Články od Alojz Bogric

Alojz Bogric

18. rok vojny -2. časť - Príchod Gyllipa do Syrakúz.

Presne pre rokom som začal písať tieto dejiny. Spočiatku som chcel opísať len to, čo sa dialo v Kerkyre počas 5. roku archidamskej vojny, no najpodstatnejšie na tom, prečo som začal písať, bola tá veta, ktorú som tu niekoľkokrát napísal a dokonca zvýraznil. Bola to zo strany Tukydida nádherná analýza, prečo ľudia konajú tak, ako konajú a čo ich k tomu vedie. V tomto mojom prvom článku je o tom rozpísané viac, takže sa k tomu vracať nebudem, len by som sa chcel pri ročnom jubileu pozastaviť nad dielom Tukydida, syna Olorovho, ktoré preložil P. Kuklica ako Dejiny peloponézskej vojny, do ktorého som vniesol aj svoje poznatky a postrehy. A poďakovať sa aj vám, všetkým čitateľom, ktorí si to dielo čítate a reagujete naň.

30. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 534x
6

Alojz Bogric

18. rok vojny -1. časť - Výprava Aténčanov na Syrakúzy.

V predchádzajúcej časti som vám prostredníctvom Tukydidovej knihy o dejinách vojny, ktorú P. Kuklica nazval- Dejiny peloponézskej vojny, poukázal na zákerne jednanie bývalého demagóga Alkibiada. Príčiny jeho jednania sme spoznali z jeho reči, ale či tu išlo len o zachránenie si svojej kože a pozície toho, kto chce ovládať iných, na úkor toľkých obetí, ktoré svojim jednaním spôsobil, to sa už nedozvieme. Táto časť, ktorú teraz opíšem, nadväzuje na situáciu, keď si Aténčania opravili svoj spálený tábor pri Katane a poslali poslov do Atén po peniaze a posily. Určité okamihy tejto state sú, pri celkovej tragédii, až komické. Ale celkovo sú pekne opísané snaženia jednej a aj druhej strany vo vedení strategickej vojny, kde zatiaľ navrch majú Aténčania

27. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 775x
3

Alojz Bogric

17. rok vojny - 17. časť - Syrakúzania a Alkibiades na Peloponéze.

V predchádzajúcich častiach som vám sprostredkoval tri reči významných činiteľov tejto vojny, z ktorých jeden bol už 15 rokov nebohý, ale aj tak jeho slová určovali priamo, alebo nepriamo politiku demokratických Atén. Viem, pre niekoho sú to "bláboly", ale na základe tých blábolov bolo konané tak, ako bolo konané. Nebyť Hermokrata, tak by sa možno Kamarina pridala k Aténčanom a Syrakúzania by v tom boji podľahli, zase nebyť Eufemena, tak by možno Aténčania dostali z Kamariny viac, ale pravdepodobne zavážila jeho nabubrelosť. Teraz sa vrátime trochu dozadu, k prvej bitke, po ktorej Syrakúzania vyslali poslov na Peloponéz, aby podnietili Peloponézanov k akciám. Napomáha im ešte skutočnosť, že u Lacedemončanov je Alkibiades.

26. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 743x
1

Alojz Bogric

17. rok vojny - 16. časť - Reč Eufemena.

Po Hermokratovej reči predstúpil pred zhromaždenie Kamarinčanov Aténčan Eufemenes. Tukydides ju vo svojej knihe Historiai pravdepodobne opísal tak, ako odznela, lebo podľa môjho predpokladu bol na Sicílii a sledoval priebeh vojny v priamom prenose. Pravdepodobne tam budú nejaké nedostatky, lebo Eufemenes si túto reč nepripravil, pretože reagoval na reč Hermokrata. Je to dlhý a možnože pre niekoho nezáživný prejav, no poukazuje na podstatu jednania Aténčanov, ako agresora a nie na niekoho, kto sa prišiel dohodnúť. A aj preto som kvôli lepšiemu porozumeniu činnosti mesta, ktoré sa chváli prívlastkom - kolíska demokracie, pred týmto prejavom umiestnil aj reč Periklovu. Mohol som vás upriamiť aj na iné prejavy, napríklad Alkibiada (pokiaľ bol Aténčan), ale tie si môžete vyhľadať a opäť pripomenúť, zatiaľ čo Periklovu reč som opísal prvý krát až v minulom článku. Zaujímalo by ma, kedy u Grékov prestali byť ten nacionalizmus a príslušnosť ku kmeňu tak výrazné. Či za Alexandra Macedónskeho, alebo neskôr?

24. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 488x
2

Alojz Bogric

17. rok vojny - 15. časť - 1. Periklova reč.

Týmto postupne pospájam určité súvislosti, ktoré sú (podľa mňa) podstatné. Viem, mohlo to byť na začiatku, ale mám dojem, že toto umiestnenie je lepšie z tohto dôvodu, že už mnohí vieme o aké udalosti ide a tak mnohé veci, či diania, pochopiť. Preto úplne prvú reč Perikla dávam až sem, aby som zdôraznil, že aké ambície hnali Aténčanov dobýjať ostrov. Týmto chcem ukázať, že aj taký veľký štátnik a schopný vojvodca, čo Perikles bol, sa môže veľmi vo svojich záveroch mýliť. Preto tu existuje riziko, že ani u dnešných politikov nie je istota neomylného názoru a zvlášť, ak sú tlačení do svojich rozhodnutí motiváciami o akých len môžeme tušiť. A po ďalšie, už asi viem, odkiaľ majú návod, ako s nami zaobchádzať a (obrazne napísané) tlačiť nám kaleráby do hlavy.

21. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 689x
1

Alojz Bogric

17. rok vojny - 14. časť - Snahy o získanie Kamariny.

V tejto časti vám odporúčam sa vrátiť o pekných pár rôčkov vojny dozadu a pripomenúť si ako aj snahy Lachesa, ale aj 1. reč Hermokrata, ktorý apeloval na spojenectvo sicílskych miest, pre tú istú príčinu, kvôli ktorej musí teraz brániť svoje mesto. Myslel som si, že výborní politici a súčasne vojvodcovia boli iba v Aténach. Som rád, že, čo sa toho môjho myslenia týka, som sa v osobe Hermokrata pomýlil. Túto časť rozdelím minimálne do dvoch častí, lebo v druhej časti budem chcieť uviesť 1. Periklovu reč, ktorú predniesol v sneme, keď Lacedemončania posielali posolstvo za posolstvom, aby sa Aténčania neangažovali vo veci Korint- Kerkyra ohľadom mesta Megary a Poteidai.

20. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 542x
3

Alojz Bogric

17. rok vojny - 13. časť - Návrat Aténčanov do Katany a

rozhodnutie Syrakúzanov. V predchádzajúcej časti som vám opísal ako dopadol 1. pozemský konflikt medzi Aténčanmi a Syrakúzanmi. Aténčania zvíťazili, ale bolo to víťazstvo na vážkach. Ak ste pozorne čítali, tak viete, čo bolo príčinou porážky syrakúzskeho vojska. Nedostatok spánku, nedisciplinovanosť, slabé bojové skúsenosti a ešte jeden aspekt, na ktorý neskôr poukáže Hermokrates- priveľa veliteľov. Zatiaľ čo na strane aténskeho vojska boli tieto aspekty- odpočinutí vojaci, disciplinované a skúsené vojsko i skúsení dvaja velitelia. Na druhej strane Syrakúzanov od úplnej porážky zachránilo to, že bojovali s plným nasadením a veľmi im pomohla ich jazda, zatiaľ čo Aténčania kvôli nedostatku vlastnej jazdy nedosiahli úplné víťazstvo, aké by mohli dosiahnúť. Túto stať Tukydides vo svojej knihe ukončil tým, že Syrakúzania poslali oddiel na ochranu Olympeie... a tam aj dnes budeme pokračovať.

18. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 439x
2

Alojz Bogric

17. rok vojny - 12. časť - Prvý boj.

V jednej časti som vám napísal, že Aténčania si zobrali väčší kúsok, ako ho mohli prehltnúť, ale vtedy to ešte tak nevyzeralo, lebo ich čakali veľké víťazstva. No neskôr sa dočkali aj prehier. Aj teraz stoja pred veľkou výzvou, lenže po strategickom zlyhaní (po zrade Egesťanov a ešte keď na dôvažok odvolali Alkibiada, ktorý potom utiekol k Sparťanom) mohli si premyslieť celú situáciu a so cťou sa vrátiť tak, ako to Nikias navrhoval. Vtedy ich prehovoril Alkibiades, no teraz keď ho už niet, mohli si svoj postup premyslieť. Prečo to nezrealizovali, to neviem a asi sa to ani nedozvieme. Možno Alkibiades, ako hlavný veliteľ, odovzdal svoje právomoci Lamachovi a ten sa striktne držal dohodnutých plánov; alebo aj sám Nikias videl, keď dobyli mesto Hykkara, kde získali peknú korisť, že ich situácia je lepšia, ako predpokladal. Pokračujeme v epopeji Aténčanov.

16. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 621x
3

Alojz Bogric

17. rok vojny - 11. časť - Aténčania pri Syrakúzach.

V minulej časti som vám prostredníctvom Tukydida, syna Olorovho, priblížil jednu časť konfliktu nazvaného peloponézska vojna. Opísal som príbeh Alkibiada a ako sa zo zanieteného demokrata a vlastenca stál dezertér a zradca, lebo jeho útek nebol len tak prach obyčajný. Obaja vojvodcovia, čo zostali, sa pokúsili na Alkibiada zabudnúť a riešiť problémy do ktorých ich dostal svojou ctižiadostivosťou. Teraz vám opíšem začiatok vojenských stretov aj to, ako prekabátili Aténčania Syrakúzanov.

14. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 592x
5

Alojz Bogric

17. rok vojny - 10. časť - Prípad "hermovky" a útek Alkibiada.

V predchádzajúcej časti som vám opísal starodávny príbeh o ohrdnutej láske a jej následkoch. Aténčania (tak ako Rimania) sa veľmi báli zveriť svoju moc do rúk jedného vládcu a preto si ešte mohli dovoliť robiť to, čo robili. Tukydides vo svojej knihe, ktorú prekladateľ P. Kuklica nazval Dejiny peloponézskej vojny, nám o tom dáva svedectvo v tomto článku. Tento článok mi spočiatku skôr pripomína doby Cromwella, Robespierra, Lenina, Stalina a Gottwalda (alebo aj terajšie?).Taktiež budeme svedkami toho, ako jednal hrdina vyvraždenia všetkých mužov na Mélu a ktorý ženy a deti dal do otroctva. Možnože by bolo vhodné na osvieženie pamäti si opäť prečítať jeho reč pri jednaní s obyvateľmi Mélu, kde má plné ústa čestnosti a demokracie a porovnať to s "terajším" jeho skutkom. Myslíte si, že by naši "demokrati" a tí, čo majú plné ústa Slovenska a jeho záujmov, bránili našu zem pred nepriateľom? Eduard Beneš a jeho kamarila sú nám toho príkladom.

12. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 589x
0

Alojz Bogric

17. rok vojny - 9. časť - Peisistratovci.

V tejto časti sa opäť vrátime na koniec 6. str. p.n.l. a opíšem vám jeden príbeh o tom, ako došlo k tomu, že vládcovia Atén dostali pomenovanie "tyran" a čo mu všetko predchádzalo. No teraz to nebude môj "úlet", ale túto kapitolu, do tohto poradia zadelil sám Tukydides vo svojej knihe Historiai, ktorú P. Kuklica preložil ako Dejiny peloponézskej vojny. Je to jeden z mála článkov, kde Tukydides opisuje iné, ako vojnové, osudy. Ponorme sa do dávneho príbehu lásky, odmietnutia, obáv, intríg, sprisahania a mylnej vraždy, na konci ktorého bude oslobodenie Atén spod vlády Hippia, ale nie samotnými Aténčanmi, lež ich terajšími nepriateľmi- Lacedemončanmi. Bude to náročné čítanie, ale musí byť, aby sme sa dokázali vžiť do situácie Aténčanov, prečo jednali tak ako jednali v situácii, keď si mysleli, že ich demokracia je ohrozená a nechali si predvolať Alkibiada (viď predchádzajúcu časť).

10. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 811x
7

Alojz Bogric

17.rok vojny- 8.časť. -Noví spojenci Atén a čo priviezla Salamínia.

V predchádzajúcej časti som vám, vďaka prekladu knihy Tukydida Historiai, opísal počiatočné nezdary Aténčanov a aké návrhy padli zo strany stratégov. Aby som bol úprimný, ani Alkibiadov návrh nebol zlý a mal racionálne pozadie. Takže nakoniec Nikias a Lamachos sa dali presvedčiť Alkibiadovými návrhmi, ktoré ale znamenali, že budú musieť na Sicílii zostať. Ale je otázne, kto ostane a kto nie.

8. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 468x
7

Alojz Bogric

17. rok vojny - 7. časť - Správy zo Sicílie a názory stratégov.

