Vraj, čo ma nezabije, to ma posilní....... nie sú aj tie infarkty dáko limitované ? Zoznam autorových rubrík: Vzťahy, Rodinné peripetie, Pohľady z druhej strany, Život, Priatelia, Panské huncúctva.., Veľký boj malej poštárky, Moja maličkosť, Súkromné, Nezaradené
Posledný deň v roku. Národ okolo chystal oslavy, všetci si gratuľovali, usmievali sa, nakupovali. Jedni podporovali ducha, druhí zas obsah brucha. Zapájala sa do kolektívneho zhonu, chystala, piekla, ozdobovala. Pozerala televíziu, počúvala vtipné scénky, ale akosi sa neusmievala. Silvestrovská nálada sa tento rok akosi nechcela dostaviť.
Prvý sneh ... Dážď je pre poštára nepríjemná záležitosť, ale sneh má tiež svoje čaro ..
Schránky Pri umiestňovaní schránok je dôležité, aby spĺňali požiadavku ľahkej dostupnosti. Schránky sa umiestňujú : - v bytovom dome na prízemí domu, aby mal doručovateľ k nej voľný prístup /doručovateľ nie je povinný prebrať kľúče od domovníka / - v rodinnom dome na hranici ohraničeného pozemku, pred vstupom na tento pozemok a s prístupom z verejnej komunikácie
....... Marha marhatá .... Po týždni chodenia po tých istých miestach začala som objavovať aj svetlejšie stránky tohto povolania. Ľudia boli rôzni, ale našťastie som mala šťastie na tých milších, ktorí mi pomáhali pri hľadaní adresátov, otvárali mi dvere, podržali bicykel, poradili, kto kde býva a kto sa odsťahoval a poniektorí ponúkli aj pohár vody, alebo dáku maličkosť na osvieženie. Väčšinou to boli starší ľudia a dôchodci, ktorí majú viacej času. Nie všetci však boli rovnako prívetiví.
.... dvojitý dážď .. Keď som už bola poštárkou tri dni / mám na mysli tie samostatné , bez kolegyne / a začínala som mať pocit, že som vychytala základné nedostatky, prišla ďaľšia nečakaná prekážka - dážď. Čo teraz ? Niektoré kolegyne boli pre tento stav núdze vybavené vlastnými igelitkami, ale ja, začínajúca a neskúsená, som mala len plátenné služobné tašky. Podľa úslovia, akú mala - takú dala, pobalila som listy do týchto pláteniek a vyrazila som na rajón.
Ako som už spomínala v predošlých článkoch, patrím k ľuďom, ktorí majú radi istotu. Lenže, čo je dnes vlastne isté ? Unavená večnými zmenami, snažila som sa nájsť zamestnanie, ktoré by bolo na dlhšie obdobie. Také, ktoré si zamilujem, pri ktorom budem môcť zostať a minimalizujem percento možnej nezamestnanosti. A tak mi padla do oka Pošta. Presnejšie inzerát na poštovú doručovateľku.
Poznáte rozprávku Pyšná princezná ? Rozprávku, v ktorej susedili dve rôzne kráľovstvá. Jedno bolo smutné, lebo v ňom bolo zakázané spievať, národ zdierali nenásytní radcovia, ktorí pod zámienkou daní napĺňali vlastné vrecká. A vedľa tejto pochmúrnej krajiny žili šťastní a spievajúci ľudia kráľa Miroslava. Mladý, sympatický kráľ, obľúbený pre svoju toleranciu a spravodlivosť. Napokon boli obe kráľovstvá spojené v jedno spoločné, hoci to chvíľočku trvalo.
Pán Maďarič v diskusii s pánom Dzurindom sa vyjadril, že opozícii vadí súčasná situácia , ktorú vláda dosiahla - úspešné riešenie a spomalenie krízy, nárast pracovných miezd, zachránenie 140 tisíc pracovných miest a podobne. Ešteže som bola po obede, inak by ma asi prešla chuť ...
... ale všetkého veľa škodí. Vraví sa, že pravidelná rutina a každodenný stereotyp ubíjajú. Preto je človek niekedy rád, keď sa tento stereotyp naruší. Buď si tú zmenu naplánuje sám ako malý únik, alebo ju prinesie osud. Pokiaľ je to zmena príjemná, nie je o čom písať. Ak je to zmena k horšiemu, je asi nakoniec rád, keď sa veci zase vrátia do "normálu". Čo si budeme navrávať, veď stereotyp znamená tiež istotu.
Nie je to tak dávno, čo som kúpila dcére nové značkové tenisky. A hoci ešte teplota vonku neklesla pod bod mrazu, tenisky odstavila a nosí čižmičky. Prečo ? V Šali vraj pôsobí "botaskový fantóm". Keď som sa spýtala , kto to je odporučila mi prečítať tento článok http://www.topky.sk/cl/10/605441/Zahada-v-Sali-mladik-kradne-dievcatam-vzdy-jednu-tenisku. Nevedela som, či sa smiať, alebo hnevať. Len jednu ? Načo je človeku jedna teniska ? Žeby bol jednonohý ? A navyše som si nevedela ani predstaviť ako to celé prebieha. Aby ma človek totiž vyzul, musím sedieť. Ak sedím, vidím ho, prípadne ho musím poznať, aby som mu dovolila siahnuť na moje nohy. Vidím, že hoci mám na krku 4O-tku, rozhodne som ešte nezažila všetko. :-)
Mená podliehajú móde. Najlepšie by o tom vedeli rozprávať pani učiteľky v škôlke, či v škole, ktoré musia deti volať podľa priezviska, prípadne ich rozlišovať pomocou prezývky. Inak by pri vyslovení mena ako Martin, Barborka, či Nika alebo nedajbože Tomáš, dobehlo najmenej 3 - 5 detí. Každý rok má svojho favorita. Časy sa menia a menia sa aj módne trendy. Len náš kalendár sa nemení.
