Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Predpokladám, že ryba, vlastným menom Pangasius hypophtalmus, nie je pre vás neznáma. Rodný list tejto sumcovitej ryby sa zväčša vypíše v povodí Mekongu, kde zvyčajne dostáva do vienka cestovný lístok, ktorý ju dopraví až k spotrebiteľovi, trebárs aj k tomu slovenskému.
Palina! Kto by už len nepoznal túto rastlinu, rastúcu pri cestách, na lúkach, často neprávom považovanú za burinu. Kto by už len aspoň raz neskúsil, jej ústa vykrúcajúcu horkosť a blahodarný účinok na pokazený žalúdok! Napriek tomu som sa rozhodla, že spolu s vami sa tejto rastlinke pozriem viac na "zúbky".
Povinnosťou každého nezamestnaného, ktorý dobrovoľne alebo nedobrovoľne prijal tento status, je ohlásiť sa v stanovený termín na úrade. Každý, kto tam vchádza, má ho napísaný na čele. Možno preto sa väčšina takto "postihnutých" pozerá radšej do zeme ako do tvárí rovnakooznačencov.
Musím sa hneď v úvode priznať, že som nesledovala všetky kolá Eurovision Song Contestu. Z niektorých som zhliadla len časť. Taktiež musím priznať, že nad mnohými "odvážlivcami" som len krútila hlavou. Iste sa na mojom názore podpisuje aj môj vek, to si uvedomujem... Napriek tomu si dovolím vyjadriť svoj osobný názor.
Je príjemné presvedčiť sa, že medzi nami stále žijú ľudia, že medzi ľuďmi sa ešte stále nájde "človek".
Z vlastnej skúsenosti vám neradím zoznamovať sa s týmto čajom prostredníctvom čuchu. Mohla by vás totiž odradiť jeho zemitá, dokonca až mierne zatuchnutá "vôňa". Pravdou je, že on aj podobne chutí. Ubezpečujem vás, že sa naň dá zvyknúť. Keď vám predostriem jeho vlastnosti, iste mi dáte za pravdu, že sa oplatí pustiť ho dole hrdlom.
Pozývam vás do mojej virtuálnej čajovne na aromatický nápoj afrických domorodcov, o ktorom sa odborníci nevedia dohodnúť, či ide o čaj v pravom zmysle slova. Zvyknú ho nazývať "čaj-nečaj". Usádzam vás do prúteného kresla vyloženého mäkkými vankúšikmi so vzorom slnečníc , na stole vám zapaľujem soľnú lampu, aby ste sa mohli kochať jej príjemným oranžovým svetlom. Pustím vám príjemnú hudbu a odoberiem sa pripraviť sľúbený roiboss.
Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, bola malá krajinka, kde sa voda sypala a piesok lial... Táto malá krajinka si žila učupená pod ťarchou svojich starostí ako najlepšie vedela. Medzi okolitými krajinami vynikala rôznymi prvenstvami, na ktoré bola veľmi (ne)pyšná.
môžeme v pohode osloviť vysokú trvácnu bylinu z čeľade kapustovitých a pritom ju vôbec neurazíme, cha. Chren sa už totiž tešil obľube starých Egypťanov, Grékov , ktorí ho považovali za všeliek. Starý delfský veštec sa vyjadril, že chren má cenu zlata. Takže, milí páni, ak sa vám náhodou niekedy dostane nadávky formulovanej ako je nadpis tohto článku, tak sa nehnevajte! Vedzte, že ste vlastne boli polichotení, lebo v preklade to znamená: "Ty moje zlato!"
Život je ako bonboniéra, nikdy nevieš, čo ochutnáš... (Forrest Gump)
Skôr sa stretávame s tvrdením z prvej časti nadpisu. Pritom často zabúdame, že to platí aj opačne. Ak sa necítime duševne v pohode, ak nie sme vyrovnaní so sebou, či s našim okolím, nevieme relaxovať, tak krivka našej imunity prudko klesá nadol. Naše telo sa stáva ľahšou korisťou rôznych ochorení. Stres je už len tým správnym kľúčom, ktorý im otvorí dvere dokorán.
