Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
"Zlatý" týždeň už majú Tatry za sebou a ďaľší už asi nepríde. Túto zimu tatranskí podnikatelia cvaknú naprázdno, nemyslím to doslova, ale ten ich hryz do turisticko-lyžiarskeho koláča bude zanedbateľný. Moc si ho nevychutnajú. Nedávno som pozerala reportáž s ukážkou tatranských svahov. Takmer prázdne a prevádzkovatelia neskrývali, že ich hlavy sa topia v smútku. Myslím, že táto situácia je len dôsledkom krokov, ktorými si sami "zavarili".
...napadlo mi dnes, keď môj pohľad spočinul znova a znova na sídlisko ostatných dní, či dokonca týždňov. Ani zima, ani jeseň a do jari poriadne ďaleko. Mám pocit, že by sme mali vymyslieť piate ročné obdobie. Zima už predsa trvá iba pár dní (aspoň tá mestská) a v čase, ktorý je kalendárne vyhradený práve jej, kraľuje akési bezpohlavné počasie. Pripomína jeseň na dôchodku, alebo zimu v prenatálnom štádiu vývoja.
Neviem, či som adept na "chránený druh", či som jediná "konzerva" na našom malom Slovensku, či som jediná, ktorá sa cíti tak staromódne, akoby som nebola z minulého, ale prinajmenšom z predminulého storočia. Možno mi pomôžete zorientovať sa, cha.
Milé dámy, ak tieto slová vyrieknu partnerove ústa, tak ho okamžite odmeňte sladkým (ako ináč? ) bozkom. Pre vysvetlenie uvediem, že stévia je sladšia ako cukor, sladšia ako med a ešte k tomu je to pohľadná rastlinka. Vám, milí páni, dala som práve návod, ako sa čo najsladšie prihovoriť dáme vášho srdca...
blázni sa radujú! Túto riekanku si pamätám už z detstva. Keď som ju vyslovila prvý krát, netušila som, aká je v nej zašifrovaná hlboká pravda. Jej nadčasovosť si overujem celý život.
Tento pokus o verš nie je určený milovníkom poézie, ale tým, čo ma dokážu pochopiť...
Chamfort: "Najstratenejší zo všetkých dní je ten, v ktorom sme sa nezasmiali".
"Daj kapky ideme apkopky", to je historická veta, ktorá ma sprevádza po celý život. Bola to vraj jedna z mojich prvých viet a než rodičia rozlúštili jej význam, vraj to chvíľu trvalo. Nakoľko som sa plačom domáhala splnenia môjho priania, tak mi začali dávať pomocné otázky. Ja si to už nepamätám,cha, ale viem si predstaviť dušu človiečika, ktorý "jasne" o čosi žobroní a nik mu nerozumie. Potom dostáva plno neadresných otázok, ktoré k ničomu nevedú. Nakoniec ma vraj maminka vzala za ruku a vyslovila to správne zaklínadlo "daj kapky ideme apkopky". Predpokladám, že to som považovala za pochopenie môjho priania a vyštartovala som do malej chodbičky, v ktorej boli topánky. Bývali sme vtedy spoločne s maminkinými rodičmi, v rodinnom dome.
Ak chceme interiéru vdýchnuť osobité čaro, nemusíme hneď siahnuť po drahých bytových doplnkoch. Náš pocit z daného priestoru sa v sekunde zmení, keď ho osviežime kvetom. Prinesie nám radosť, potešenie z pestovania a stane sa nenahraditeľným spoločníkom nášho príbytku. Bytové kvety nie sú len krásnou dekoráciou, ale aj priateľom nášho zdravia. Prekvapilo ma, že ich pozitívnymi účinkami sa zaoberala aj NASA. Ich výskumy potvrdili, že kvety dokážu absorbovať a rozložiť z ovzdušia mnohé nebezpečné chemické látky. K tejto schopnosti ich predurčila fotosyntéza, ktorej vedľajším produktom je tvorba kyslíka. Dokážu pohltiť škodlivé látky vyparujúce sa z nábytkových lepidiel a farieb, z kobercov, prispejú k likvidácii výparov z tlačiarní a kopíriek.
Od malička sa u mňa jeseň spája s tlačením kapusty. Ako malá som to považovala za ohromnú zábavu, lebo sa tlačievalo do pomerne veľkého suda a nohami! Na nohy hrubé ponožky, igelitový sáčok a kapustové tango mohlo začať. Keď som si založila vlastnú domácnosť, nevedela som si predstaviť, žeby som v tradícii nepokračovala. Na šťastie, aj manžel si z detstva niesol podobnú skúsenosť a tak sme už v prvý rok spoločného života tlačili kapustu do novotou voňajúceho súdka. Bol to však omnoho menší , než na aký sme boli obaja zvyknutí, takže sme tlačili rukou.
