"Pri pohľade na smrť a na tmu sa bojíme iba neznámeho, ničoho iného." (JKR) Zoznam autorových rubrík: Moje osobné školstvo, Rozhadzujem rukami, Ockovi, Aj o tom peknom, Súkromné, Nezaradené
Nevravím, že nám v tomto štáte ešte nejaké ideály zostali, ale myslím, že aspoň niektorí z nás očakávali testy, ktoré budú skutočne posudzovať znalosti z predmetov, z ktorého maturitné písomky píšeme. Tohtoročné maturitné testy sa dajú nazvať len „hádaj na čo myslím". Šťastie mal ten, kto si vedel správne tipnúť, na čo mysleli tvorcovia počas určite dlhých nocí, pri ktorých škodoradostne tie testy vymýšľali.
Je mi veľmi ľúto, že tak slepo ignorujeme vulgárnosť, nezmyselnosť vyjadrení, podvody a nesmiernu hlúposť toľkých našich politikov. A jeden z mála svetlých bodov slovenskej politiky, teda „neúspešnú prezidentskú kandidátku" odpraceme z cesty, lebo neúmyselne porušila bod nejakého poriadku, ktorý iní závažnejšie porušili tisíckrát. Veď, máme tu inteligentnú ženu, ktorá sa vie správať, nemýli si Lisabon s Libanonom, vidí rozdiel medzi registrovaným partnerstvom a adopciou a neuchyľuje sa k ranám pod pás a urážkam. Tak čo, preboha, robí v slovenskej politike?!
„Dobrý deň, tu firma Cessal, mohli by ste nám venovať chvíľu svojho času?" Zdá sa, že v poslednom čase sa rozrtrhlo vrece s telefonátmi od rôznych firiem. Ako reagujete vy? Zložíte telefón okamžite, alebo si vypočujete "zaujímavú" ponuku?
Moja mama robí vysokoškolskú učiteľku. Drie ako kôň v dvoch prácach naraz a keď v jednej poprosí, aby jej vyšli v ústrety, spravia jej z rozvrhu peklo.
Tak a už je po tom očakávanom stretnutí s mojou malou sestrou.
Má to dva roky, blond vlasy a modré oči. A odrazu je to moja sestra.
Po mojom poslednom článku sa mi zbehlo niekoľko ľudí a vravelo mi, čo všetko som ešte zabudla napísať, čo nás v škole neučia. A tak píšem (len tak mimochodom), pre tých, ktorým to chýbalo, ešte pár pekných kontrastov, ktoré som si všimla a možno k nim časom pripojím aj čosi viac z iných predmetov (a potom ma už vážne ukameňujú všetci učitelia :).
Druhá svetová vojna- klasické dejepisné učivo preberané asi miliónkrát od základnej až po strednú. Z mnohých hľadísk jedna z najzaujímavejších dejepisných látok, mne osobne vždy išli „vojny“ najlepšie, len tento rok mi akosi nejdú a tento raz mi tá látka nedala spať až tak, že som sa rozhodla napísať vám o nej blog, ktorý napokon vôbec nie je o vojnách.
Už to tak bude- taká som a nezmením to. Proste priťahujem fajčiarov, zo zásady.
V nedeľu podvečer som sa vybrala za priateľom na prešovský Sekčov. Posledný deň môjho ako-tak voľného týždňa, pre neho jedného z najnáročnejších v živote.
Neviem, či sa oplatí to rátať, či má zmysel sa zapodievať smutnými číslami, no mozgu nerozkážeš a tak mi to vychádza, že o mesiac to bude rok, čo som posledný krát videla tvoju tvár.
Kedysi som nenávidela rána. Pripomínali mi, že škola s kopou stresu je odrazu bližšie akoby sa zdalo večer a že ustavičný kolobeh plný trémy, stiahnutého žalúdku a boľavej hlavy sa ani zďaleka nekončí, ba ani sa nepozastavil.
Glutaman je kryštalická podoba sodnej soli kyseliny L-glutamovej. Chcete podať ľudskú verziu? Vo väčších dávkach niečo ako jed.
V stredu poobede sa prechádzam prešovským cintorínom- nebojte sa, nemám žiadnu morbídnu úchylku, ani som nevstala v mŕtvych. Chodím tam pre smutnejšie dôvody, každú stredu už skoro pol roka. Zväčša stretávam smejúcich sa študentov, ako kráčajú zo školy, vidno na nich, že na cintorín neprišli za rovnakým účelom ako ja- v rukách majú kopy papierov, dosiek s výkresmi a učebnicami, na tvárach úsmevy, lebo škola sa už skončila a robia väčší hluk ako všetci ostatní návštevníci cintorínu dokopy (živí aj mŕtvi:).
Dnešný deň sa nezačal nijako prekrásne. Ráno som poriadne nestíhala, hneď prvú hodinu sme mali písomku z matematiky, tretiu z chémie, schytala som tam čosi nepekné z geografie a, akoby to nestačilo, na rozlosovaní do vianočného volejbalového turnaja sme za súperov dostali tretiakov a štvrtákov, proti ktorým, uznajte sami, pätnásťročné detičky (my) nemajú šancu.
Už sa nepýtam. Pre isotu. Z obavy, že to, čo mi povieš nakoniec nebude pravda, z obavy, že odpoveď bude nie. Z obavy, že si taký klamár, ako sa o tebe hovorí, z obavy, že si taký luhár, ako to tuším.
