Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Myslím, že k fotografiám nemám čo dodať. Možno iba to, že to nie je ono, ak k nim nejde hudba. Túto prezentáciu som už premietal viackrát a páčila sa. Možno sa bude aj vám. Z jednotlivých strán prezentácie som urobil *.jpg a teraz Vám ich ponúkam. Už by som mal urobiť prezentáciu aj z druhého roka činnosti. Možno po dovolenke...
Dnes si pripomíname udalosť, kedy Ježiš vzal k sebe do neba svoju mamu. Z vďačnosti za všetko, čo pre neho a pre nás všetkých urobila.
Vagač rozpráva, že v polovici augusta 1920 prišlo definitívne rozhodnutie predstavených do Szentkereszu pri Ostrihome: "Don Vagač i so slovenskými klerikmi sa má čím najskôr zabaliť a pricestovať do Osvienčimu“ - podpísaný don Tirone. Ľahko sa to napíše, ale ťažšie prevedie. Do Poľska treba najprv vystaviť cestovné pasy.
Podobne ako Vagač v Szentkereste, aj slovenskí klerici v Taliansku sa usilujú o to, aby sa začalo slovenské saleziánske dielo. Začali už aj podnikať prvé kroky. Ján Hlubík, ktorý sa dostal na štúdiá do Talianska zoznamoval bývalých priateľov s pomermi v ktorých žil a ponúkol im, že by to mohli skúsiť.
Pokusy v Poľsku Ešte v októbri 1918, keď sa rozpadávala Rakúsko-Uhorská monarchia a na jej troskách sa utvárali nové štáty prišla na pretras závažná otázka. Keď sa vytvorila Republika česko-slovenská, don Viliam Vagač, ktorý bol v Szentkereste pri Ostrihome, začal rozmýšľať, čo bude so saleziánskym dielom na Slovensku:
Túto otázku si hneď na začiatku existencie Česko-Slovenskej republiky kládli mnohí Slováci. Všetci boli radi, že sa im podarilo vymaniť sa spod nadvlády Maďarov, ale kroky, ktoré podnikali Česi, nesvedčili o čistote úmyslov. Andrej Hlinka, ktorý bol nielen ružomberským farárom, ale aj uznávaným vodcom Slovákov, v auguste 1919 otvorene hovorí o krivdách, ktoré musia Slováci znášať:
Dokončil som sériu článkov nazvanú: "Prečo si firmy neudržia mladých ľudí?" (F01) Sú tam články: Obdobie nadšenia pre firmu (F02) Najlepšie vo firme je držať hubu a krok? (F03) Učme sa od svojich podriadených! (F04) Múdry šéf vždy pravdu hľadá (F05) Šťuky vo firme (F06) Kvalita je na okraji (F07) Obdobie reformátor – kritik (F08) Kde uniká podstatné, bazíruje sa na maličkostiach (F09) Zodpovedná sloboda – slobodná zodpovednosť (F10) Ako zabiť voľný čas vo firme (F11) Bonzovať, či nie? (F12) Rýchlovýkrm titulov (F13) - tento článok patril medzi najčítanejšie. Umenie vedieť odísť (F14) Niektoré z nich sú kvalitné, iné menej kvalitné. Pod tento článok dávam link na prvý článok zo série. Z neho sa dá preklikať smerom k poslednému v sérii. Prajem pekné čítanie.
V júli 1919 klerik František Sersen, ktorý študoval v Taliansku, navštívil svoju rodinu na Slovensku. V tomto roku dokončil svoje štúdiá, ktoré ho stáli veľa ťažkostí v čase vojny. Prichádza po šiestich rokoch cez hranice ešte obsadené vojakmi. O veľkom prevrate vo svojej vlasti má len určité nedokonalé predstavy a nepozná ani jej hlavné mesto Bratislavu. Nikdy ho nepočul spomínať a preto cestuje do Břeclavy namiesto do Bratislavy. Spolucestujúci Slováci a Česi mu vysvetlia, že Bratislava je bývalý Prešpork.
Roky 1922 až 1991 Pokusy o obnovenie ťažby drahých opálov. V rokoch 1936 1938 sa pokúšalo obnoviť ťažbu drahého opálu konzorcium turnovských brusičov a Umeleckej priemyslovej školy v Prahe, ktorému nebolo autonómnou vládou udelené ťažobné povolenie. Po druhej svetovej vojne prejavili v roku 1968 o obnovenie ťažby záujem austrálski podnikatelia, ale ich aktivity sa nestretli s kladným ohlasom.
