Blogerka, mama štyroch dospelých detí. Zoznam autorových rubrík: Začnime spolu diskutovať, Genocída v Gaze, Toto nečítajte, Moje malé každodennosti, Ako sa žije iným, Kultúra, Antikultúra, Cestovanie, Haluze, Poézia, Neskutočné príbehy, O slobode a manipulácii, Súkromné, Nezaradené, Manosféra nie/je sranda
Nedostala som sa do užšieho výberu VyVolených. Chcela som tam ísť, namôjdušu som chcela. Ale musela som si priznať, že na to nemám. Som bojko. Nikdy nebudem vyvolená. Nedokážem to. Nie som výnimočná. Som obyčajná ufrflaná takmer štyridsiatnička. Také tam nepotrebujú.
Moje rozhodnutie vyzerá dosť hlúpo, pretože som vydatá a mám štyri deti. Vyzerá to, že slobodnou matkou sa už nemôžem stať. Z pohľadu oficiálneho zaradenia v dotazníkoch môžem byť už len rozvedenou ženou alebo vdovou. Ja som si však zaumienila, že budem slobodnou matkou.
Modlím sa za všetky ženy (aj mužov), ktorých náplňou práce je upratovanie a domáce práce. V poslednej dobe sa mi zdá, že majú problémy so spoločenským uznaním. Pre niektorých ľudí sú to jednoducho slúžky (sluhovia) a pre iných vôbec nič.
Včera som dostala informácie, že si mám dávať pozor, pretože bude zamračené a dážď. Môže sa mi zhoršiť koncentrácia pri šoférovaní a sústredenosť pri práci. Najhoršie na tom budú meteosenzitívni ľudia a pesimisti. Hoci niekedy sa medzi nich počítam, dnes mám napriek počasiu slnko v duši a kašlem na dážď aj na predpovede.
V nedeľu máme u nás prvé sväté prijímanie. A problémy sa len tak kopia. Najprv prišla dcérka s plačom domov, že pred oltárom bude sedieť v poslednej lavici, potom nám zvestovala, čo všetko dostanú (alebo už dostali) jej spolužiaci a nakoniec sme sa všetci rodičia mali dohodnúť na financiách a rozdelení práce pri príprave slávnosti.
Rodiny sa rodia vtedy, keď sa narodia deti. Dovtedy je to manželstvo (podľa posledných trendov aj faktické manželstvo), čiže zväzok dvoch ľudí, aj keď mnohí neradi používajú termín zväzok. Zrazu príde moment, keď je z neho zväzok troch, štyroch, piatich a viacerých (podľa posledných trendov troch) ľudí. Moja rodina sa narodila zo zväzku mňa a môjho manžela presne 8. marca 1990. Ak by mi vtedy niekto povedal, že raz budem mať štyri deti, tak ho vysmejem, prípadne si poklopkám po čele.
Zákazy a príkazy ma prenasledujú od malička. Keď som bola batoľa, zakazovali mi trhať dospelým vlasy, rozbíjať hračky, neskôr pichať do mraveniska či vyplazovať jazyk. Prikazovali mi podeliť sa, poďakovať, neskôr upratať detskú izbu a prísť z diskotéky do polnoci. Tešila som sa, že až vyrastiem, budem si robiť, čo chcem a všetky zákazy a príkazy mi budú ukradnuté. Lenže dnes mám vlastné deti a všetky tie zákazy a príkazy sú späť. Som nimi zavalená.
Nie je nič horšie, ako keď sa hlupák stane poslancom. Horšie to môže byť len vtedy, keď je tým poslancom žena (a nemusí byť ani blondínka). Ja som to zažila na vlastnej koži. V piatok pred polnocou som si to opakovala niekoľkokrát. So slzami na krajíčku.
Nie je podstatný čas ani miesto. Dôležité bolo, že som to dokázala. Otvorene a jasne som mu povedala, čo si o ňom myslím.
Raz som jedného bezdomovca zlikvidovala. Buchla som ho rýľom a bolo po ňom. Až potom som sa zamyslela nad svojím činom. Aj slimáky sú predsa „božie stvorenia“, hoci bez ulity vyzerajú nechutne.
Včera som dala do „éteru“ článok o tom, ako sa žilo malým deťom, ktorý som prebrala z mojej pošty. Netušila som, čo bude nasledovať.
Nie je to môj výmysel, ale veľmi sa mi to páčilo. Ponúkam aj vám pre radosť... A po prvej reakcii na tento článok upozorňujem, že som to celkom jednoducho prebrala z mojej pošty. Takže, tí ktorí ste to už čítali, sem, prosím, neklikajte. Toť vše.
Na svete je veľa domov, stavieb a budov. Sú ako ľudia. Veľké, malé, staré, exkluzívne, zanedbané bytosti.
Pred piatimi minútami som dočítala tvoj článok s názvom Žena. Chceš vedieť, Peter, čo cíti žena? Ak nie, kašli na to. Ja to aj tak napíšem.
V reštaurácii som toľko čakala na obed, až z neho bola nakoniec večera. Neľutujem, pretože som zistila, čo cítia a ako myslia bytosti, ktoré nemajú žiadne pomenovanie. Volajú sa ... zdvihnutím ruky alebo kývnutím hlavy. Kedysi chodili oblečené v elegantných čiernych oblekoch s motýlikmi a volali sa čašníci.
Ako dieťa som mala svoje vzory. Najprv to bola Abba, Suzi Quatro a Druppi, neskôr ma fascinovali tenisti Borg a Lendl. Medzi hercami hrali prvé husle Kukura a Kňažko. Boli hviezdami môjho detského neba. Dnes mám iné vzory. Dominuje káro a rybia kocka.
