Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
Nepriateľom je pre nich každý, kto nie je chudobný a kto verí v Boha. Toto je základ na ktorom chcú postaviť šťastnú budúcnosť. "Pracujúci ľud" chce žiť bez Boha a preto treba prenasledovať každého, kto by tvrdil niečo iné.
Problém mnohých rodičov, novopečených šéfov firiem a každého človeka, ktorý s obľubou nadáva, že práve my sme boli tá lepšia generácia. Ach tá dnešná mládež! Je drzá? Nie, iba nahlas hovorí to, čo sme si o niektorých dospelých mysleli my, keď sme boli v ich veku.
Čo mám robiť, keď ma niekto manipuluje? Mám slepo počúvať, všetko rebelovať, alebo..?
Je jún 1916. František Sersen, ktorý učil ako výpomocný učiteľ na základnej škole v Cagliari požiadal ruské veľvyslanectvo v Ríme ako Slovan, aby mu umožnilo u talianskej vlády návrat do Turína s možnosťou pokračovať v prerušených štúdiách. Na veľké prekvapenie všetkých jeho žiadosti vyhoveli a žiadosti Poliakov nie. Vrátil sa teda na štátne trovy do Turína s úmyslom ďalej sa učiť. Predstavení však nechceli ani len počuť o štúdiách. Je málo pracovných síl, mnohí spolubratia sú na vojne. Každý človek je potrebný.
Jeden aforizmus hovorí, že jedine vojsko je ochotné priznať, že povyšovanie sa deje v prvom rade za poslušnosť a až na druhom mieste je to kvôli schopnostiam. Bolo by zle, keby to isté platilo v niektorej firme či spoločenstve.
Tento rok mi pekne vyšli aj tie z bane. Každého návštevníka opálovej bane zvyknú obliecť do pršiplášťa, na hlavu dostane helmu a na opasok banícku baterku. Pozrite si zopár fotiek z najväčšej Opálovej bane na svete. Je u nás, na Slovensku.
Môžete mi hovoriť pán magister, alebo radšej pán prezident spoločnosti, lepšie to znie. A keďže vážim viac ako sto kíl, nehovorte mi docent, som nadcent. Aká je to skratka? Žeby Nadc? Všetky tituly si naraz nepíšem, nevošli by mi na dvere. :) Najviac namyslení z titulu sú tí, ktorí si ho vôbec nezaslúžia. Nezáleží na tom, koľko máte titulov pred menom a za menom, ale na tom, či to uprostred za niečo stojí...
Nebudem opisovať to, čo som už opísal v článku: Letný tábor z Lunika IX na Dubníku. Link na článok si môžete pozrieť dole pod fotografiami.
Počas vojny, ešte v roku 1915 sa vynorila delikátna otázka kam so saleziánskymi klerikmi na teológiu. Vrátiť sa do Talianska už nebolo možné pre vojnu medzi Talianskom a Centrálnymi mocnosťami. Veľa našich bohoslovcov zostalo trčať v Nemecku a Rakúsko-Uhorsku. Pre týchto bol na dobu vojny zriadený bohoslovecký študentát v Osvienčime ako filiálka teologickej fakulty v Krakove. Bolo tam 50 bohoslovcov.
V skutočnosti ho mali ukameňovať za to, že sa rúhal. Prečo sa to nakoniec zvrtlo takto? Nič nezavážilo ani slovo múdreho farizeja Nikodéma. Nezabral ani vplyv významného muža Jozefa z Arimatey. Viacerí poprední uverili v neho a hneď po Turícach aj veľa židovských kňazov prijalo vieru. Veľrada sa rozhodla, že bude lepšie ak jeden zomrie za ľud, aby nezahynul celý národ. Mysleli si, že keby uverili v Ježiša, prišli by Rimania a zničili by ich sväté miesto. Ako bohorúhač bol hoden smrti...