V čase keď sa na Slovensku bojuje proti Maďarom, v susednom Poľsku na Veľkú noc 1919 Vagač v poslednom roku teológie prijíma Vagač od kardinála Szapiehu diakonát. U neho robil aj skúšku z jurisdikcie. Vagač si na ňu dobre pamätá: „Ten nás veru vyobracal z najťažších traktátov "De justitia..." Po ukončení štúdií prichádza konečne aj kňazská vysviacka. Vagač po štrnástich rokoch stredoškolského a vysokoškolského štúdia dosahuje svoj vytúžený cieľ. Precestoval Rakúsko, Taliansko, Maďarsko a Poľsko. Učil sa, skusoval, prekonával choroby a zápasil o svoje zdokonalenie. Teraz má 32 rokov. O svojej vysviacke píše:
Roky 1800 -1845 Rok 1800 je akýmsi prelomom v histórii ťažby drahého opálu, pretože od tohoto roku sa kutiská prenajímali s podmienkou zachovávania banských predpisov. Prvým nájomcom tohoto obdobia, od roku 1798 do roku 1809 bol Jozef Rumpler, ktorý však pokračoval v kutaní maximálne do hĺbky 5 m, aj to len na tých miestach, kde sa našiel drahý opál na povrchu.
V Čechách bolo dosť často počuť heslo: "Preč od Ríma!" Českí katolíci nechceli opustiť svoju vieru, ale začalo sa im zdať, že pápež im prekáža v tom, aby ju mohli žiť plnšie. Chceli byť samostatní, aby si mohli upraviť cirkevné predpisy podľa svojich predstáv. Zabudli na to, že cirkev je postavená na Petrovi a predpisy cirkvi, ktoré sa dajú podnešniť sa nerobia revolúciou, ale hľadaním v trpezlivom dialógu a v modlitbe.
Na Slovensku máme svetový unikát. Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je porovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi, v časoch, keď dubnické drahoopálové baníctvo bolo na vrchole. V rokoch 1840 až 1880 Dubnické ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu a tak dávno. Spracovalo sa viac ako 25 000 ct (1 ct = 0,2 g) drahého opálu ročne.
Nebolo ľahké prijať Maďarom skutočnosť, že stratia územia, ktoré dlhé roky pokladali za svoje. Hneď v novembri 1918 nám celkom reálne hrozilo, že sa zasa vrátime pod Maďarov.
Táto púť býva v Gaboltove každý rok. Tento rok to bola už trinásta. Niektorí trinástku považujú za nešťastné číslo. My zvykneme hovoriť: "Trinásť, Pán Boh pri nás." Bol pri nás. Šťastlivo sme docestovali. Najskôr sme plánovali ísť autobusom a naše deti mali vystupovať s divadlom. Situácia sa však skomplikovala a tak sme išli iba jedenásti. Toľkí sme sa pomestili do dvoch áut. Boli sme iba malá kvapka do mora niekoľkých tisíc Rómov, ktorí sa tu prišli pomodliť, aby dostali silu žiť čestne. Dospelí prosili o pomoc dobre vychovávať svoje deti. Ostatné nech dopovedia fotografie a komentáre k nim...
Slovákov bolo treba povzbudzovať, aby sa nebáli žiť v spoločnom štáte s Čechmi. Slovenský národ bol väčšinou katolícky a preto sa mnohí obávali, že štát v ktorom majú žiť im neposkytne väčšiu slobodu, ba že v náboženskej oblasti to bude ešte horšie ako pod Maďarmi. Nemožno sa čudovať ich opatrnosti. Veď hneď po prevrate v roku 1918 bolo na Slovensku poštátnených 21 katolíckych gymnázií.
Čím všetkým prešli apoštoli, že urobili takéto odvážne tvrdenie. Ešte ho nedokážu povedať medzi ostatnými, ale na mori si trúfnu. Sú pohnutí udalosťami, ktoré bezprostredne predchádzali ich poznaniu. Na ten deň zažili toho až príliš...
Vznik samostatného štátu v roku 1918 prináša nové možnosti Koncom mája 1918 je už pomaly jasné, že vojna sa blíži ku koncu. Slováci si uvedomujú, že teraz je príležitosť naplniť dávne túžby po samostatnosti a plány premeniť na konkrétnu skutočnosť. Je potrebné, aby niekto otvorene povedal, že národ chce byť slobodný a chce žiť na svojom. Táto príležitosť bola využitá 24. mája 1918. Andrej Hlinka v Martine na stretnutí popredných predstaviteľov slovenského politického života povedal jasné slovo k politickej budúcnosti Slovenska:
Náš prístup voči tým, ktorí odišli z firmy, najlepšie ukáže, ako si vážime hodnotu každého človeka. V mnohých firmách sú tí, ktorí odišli, vítaní a priateľstvo s nimi sa nikdy neprerušilo. Vždy sa ale nájdu aj takí, nie je ich veľa, ktorí ich budú považovať za zradcov.
