Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Maják je potrebný. Najmä tam, kde more ukrýva skaliská. Veľké osobnosti sú majákmi, ktoré do tmy prebleskujú, kde je správny smer. Učme sa od nich odvahe vyžarovať pravdu! Strom nemá svoju silu v tom, že je mohutný, ale že prináša plody, nový život. Sila myšlienky nie je v jej veľkosti, ale v schopnosti plodiť nové, živé myšlienky. Nespytuj sa, kto to povedal, ale dávaj pozor na to, čo hovorí. (Kempenský) Šťastný, kto nerozumie citátom. (J.Paul)
Ústav v Perose sa rozvíja. Vagač na Slovensku pripravil na jeseň 1921 prvú výpravu chlapcov, ktorí mali ísť študovať do Perosy. Keď mala táto výprava na čele s Vagačom odísť do Talianska, prišla nová ťažkosť pre mobilizáciu Československa proti Maďarsku...
Na pôvodný článok bolo do dnešného dňa 528 rekacií. Diskusia je neprehľadná a niektoré zo svojich tvrdení by som chcel poopraviť. Vyjadril som sa už v diskusii k predchádzajúcemu článku, niektorí ma však vyzvali, aby som to zhrnul ako samostatný sumár v novom článku. Teda je tu. Dnes začína školský rok a nebudem mať čas toľko diskutovať ako po iné dni. Diskusiu si však určite prečítam. Celý problém aj tak majú v rukách lekári. Verím, že im o dobro pacientov ide viac ako o provízie farmaceutických firiem.
V Genzane bol asistentom Ján Hlúbik. Chlapcom v Genzane, ktorí boli spočiatku odkázaní viac-menej sami na seba, veľmi pomohlo, keď predstavení určili k nim Jána Hlúbika za asistenta. Prichádza k nim v septembri 1921 po ukončení noviciátu.
To je pravda. Ale nie celá. Nemáte na to právo...
Slováci ostávajú aj v ústave v Genzano. Aj napriek tomu, že v Perose už majú saleziáni svoj ústav, v ústave Genzano di Roma ostáva niečo vyše 20 slovenských mladíkov. Mnohí z nich už mali začaté štúdiá a ťažko by im bolo preorientovať sa na inú školu. Saleziáni a študenti v Genzane sa živo zapájali do rímskeho života. Nenechali si ujsť ani Zjazd katolíckej mládeže, ktorý sa konal v Ríme 4. septembra 1921. Na tomto zjazde sa zišlo 50 000 mladých z celého Talianska. Polícia znemožnila konať zjazd v Koloseu ako to bolo naplánované, a tak mladí odpochodovali k Vatikánu. Tu pred nich vystúpil Benedikt XV., upokojil ich a povzbudil ich ku kresťanským ideálom.
Ústav v Perose Argentine pri Turíne v roku 1921. Neľahké začiatky. Klerik František Sersen, ktorý študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme odišiel po prvom ročníku do Perosy. Bol tam direktor, prefekt, jeden kňaz, klerik a koadjútor. Zľakli sa, kto bude platiť ústav, veď oni okrem omšových intencií nemali žiadne príjmy. Sersen mal však od Hlúbika adresy amerických Slovákov a týmto napísal prosbu o pomoc. Don Vagačovi zasa poslal zoznam prijatých chovancov, aby ich priviedol už nie do Ríma, ale do Perosy.
Klerik Sersen žiada od predstavených povolenie založiť saleziánsky ústav. Keď v lete 1921 písal Sersen žiadosť o slovenský ústav v Ríme, pravdepodobne nevedel, že Vagač v Poľsku už podobnú žiadosť hlavným predstaveným poslal ešte v decembri minulého roku a že predstavení pre Slovákov určili ústav v Perose Argentina. Predstaveným nešlo do hlavy, prečo takú vec ako je zriadenie ústavu chce vybavovať klerik, a preto si Sersena pozvali do Turína. Sersen túto udalosť opisuje takto:
Prečo by aj? Prebehla úplne normálne. Nikto sa nebil, prebehlo to pokojne a my sme neboli takí hlúpi, aby sme im dali sólokapra. Večer pred svätou omšou sa totiž stalo to, čo by celkom určite uverejnili...
Slováci sú zatiaľ v Genzane a na Sacro Cuore. Naši slovenskí chlapci v Ríme sa pomaly vžívali do nových pomerov. Keďže ich tento rok pribudlo, začali sa usilovať, aby bolo o nich aj počuť. Prvé verejné vystúpenie pred ostatnými chlapcami mali 5. mája 1921, kedy zaspievali direktorovi Rottolovi pri oslave menín slovenské piesne: Hoj orle, Hej Slováci, Nad Tatrou sa blýska a pieseň Zahučali hory.
Ešte predtým, ako sme tam začali bývať, museli sme si zariadiť byt natoľko, aby sa tam dalo bývať. Ponúkam tu autentické zápisky tak, ako som si ich zapísal vtedy do kalendára. Začnem 23. júlom 2003, kedy sme spoločne s Emom slúžili prvú svätú omšu v ešte nezariadenom byte...
Včera večer mi zavolal priateľ, aby sa so mnou podelil u úžasnú radosť. Narodila sa mu zdravá dcérka. Bola to celkom určite najlepšia správa, ktorú som počul za posledný mesiac. Vždy sa teším, keď počujem, že sa nejakému páru narodilo zdravé dieťa. Najmä teraz, keď rapídne pribúda párov, ktorí nemôžu mať deti. Počul som alarmujúcu správu, že sa to na Slovensku týka vraj až tretiny mladých párov. Na vine sú vraj aj antikoncepčné pilulky...
Ukazuje sa nová možnosť - Perosa Argentina pri Turíne. Keď plán so založením slovenského ústavu v Poľsku padol, Vagač hľadá iné možnosti. Obracia sa na hlavných predstavených a tí nádej Slovákov nesklamali. Vagač o tom hovorí:
Keď bol byt na Luniku hotový, vypýtali sme si kľúče, aby sme sa mohli nasťahovať. Na bytovom podniku nám povedali, že aj tak je zbytočné tam ísť, lebo v byte nepôjde elektrina. Išla, prečo?
Prosba o pomoc adresovaná slovenskému národu na Vianoce 1920. Slovenskí saleziáni, ktorí sú v Ríme, hľadajú riešenie, ako by pohli dopredu vznik slovenského ústavu. Na Vianoce 1920 sa preto kňaz don Stano, klerik František Sersen a novic Ján Hlúbik obracajú v núdzi na slovenskú verejnosť s prosebným listom. V tomto liste píšu:
Teraz už pre mňa nie sú vôbec problémom. Tie prvé, v júli 2003 boli náročnejšie...
V októbri 1920 František Sersen odchádza na Slovensko, aby so súhlasom predstavených ku šiestim Slovákov v Genzane pri Ríme doviedol ďalších, ktorí mali študovať v Ríme. Priviedol siedmych: Karola Sersena zo Špačiniec...
Vagač rozpráva o tom, že nebolo ľahké dostať sa cez hranice: „Ja som tiež už mal hotový cestovný pas, len som si lámal hlavu nad tým, ako dostať do Krakova aj Tibora Janoviča, ktorému v Nitre odmietli žiadosť na pas. Poradil nám istý fráterko z Trnavy, aby sme vraj navštívili ich františkánsky kláštor v Trstenej na Orave, odkiaľ oni chodievajú na rybačku k Dunajcu. Tam je tisíc možností prekročiť bez obavy poľské hranice. Aj sme tam išli.