Kto je v komunite Rómov autoritou a prečo? Kde máte vajdu, alebo niekoho, s kým by sme sa mohli na niečom dohodnúť? Na túto otázku v mnohých rómskych osadách nedostaneme odpoveď. A hoci v mnohých osadách sú aj zvolení poslanci, za ktorými nás Rómovia pošlú, nezabudnú pritom dodať, že iba berú peniaze, ale o ľudí sa nestarajú.
Niekto odpovie hneď, niekto až po premýšľaní. Šéf, ktorý podporuje bonzovanie, už boj o dobrú firmu prehral...
Ďalší traja Slováci nastupujú do saleziánskeho noviciátu. Bolo to v roku 1913, v čase, keď sa nad Európou začína zobúdzať vojnová obluda, aby zožrala svoje deti. Prvá, ktorá sa prebudí vo vojne je chamtivosť a prvý, kto zomrie je zdravý rozum...
Päť chlebov a dve ryby. To musí stačiť. Iba mužov tam bolo okolo päťtisíc. Ženy sa nerátali, tie obvykle zjedia menej. Dospievajúce deti však zjedia viac ako ich rodičia. V každom prípade bolo potrebné poriadne zabrať, aby pribudlo dostatočné množstvo. Keby chýbalo, bolo by to fiasko. Veď Boh má všetky naše vlasy na hlave spočítané. Má zrátané aj naše žalúdky? Asi áno, keď pri takom množstve ľudí zostalo iba dvanásť košov odrobín. Ma zrátané aj žalúdky ľudí, čo dnes hladujú na svete?
V izbe mám 29 stupňov a nemôžem vyvetrať, lebo vonku je 35 stupňov. Pre seba aj pre všetkých som tu umiestnil fotografie z vlaňajšej túry, na ktorej nám bolo nádherne chladno. Ochlaďte a pokochajte sa spolu so mnou...
Spôsob využívania voľného času a vzdelávania veľa napovedá o kvalite systému vo firme. Mal by byť ponechaný na rozhodnutie podriadených. Mali by mať možnosť slobodne si vybrať z ponúk, ktoré im najlepšie prispejú k rastu, oddychu a načerpaniu nových síl. V systéme, ktorý nefunguje tak ako by mal, záujmy slúžia na únik spod neustáleho dozoru.
Otvorenie ústavu Szentkerest pri Ostrihome v roku 1913. Dočasné riešenie... V lete 1913 sa maďarský ústav v Cavagliá ruší a má sa presťahovať do Uhorska. Predstavení v Turíne sa rozhodli založiť prvý saleziánsky ústav na území bývalého Maďarska a to menovite na Slovensku, odkiaľ prichádzalo pomerne najviac milodarov na Don Boscove diela do Turína.
Včera som zachytil túto perfektnú správu v médiách a dnes som očakával, že si o tom niečo zaujímavé prečítam. Očakával som to v hlavnej titulke a nebolo to tam. Veľmi ma potešilo, že sa rozhodli svoje zámery presadzovať politickou cestou. Niekoľko desaťročí trvajúci spor sa konečne dostáva tam, kde patrí - na stoly diplomatov. Hovorí sa, že je lepšie, ak na stoloch diplomatov tečú potoky vína, ako by mali tiecť potoky krvi na bojiskách. Nedostali rozum aj vďaka útokom v Londýne?
Zdalo by sa, že ide iba o hru so slovíčkami. Nie je to tak. O zodpovednej slobode zvyknú veľa hovoriť šéfovia svojim podriadeným. Dôraz pritom kladú hlavne na slovo zodpovedný. Nech sa na teba môžem spoľahnúť... Najhoršie je ak vždy zvykne pripomenúť: Urob to presne tak, ako to myslím, týmto spôsobom by si to určite pokazil, rob to tak ako ja a určite to bude správne...
Niekedy uvažujem, či ešte bývam na Slovensku, alebo v Indii. Nechápem ako je možné, že niektoré služby, ktoré by sme mohli nazvať základné, nefungujú. Keď nám odstavili vodu, nejako sme to vydržali. Ak tu však prestala chodiť pošta, môže ísť o peniaze z vášho vrecka, prečo?