Všimla som si, že mnohí noví blogeri sa v úvode svojho blogovania pekne predstavia a napíšu čosi o sebe. Myslím, že ja som toho už o sebe v mojich článkoch popísala veľa, takže už nebudem spätne naprávať chybu. K založeniu blogu ma doslova a dopísmena prinútil môj drahý bráško. Vie, že rada píšem, vie, že mi život hodil do cesty pár bariér a tak sa moja životná cesta trochu vychýlila z predpokladanej trasy. Vedel, že potrebujem nejakú motiváciu, nejakú hračku. A tak vymyslel blog. Aj som sa v úvode hnevala, keď ma stále kontroloval, či som sa už zaregistrovala, či som už voľačo napísala... Vďaka Ti bráško!
Do kelu! Ráno som vstala krivá ako paragraf, zaťatie v krížoch som zastavila duchaprítomným "hodením" sa na ježka (Kuznecov iplikátor), kĺb vysiela bolestivé iskričky... Napriek tomu sa zhosťujem domácich povinností a hrdinsky vstupujem do môjho kráľovstva - kuchyne. Je pravdou, že úkony, ktoré majú napredovať k ušľachtilému cieľu - zhotovenia nedeľného obeda- občas prerušujem a dávam sa do úľavovej polohy "horezipsom", no napriek tomu napredujem v príprave obedu celkom slušne. Manžela som podporila v jeho "buď fit" snahe a tak sa šiel prebehnúť. Som teda odkázaná iba na seba.
Pocítili ste už na svojom tele nežný dotyk pravého hodvábu? Predpokladám, že skúsenosti s ním budú mať skôr dámy. Hoci, ani pánske košele, či kravaty už dnes nie sú ničím mimoriadnym. Nejedna dáma zatúži mať vo svojej garderóbe oslňujúcu, jemnú, elegantnú, na dotyk príjemnú hodvábnu blúzku. Zvláštnosťou hodvábu je, že sa dokáže prispôsobiť rôznym teplotám. V chlade hreje, v teple chladí. Dokáže prijať vlhkosť a odpariť ju, takže tkanina - odev nepôsobí vlhkým dojmom. Okrem pravého hodvábu sa vyrába aj umelý, ten však už takýmito vlastnosťami nedisponuje.
Včera som sa opäť dobrovoľne nasilu ocitla v areáli nemocnice. Znovu som po prekročení vstupnej vrátnice nadobudla pocit, že som sa dostala do iného sveta. Vždy ma sprevádza zvláštny pocit. Za bránou nemocnice akoby začínal čas plynúť akosi ináč, o čosi pomalšie a zároveň pritom získaval väčšiu hodnotu, ako ten pred bránou.
Na mojom blogu som už o mojej chlpatej láske, o mojom kile chlpatého slniečka nie raz písala. Vždy veselo, spokojne. Moruško, hoci už má 5 rokov, našu spoločnú adresu zdieľa len rok. Dostala som sa k nemu vlastne náhodou, vďaka iniciatíve mojej dcérky. Toto malé zvieratko je mojim každodenným spoločníkom a nakoľko sa mu venujem v pravom zmysle slova, naučil sa kadečomu a je to už skôr predstupeň psíka ako morča.
a dokonca aj dekoratívna. Mám ju rada hlavne v zime, keď sa žiada vniesť do stravy čosi zelené, čerstvé, zdravé. Ospevujem drobnú, krásnu sviežo zelenú rastlinku - žeruchu. Nepotrebuje záhradu, nepotrebuje žiadny väčší priestor. Stačí kúsok miesta na parapete a malá nádobka.
Známa slovenská spermobanka, známy slovenský miliardár, otec piatich detí. Predpokladám, že číslo nie je konečné, ktovie koľké ešte prídu. Ktovie koľko žien ešte poctí náklonnosťou v tom zmysle, že ich zaradí do háremu matiek svojich potomkov. Vraj celebrita! Ja mám síce inú predstavu o celebrite, ale pokúsim sa aspoň teraz "rešpekovať" pravidlá médií, pretože pre nich celebritou jednoznačne je.
Snáď v každej domácnosti nájdeme fľašu s octom. Gazdinka ho dokáže použiť na sto spôsobov. Ochutí jedlo, zakonzervuje uhorky a využije jeho schopnosti pomocníka pri údržbe domácnosti, či tela.