Nedávno som zachytila zaujímavú správu. Človek, ktorý začal 20.2.1999 písať nové slovenské dejiny, tým že osemdňovým pobytom vo vesmíre zaradil Slovensko do exkluzívneho klubu kozmických krajín, človek, ktorý ako prvý otvoril vesmír pomyselným kľúčom "made in Slovakia" , Ivan Bella, zvažuje vstup do politiky. Náš prvý kozmonaut, bývalý člen medzinárodnej posádky kozmickej lode Sojuz T-29, ošľahaný praxou na Ministerstve obrany, otesaný funkciou vojenského radcu na Slovenskom veľvyslanectve v Moskve, totiž 1.1.2010 zavesil definitívne na klinec život profesionálneho vojaka a vstúpil od radov civilného obyvateľstva.
"Minul sa mi kečup, zbehnem do pivnice", kričím na manžela, aby sa nečudoval, prečo odchádzam od sporáku, finišujúca so sobotňajším obedom. Bežím ozlomkrky dole schodmi, šmatrem niekoľkokrát bezúspešne do pivničného zámku, zadarí sa, siahnem rutinne po fľašu domáceho kečupu a po dvoch beriem schody na druhé poschodie. Keďže špagety sú už precedené a bojím sa vychladnutia, otváram v rýchlosti kečup už vo dverách...
Práve som prišla z Kauflandu. Dobre som spravila, že som sa tam vybrala. Od rána som cítila, že mám nízky tlak. Pritom stačil jeden nákup a tlak v norme. Vlastne, mala by som sa poďakovať.
Telefonický rozhovor s maminkou, ktorá nedávno absolvovala cestu vlakom do/z Bratislavy mi pár dní vŕtal v hlave...
Keď ma začne "honiť" Mlsná, najskôr ju zastavím mlsom, ktorý chutí karamelom. Proti karamelovej chuti som bezmocná. Zabúdam na hrozbu tetky Obezitky, zabúdam na návštevu pána Zubokaza, zabúdam na všetko, čo moja slabosť môže spôsobiť. Myslím len na jedno.
Určite mnohí poznáte televíznu stanicu Spektrum. U nás doma jej logo často svieti na televíznom prijímači. Zvyčajne, keď trénujeme prsty na diaľkáči a prešťukávame stanice, ktoré máme k dispozícii, nič zaujímavé nenájdeme, tak zaparkujeme práve tu. Spektrum ponúka množstvo zaujímavostí z rôznych oblastí života. Ich logo "Spektrum - okno do sveta" má svoje opodstatnenie. Stanica ponúka relácie z oblasti cestovania, dejín, prírody, štýlu, vedy... My si s obľubou pozrieme dokumenty zo zvieracej ríše. Jedným z nich, náučno-humorne ladeným je aj seriál s názvom "Zvierací rekordmani".
Nedávno som sa ocitla na vyšetrení v nitrianskej nemocnici. Nakoľko sme s manželom dorazili skôr, ako bol dohodnutý termín stretnutia s lekárom, rozhodli sme sa prejsť areálom nemocničného komplexu. Po pár krokoch som objavila hniezdo záchrany. Samozrejme, že som vedela o čo ide, videla som ich v telke niekoľkokrát, no poviem vám, vidieť ho naživo, zapôsobilo na mňa akosi zvláštne. Ten pocit sa slovami dá vystihnúť len dosť ťažko.
Už niekoľko rokov sme s manželom verní papučkovému silvestrovaniu v pohodlnom horezipsovaní. Z tohto dôvodu sme odkázaní na pasívne prijatie médiami ponúkanej zábavy v posledných hodinách odchádzajúceho roka. Včera tomu nebolo ináč, veď tradícia je tradícia, cha. Chvíľu po večeri sme už okupovali pohodlné miestečka v sedačke.
Ráno začalo ako každé iné. Pomaly otváram oči, opatrne leziem z postele, testujúc neposlušné kríže a opatrným krokom sa plížim k oknu. Rutinne ťahám šnúrky na žalúziách a... keď tu zrazu vykríknem: "Vianoce!". Môj pohľad sa stretne kdesi v strede izby s manželovým a vidím, že jeho oči prezrádzajú nevypovedanú otázku, či mi vari nepreskočilo. Pristúpi k oknu a pochopí, že som v poriadku a len reagujem na biele sídlisko.