Pre Aténčanov nastali počiatočné problémy. No ako sa vraví- problémy sú na to, aby sa riešili. Ak niekto chce rozpútať vojnu, tak si nájde hocakú zámienku, hoci napríklad (ne-)exitujúce vojnové prostriedky. Krásne obabrali Egesťania Aténčanov, čo pre Nikia nebolo nič nové, on to dokonca vo svojej reči predpovedal, ale ako čestnému a poctivému človeku nebolo mu uverené. Dokonca aj po zistení podvodu nebude braný do úvahy jeho rozumný návrh, lebo Alkibiades a Lamachos ho prehlasujú. Pripomína mi to Jóbov nárek, kde sa Jób sťažuje, že poctivý človek a ten, čo dodržiava všetky zákony, nemá nič a podvodník, klamár a nepoctivec má všetko. Doslova a dopísmena. Ak by boli počúvli Nikia, tak by mohli so cťou ustúpiť. Mohli.

6. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 468x
8

Alojz Bogric

17. rok vojny - 6. časť- Odplávanie aténskeho vojska do Regia.

Blíži sa 6. jún, 66. výročie operácie Overlord, ktorá sa začala operáciou Neptún. Pred 66. rokmi sa začala akcia, ktorá bola podobná tej pred 2424. rokmi, čo do veľkosti, rozsiahlosti, tak aj do významu, ale s iným výsledkom. Dúfam, že redakcia novín SME si túto udalosť všimne, ak zoberiem do úvahy, že 220. výročie dobytia Bastily, akosi opomenuli. Pevninskí Aténčania so svojimi spojencami zaútočili na ostrov, kde ich čakali. Ostrovania Briti (spolu so spojencami z USA, Francúzska a vojsk iných národov) zaútočili na pevninu, kde ich nečakali. Ale aspoň v niekoľkých veciach sa Spojenci v r. 1944 n.l. poučili od Spojencov v č. 414. p.n.l. Tukydides vo svojej knihe, ktorá bola nazvaná Historiai a u nás preložená pod názvom Dejiny peloponézskej vojny, nám opisuje túto inváziu spred 2424. rokmi. Opísali sme si prípravy a teraz sa budeme venovať priamo postupu invázneho vojska a invázii.

3. jún 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 574x
15

Alojz Bogric

17. rok vojny - 5. časť- Udalosti pred a po Hermokratovej reči.

Vrátim sa na chvíľku do Atén, do času po Alkibiadovej reči a Nikiovej reči. Nikias po prerokovaní plánu predložil zhromaždeniu požiadavku na najmenej 100 bojových lodí a množstvo dopravných, počet hoplitov nesmel byť menší ako 5000, veľa lukostrelcov a prakovníkov. Ani ťažkosti s prípravou na výpravu nezmiernili túžbu Aténčanov ju podniknúť. Dá sa povedať, že ju ešte posilnili a boli horlivejší v plnení úloh, ktoré im boli uložené. Stavali, opravovali a ošetrovali sa lode, naberali a cvičili osádky, medzitým sa plnili sýpky, pripravovali zvieratá a potraviny potrebné k obžive na tak dlhú plavbu. Čistila a opravovala sa zbroj, kováči kovali štíty, helmy, brnenia, meče, oštepy, hroty šípov a iné potrebné veci. Vojaci všetkých kategórii sa cvičili. Proste sa robilo všetko, aby táto výprava, kvôli nejakému pochybeniu neskrachovala. A nik nechcel byť ten, na koho by sa ukázalo, že sa málo pričinil k úspechu, alebo, že kvôli nemu niečo zlyhalo. Aténčania robili opak toho, čo predpokladal Nikias. Tukydides o tom vo svojej knihe Historiai píše ďalej:-

31. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 453x
6

Alojz Bogric

17. rok vojny - 4. časť- Archidamova reč.

Myslím si, že po týchto dvoch protichodných rečiach došlo k tomu, aby som sa prostredníctvom Tukydida, syna Olorovho z jeho knihy Historiai, ktorá u nás vyšla pod názvom Dejiny peloponézskej vojny, vrátil trochu na začiatok tohto príbehu a k charakteristike Aténčanov pred Hermokratom pridal aj hodnotenie kráľa Archidama. Reč Archidama bude rečou skúseného vojvodcu a politika, bez nejakých omáčok a pozlátok a jeho reč bude podľa mňa, dobrým základom a doplnkom 2. a aj 1. reči Hermokrata (k tej 1. reči sa odporúčam vrátiť na začiatok 8. roku vojny a pozrieť si jeho reč ktorú predniesol pri stretnutí predstaviteľov sicílskych miest v Gyle, kde varoval Sicílčanov pred Aténčanmi). Hemokrates veľmi dobre vie, kto sa plaví proti ním, ale vedia to aj iní? Takže na základe reči Archidama a predchádzajúcich činov Aténčanov vám postupne skladám mozaiku konania Atén v čase peloponézskej (teraz de facto - sicílskej) vojny.

29. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 513x
8

Alojz Bogric

17. rok vojny - 3. časť- Alkibiadova reč.

V predchádzajúcom článku som vám prostredníctvom knihy o peloponézskej vojne od Tukydida, syna Olorovho, sprostredkoval pravdepodobnú reč Nikia, ktorý bol proti výprave na Sicíliu. No nebol posledným rečníkom a tak väčšina rečníkov po ňom bola za vojnu so Sicíliou. Takmer nikto nebral do úvahy jeho rozumné argumenty. Bolo aj zopár takých, čo mali rovnaký názor ako on, ale nepomohli si. Na výprave najväčšmi trval Alkibiades, syn Kleiniov (čerstvý to víťaz posledných olympijských hier), lebo mal inú mienku na danú vec a robil si nádeje na to, byť stratégom a chcel si podmaniť Sicíliu a Kartágo ( !?) a tak si získať slávu a bohatstvo. Tukydides o ňom ešte píše:-

27. máj 2010
Páči sa: 1x
Prečítané: 522x
16

Alojz Bogric

17. rok vojny- 2. časť- Nikiova reč.

Ako som v minulej časti spomenul, Aténčania sa dali zlákať, všelijakými vidinami ohľadom Sicílie, Egesťanmi, ktorí mali spory so Silunťanmi. Aj som spomenul, vďaka Tukydidovi z jeho knihy, ktorú P. Kuklica preložil z gréckeho prekladu Historiai, ako Dejiny peloponézskej vojny, ako a prečo vzrástla moc Aténčanov a ako a hlavne prečo vznikol Délsky spolok, ktorý bol neskôr premenovaný na Aténsky. Teraz vám opíšem reč Nikia, ktorý chce varovať Aténčanov pred unáhleným rozhodnutím a to tým, že im (ako skúsený politik a stratég) poukáže na možné úskalia tejto výpravy. Tá výprava na Sicíliu bola po výprave proti Tróji najväčšou, ktorú Gréci vykonali mimo pevninu.

25. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 663x
4

Alojz Bogric

17. rok vojny- 1. Časť – Zámery Aténčanov pred výpravou na Sicíliu.

Ako som v predchádzajúcej časti naznačil, Aténčania naletia Egesťanom. Touto časťou sa dostávame k záveru diela Tukydida, ktoré bola prekladateľmi nazvané- Dejiny peloponézskej vojny. Samozrejme, do úplného konca tejto vojny nám chýba ešte asi jedenásť rokov a do konca tejto knihy asi 4 roky, no vzhľadom k významu tejto časti jej Tukydides dal najväčší rozsah. Žiadna kapitola tejto knihy nemá taký rozsah (do úvahy neberiem niekoľko stránkové reči), ako toto pojednávanie o sicílskej výprave a následné dianie po nej. Ani svoje pôsobenie vo funkcii stratéga (a pritom sa o sebe zmieňuje asi na troch častiach) neopísal tak farbisto a precízne, ako ťaženie Aténčanov na Sicíliu. Je to spôsobené asi tým, že mohol byť priamym nezaujatým pozorovateľom tohto diania, alebo tam prísť tesne po jeho skončení, alebo aj tým, že to bola najväčšia a svojim dopadom najhoršia výprava Aténčanov v tejto vojne.

18. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 582x
26

Alojz Bogric

16. rok vojny- Vyslanie aténskeho posla na Sicíliu a iné udalosti.

Tu, v tejto časti, Tukydides opísal históriu Sicílie. Ja som túto časť, o jej histórii, umiestnil tam, kde bolo jednanie sicílskych miest a takmer všetky sicílske mestá v príprave proti agresii Atén sa spojili a za vodcu si zvolili Syrakúzy. Hermokratova reč dokázala spojiť aj nepriateľov Syrakúz a v spoločnej snahe už mali aj zopár úspešných bojov, aby dali Aténam na vedomie, že tam nie sú vítaní. Myslíte si, že to Aténčania pochopili? Aténčania naleteli Egesťanom, no myslím si, že Egesťania im prišli vhod k tomu, aby pod zámienkou ochrany, poslali veľké vojsko k ovládnutiu celej Sicílie. Týmto nepochopením určitých súvislostí sa Aténčania dostanú na pokraj skazy, asi tak, ako Hitler pri Stalingrade, či Napoleon pri Borodine (hoci pri Borodine Napoleon vyhral).

12. máj 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 558x
8

Alojz Bogric

Zoznam článkov blogera