Som vyučená chemička. Možno sú moje skúsenosti skreslené mojou profesiou, pretože v chémii platia presné pravidlá. Ak niektorý bod z predpísaného postupu nedodržíte, môže z toho byť prinajmenšom problém. Buď iná reakcia, alebo nedajbože výbuch. A tak som si zvykla, že pri zaúčaní na post strojníka energetických zariadení, či laborantku som bola presne zaškolená od prvého kroku po posledný. Keď som potom prestúpila do kancelárie , tiež mi boli vysvetlené postupy ako vyplniť ktoré tlačivo, ako objednať, sáčkovať, upraviť text, vytvoriť tabuľky, proste nevyhnutné veci. A potom to prišlo. Hromadné prepúšťanie, zmena prostredia a nové postupy zaúčania.Teda, ani nie tak nové ako takmer žiadne.
Sú ľudia, ktorí dokážu plynule prechádzať z jedného zamestnania do druhého, bez väčších ťažkostí. Stačí im , že majú trvalý príjem, odrobených osem alebo dvanásť hodín, prípadné nejaké tie nadčasy a nič iné nepotrebujú riešiť. Iná skupina ľudí dokáže prijať akúkoľvek prácu len dočasne, kým preklenú obdobie, ktoré potrebujú na nájdenie finančne ohodnoteného a profesionálne vhodného miesta. A sú ľudia, ktorí si povedia, že sa "nepredajú " pod cenu a hľadajú iba také miesto, ktoré by opustili až pri odchode do dôchodku. Pre niekoho je rozhodujúci plat, pre iného kolektív, s ktorým pracuje, či odbornosť, ktorá mu vyhovuje. Niektorí dokonca potrebujú všetko naraz. Preto aj každý z nás inak znáša prepúšťanie , či prípadnú nezamestnanosť.
Do podniku prišla fáma - bude hromadné prepúšťanie. Z fámy sa časom stala zaručene overená informácia. Počet prepustených sa rôznil. Najprv ich malo byť tristopäťdesiat, neskôr sa počet vyštveral až na päťsto. Aj spôsob výberu bol na každej prevádzke podľa iných kritérií. Vlastne sa viditeľne dali čítať pracovné i mimopracovné vzťahy. Mentalita ľudí sa tiež rôznila. Jedni sa báli, druhí nedávali najavo svoju neistotu, ale nikto si nedovolil tvrdiť nahlas, že on zaručene zostane. Aj pomery na pracovisku sa akosi menili k lepšiemu - povinnosti sa plnili načas a bez reptania, rajóny žiarili čistotou, flákači sa prestali flákať , večne nespokojní sa stali mlčanlivými a každý čakal,kedy sa priblíži deň D. Vraj už existoval zoznam, no nikto oficiálne vlastne nevedel nič.
Desať hodín dopoludnia. Babička prestupuje pred vchodom a niekoho vyzerá. Keď zbadá modrú poštársku uniformu oči sa jej zrazu rozžiaria. Čím je však postava bližšie, tým sa jej iskričky strácajú. Nie je to ona.
Reklama. Valí sa na nás z každej strany a jej úlohou je upútať, zaujať, osloviť poslucháča. Keď už nie záujmom o daný reklamovaný výrobok, aspoň dostať slogan "pod kožu". Poznáte to. Sem-tam sa pobavím, sem tam ma doslova vytočí, ale táto mi doslova vsadila chrobáka do hlavy. Nedávno som počula z reklamy o káve s bohatou krémou . Viem, čo je káva s penou, viem, čo je krém, ale čo sakra môže byť tá KRÉMA ? To už vážne celkom starnem a prestávam byť v obraze ? Alebo je to len ďaľší zo skvelých novotvarov nášho spisovného jazyka ?
Je to už dávnejšie, čo som si prečítala jeden scifi príbeh. Bola to krátka próza o ľuďoch a mimozemšťanoch. A mne nedá, nepodeliť sa o ten príbeh s vami.
Koho pán Boh miluje, toho krížom navštevuje .... Niekedy mi však rozum postojí nad tým ako je Boh do niektorých ľudí priam bláznivo zamilovaný ...
Tvorili pár. Ona zdravá, on na vozíčku. Pozorovateľ by povedal, že si boli vzájomnou oporou. Ona podporovala jeho ego, on podporoval to jej. Úspešná žena, ctižiadostivá, so silným sociálnym cítením. Do manželstva sa neponáhľali. On nechcel byť na ťarchu jej, či ona chcela dopriať slobodu jemu ? Nevedno.
