časti Tukydides vo svojej knihe Historiai opísal v 10. roku vojny dôležitý medzník v konflikte medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi. Pokiaľ si spomínate, v 8. roku vojny Brasidas dobyl mesto Amfipolis a iné mestá v tejto oblasti, čo sa Aténčanom nepáčilo a podnikli výpravu s pomerne veľkým vojskom. 9. rok vojny to ťaženie prerušil, ale aj tak Aténčania voči niektorým vzbúreným mestám aj v čase prímeria podnikali trestné výpravy a mestá dobýjali. Desiaty rok vojny ukončil jednoročné prímerie a rozpútali sa priame boje medzi Spartou a Aténami a ich spojencami. Sily boli už trochu inak preskupené, ale vôľa viesť vojnu bola najväčšia hlavne u Kleona a Brasida. Títo dvaja sa v bitke stretli práve pri meste Amfipolis.

27. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Alojz Bogric

10. rok vojny – 1. časť

Po 8. roku vojny medzi Spartou a Aténami bol jeden rok prímeria. To prímerie neznamenalo absolútny kľud zbraní, lebo vojnové strety hlavných protagonistov aj tak prebiehali. No Sparta a Atény medzi sebou počas tohto prímeria priamo nevystúpili. Ak si niekto pamätá priebeh tohto deviateho roku vojny, vie, že Brasidas velil peloponézskemu oddielu na Chalkidike, kde si podmanil nejaké mestá a Atény tiež podnikali vojenské výpravy aj proti Brasidovi. No nik to nebral ako porušenie zmluvy, lebo Brasidas jednal na svoju vlastnú päsť a sami Lacedemončania boli proti tomu, aby konal tak, ako konal. Takisto Aténčania si potrebovali upevniť svoje pozície voči svojim vzbúreným spojencom a mám dojem, že činnosť Brasida im prišla vhod. Budeme pokračovať v opise tejto vojny, ktorú Tukydides vo svojej knihe Historiai v piatej knihe opisuje ako 10. rok vojny medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi a ich spojencami. Tento rok vojny bude dosť dôležitý, ako pre Atény, tak aj pre Lacedemon.

14. feb 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
0

Alojz Bogric

Deviaty rok vojny –Výprava Aténčanov proti Mende a Skione.

V predchádzajúcich častiach som vám prostredníctvom Tukydida z jeho knihy Historiai poukázal na to, čo sa stane, ak ľud má dosť nadvlády. A potom som rozobral postup Perdikka s Brasidom a dovršenie ich nezhôd kvôli rôznej prijorite ďalšieho postupu. Že ľud dokáže byť náchylný jednať podľa rôznych, nám niekedy neznámym a nevypočitateľným okolnostiam, to sme zistili, vďaka Tukydidovi už od začiatku a sprevádza nás to až do dnešných čias. Dnešný článok bude len ďalším potvrdením toho, že v čase vojny priama demokracia nie je najvhodnejšia forma vlády.

27. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
2

Alojz Bogric

9. rok vojny – vzbura Skiončanov a Menďanov

Hoci nastalo prímerie, Tukydides to vo svojej knihe Historiai opisuje ako pokračovanie vojny v 9. roku. Ani sa mu nedivím, lebo to nebolo prímerie, ako malo byť, teda nebol kľud zbraní, len sa trochu preskupili sily a upevnili už skôr získané pozície. Prakticky vojnové strety prebiehali aj v dobe prímeria, len nie priamo medzi hlavnými protagonistami tejto vojny. V tomto článku Vám poukážem na to, čo sa stalo, keď Atény voči Mytilene a Mytilénčanom ukázali ľudskú tvár (dôsledok Diodotovej reči) a rozkmotrenie sa, nadobro, Perdikka s Lacedemončanmi, ako aj odvahu a silu Lacedemončanov zdolať omnoho silnejšieho nepriateľa.

23. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
8

Alojz Bogric

9. rok vojny- Ročné prímerie medzi Lacedomončanmi a Aténčanmi.

Brasidova činnosť navrátila sebadôveru Sparťanom a podlomila ju Aténčanom. Tukydides toto obdobie veľmi trefne zhodnotil a rozanalyzoval to na pomerne slušnej úrovni. Netvrdím, že jeho hodnotenie je správne, ale mám dojem, že tohto druhu, ktoré vám poskytnem prostredníctvom knihy Historiai od Tukydida v preklade Petra Kuklicu je jediné na svete a preto ho môžeme z väčšej časti akceptovať. Vojna dosiahla svoj vrchol a aj dovtedy neporazení zažili pocity porážok a beznádeje, bola bieda a ľudia si na oboch stranách vymohli takú menšiu prestávku. Po ťažkých porážkach aj samotní Aténčania prišli na to, že vojnové šťastie je vrtkavé a teraz si mohli spomenúť na reč Sparťanov, keď ich pozícia po Sfaktérii bola iná. Nastáva obdobie prímeria medzi hlavnými protagonistami tejto vojny a tým sa začínajú kryštalizovať vážne nezhody medzi ich spojencami. Lenže toto prímerie má slúžiť nie k tomu, aby sa ukončila vojna, hoci to všetci proklamovali, ale hlavne k nabratiu nových síl na nové boje a na posilnenie svojich pozícii a aj na získanie určitých stratených výhod.

17. jan 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
6

Alojz Bogric

Zoznam článkov blogera