Juraj Draxler
Slovensko: hospodársky vývoj a vyvíjajúce sa spoločenské konflikty
Teoretický pohľad s historickým kontextom. Pozor, dlhý článok.
Momentálne žije v Prahe, kde píše, skúma a vyučuje. Po rokoch strávených v západnej Európe je to príjemná zmena, aj keď to počasie by mohlo byť aj lepšie. Bloguje aj na http://blog.etrend.sk/juraj-draxler/. (Foto: European Alternatives Cluj) Zoznam autorových rubrík: Politika, Dôchodkové veci, Cestopisy, Praktické rady, Impresie, Ekonomické zamyslenia, Moje alter ego, Súkromné, Nezaradené
Teoretický pohľad s historickým kontextom. Pozor, dlhý článok.
Nikto neprejavil záujem tipnúť si, kto by tak mohol byť autorom spomínaných výrokov.
Po dlhšom čase opäť jeden kvíz pre skalných fanúšikov blogu.
Zaujímavý vývoj, na ktorý už dlhšie upozorňujem: v USA sa tvorí akýsi dvojkoľajný vládny režim. Na jednej strane je tu agresívna prezidentská administratíva. Na strane druhej veľa profesionálov - vojakov, spravodajcov, byrokratov - ktorí čoraz dôraznejšie blokujú excesy Bieleho domu. Jav pomerne nezvyčajný, keďže USA, podobne ako iné vyspelé krajiny, majú silnú tradíciu vládneho úradníctva, ktoré je aspoň navonok silne lojálne voči špičkám exekutívy.
Oficiálna britská vládna politika je silne orientovaná na udržiavanie zvláštneho vzťahu s USA. Nielen britská verejná mienka je však silne proti rôznym americkým praktikám. Veľký záujem už dávno vyvolalo zverejnenie námietok generálneho prokurátora voči pravdepodobnej nelegálnosti vojny v Iraku. Poznámky britského generála o tom, že povinnosťou britských ozbrojených zložiek je sledovať spoločné strategické ciele, ale zároveň pôsobiť na Američanov ako civilizačný faktor, spôsobili pred pár mesiacmi pekný rozruch na oboch stranách Atlantiku. V týchto dňoch zverejnil svoje negatívne názory dokonca bývalý šéf hlavnej britskej rozviedky, MI6.
V minulom článku som znovu načal tému “USA a svet”. Prečo vlastne?
V týchto dňoch bol opäť raz publikovaný prieskum verejnej mienky, ktorý ukazuje, že Európania považujú Spojené štáty americké za jednu z najvážnejších bezpečnostných hrozieb vo svete. Ľudia spájajú bezpečnostné riziko v podobe USA v prvom rade s vojnou v Iraku a inými vojenskými dobrodružstvami. Faktom však je, že pre svet ako taký predstavuje súčasná politika Spojených štátov dve oveľa naliehavejšie hrozby.
Typické frázy, ktorými si ľudia pomáhajú v politických diskusiách a výdatne sa nimi živia novinári. Pritom sú často zavádzajúce.
Americká invázia do Iraku vyvolávala už od začiatku mimoriadne silné reakcie aj medzi ľuďmi, ktorí by mali byť voči vládnej politke aspoň navonok lojálni.
Vo vnútri SDKÚ sa podľa všetkého už dobojovalo medzi, asi dosť rozumnou, snahou mať voľby v júni (či júli) a názorom, že je bezpečnejšie počkať do jesene, s KDH odobreným neakceptovanými demisiami alebo bez, to je už jedno. SDKÚ má pri šikovne zvolenej kampani jeden tromf, a tým je pomerne viditeľné hospodárske oživenie.
Máme krásny rok 2006, globalizovanú svetovú ekonomiku a tak všetci sledujeme, čo sa deje v rôznych častiach sveta, aby sme získali nejaký matný dojem, čo môžeme čakať aj z hľadiska vývoja, napríklad, slovenského hospodárstva.
Máme ešte stále viac-menej začiatok nového roku, tak som sa rozhodol rozbehnúť s niečím ľahším, ale poučným. „Kačice“ sú jednoducho nepravdivé mediálne správy, často sa takto označujú zvlášť senzačné informácie „Vraždiace kačice“ – môj termín - majú ostrejší zobák. Vznikajú z túžby ľudí báť sa, z potreby samoregulačných mechanizmov spoločnosti mať mobilizačné symboly, podporenej nutnosťou predávať správy a zabaliť zložitú realitu do nejakého úhľadného a jednoduchého balíčka. Na svoje si občas prídu aj profesionáli – PR zamestnanci, tajné služby a podobne. Na začiatku často býva čiastočka pravdy, ktorá sa nafúkne do obludných rozmerov.
Do volieb už nie je ani rok a preto je len prirodzené, že najbližších pár mesiacov sa bude do roztrhania úst diskutovať o úspešnosti či neúspešnosti vládnych reforiem. Ponúkam stručný prehľad kľúčových hospodárskych reformných krokov a náčrt, v čom môžu byť ich slabé miesta a predovšetkým upozornenie na určité mýty, ktoré tieto kroky sprevádzajú.
V predošlom článku o výzvach, ktoré prinesie budúcnosť, som hovoril o rozvoji technológií. V zásade však treba povedať, že pri pohľade do budúcnosti by nás viac ako hrozba autonómnej technickej sféry, ktorá nás akosi začne ovládať, mal zaujímať vývoj spoločenských mechanizmov. Naše technické výtvory možno začnú žiť autonómne, ale naše spoločenské snaženie má vždy dopad na to, ako budeme žiť.
Tento článok je o pravicových libertariánoch. V sofistikovenejšej verzii ide o mladých mužov, pôsobiacich často v rôznych slušne dotovaných nadáciách, z ktorých organizujú PR akcie zamerané na zvykanie ľudí na určitý svetový názor. Príkladom je organizovanie „Dňa daňovej slobody“. Do určitého dátumu zarábame na „štát“ a potom „na seba“. Tieto aktivity sú navyše posvätené „vedeckosťou“ – hovorí sa jazykom ekonómie. Samozrejme, tu ide o špičku ľadovca, zjednodušené názory typu „trh všetko vyrieši“ sú v spoločnosti značne rozšírené.
Jednou z barličiek chudobnej politickej diskusie býva aj ostré odlišovanie „súkromného“ a „štátneho“. Často s podtextom, že jedno je dobré a efektívne, druhé zlé, neekonomické a odsúdeniahodné.
Slovensko nemá silné skúsenosti s komplexnejšími politickými rámcami priemyselného a post-priemyselného veku. Pozostalosťou po vládnutí, ktoré bolo vždy odkiaľsi „zhora“, je neschopnosť politického diskurzu prekonať agresívne dichotomické a konšpiratoriálne formy myslenia a chápania. Zjednodušene povedané, Slovák rozpráva o politike ako o súboji dvoch pólov, zla a dobra.
Za pravdepodobnej účasti prezidenta Putina a kancelára Schrödera dnes konzorcium západných bánk, vrátane ABN AMRO, Morgan Stanley, Dresdner Kleinwort Wasserstein a Barclays, podpíše s predstaviteľmi tejto štátom kontrolovanej firmy zmluvu o pôžičke. Rozptyľujú sa tým dohady, že by firma mohla mať vo finančnom svete problémy kvôli podielu na rozbití gigantu Jukos.
Prezident Bush preletel ponad zaplavené územia Lousiany a potom stojac na móle so šikovne vybratým pozadím bojových lodí akčne oznámil, že federálna vláda pomôže postihnutým oblastiam, národ je spolu, Amerika prežije.