Quod licet JÁRAY - ovi, non licet bovi.„Čo je dovolené JÁRAY - ovi, nie je dovolené volovi.“ Zoznam autorových rubrík: Kvantová matematika, O zločinoch vedcov, Kde neplatia zákony fyziky, Súkromné, Nezaradené
Pozvánka na historické súdne pojednávanie 21. storočia, na ktorom bude odhalené principiálne klamstvo fyziky, pod názvom „Princíp ekvivalencie“, ktoré sa príkazom štátu povinne vyučuje na školách a univerzitách Slovenskej republiky, ako aj celého sveta ako experimentálne overená pravda.
Vec: Žiadosť o vyšetrenie zdravotného stavu prokurátora KP KE, pána JUDr. Pavla Zeleňáka, za spôsob akým on vyhodnotil moju sťažnosť vznesenú proti nezákonnému postupu prokuratúry a polície pri vyšetrovaní predmetu môjho relevantného trestného oznámenia. (Duševne zdravý človek také sprostosti nemôže splodiť.)
Vážená pani Doc. RNDr. Silvia Pastoreková DrSc.Vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu SAV! Touto cestou osmeľujem sa obrátiť k vašej vysoko ctenej osobe, osobe úspešného vedca, o pomoc (podľa mňa) v zásadnej, skôr principiálnej vedeckej záležitosti, ktorá je úmyselne, či pudovo ignorovaná (blokovaná) samotnými vedcami zo SAV. Tým pádom sa vývoj vo vede, (úmyselne či nie, to je úplne jedno) blokuje v príkrom rozpore s poslaním SAV.
Všetky súčasné zákony prírody (fyzikálne zákony) obsahujú v sebe totálne omyly troch Newtonových zákonov pohybu. Ani údajný „fyzikálny génius“, A. Einstein svojim intelektom si nevšimol Newtonovu mentálnu mizériu a tak aj on Newtonove omyly rozvíjal vo svojich dvoch teóriách relativity, do ešte väčších, do ešte obludnejších rozmerov. Konečným výsledkom tohto „revolučného“ rozvoja Newtonových omylov, je údiv vedcov v CERNe nad tým, že existuje v prírode aj vyššia rýchlosť ako je rýchlosť svetla na jednej strane a na druhej strane ich pudové ignorovanie experimentálnych dôkazov omylov (aj) Einsteinových teórii relativity.
V dejinách vedy, teda aj v dejinách ľudstva sa nie raz viedli polemiky, diskusie či experimentálne previerky o veciach ktorých podstata bola zle pochopená, alebo ktorých podstata nebola ani len zadefinovaná. (Napríklad reči okolo ohýbania nezadefinovanej kategórie „Čas“) Tento prípad, preverovania zle pochopenej objektívnej reality prebieha aj v súčasnosti pri experimentálnom preverení jednoty, ekvivalencie zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies.
Teda ten kto chce spochybniť obsah Všeobecnej teórie relativity, ten nemusí nič vedieť o zložitých matematických aparátoch VTR, nemusí poznať ani jeden experimentálny dôkaz platnosti VTR, stačí mu len to, aby on predložil jeden, jediný experimentálny dôkaz pomocou ktorého dokáže rozlíšiť, „či sme v sústave s homogénnym gravitačným poľom, alebo v sústave bez gravitačného poľa, ktorá sa pohybuje rovnomerne zrýchlene“.
Základným postulátom súčasnej relativistickej fyziky sú dva (úplne protichodné, až antagonistické) definície relativity pohybu hmoty. Prvá definícia relativita pohybu pochádza od Galilea Galieiho, ktorý svoju osobnú neschopnosť experimentálne dokázať pohyb Zeme okolo slnka, ospravedlnil svojím tvrdením, že pohyb telies nemá fyzikálny zmysel, lebo zmenou rýchlosti pohybu telies nemenia sa žiadne fyzikálne a teda žiadne merateľné parametre telies. Galileo nakoniec konštatoval, že stav nehybnosti a stav pohybu telies je ekvivalentný, čiže ide o jeden a ten istý fyzikálny stav telies. Tým v podstate povedal iba to, že pohyb telies je len očná ilúzia, iba očná vidina.
Zaráža ma platnosť ľudového porekadla, že: Jeden somár sto somárov dokáže urobiť, aplikovaná na fyzikov merajúcich jednotu zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies na takom prístroji, ktorý neváži hmotnosť telies. Eötvöš vyhlásil, že pri hodnote odstredivej sily Zeme (a) = 0.06(g) jeho prístroj vykázal to, že 20dkg slaniny váži tiež 20dkg a v tom momente splodil ďalších sto bláznov ktorí mu to uverili. Medzi tých bláznov patril aj Einstein, ktorý si s experimentmi nerobil žiadny problém. Pozbieral prístupné matematické aparáty a experimenty, presne tak ako ich opísali ich autori a to všetko zlátal do jednej teórie a Obecná teória relativity bola na svete. A tak sa stalo, že preverovanie pravdivosti princípu ekvivalencie už bolo zbytočné. Ibaže zbytočná je Obecná teória relativity a nie meranie ekvivalencie zotrvačnej a gravitačnej hmotnosti telies.
Dňa 22. 09. 2011, 177 fyzikov v CERNe, dali svetu na vedomie, (bez bázne a hany, ignorujúc pri tom ešte platné a preto aj stále geniálne Einsteinova rovnice ŠTR) že oni namerali nad svetelnú rýchlosť pohybu neutrín. K pravde patrí aj to, že tých 177 fyzikov v CERNe svoje výsledky merania nepovažujú na 100% za presné a žiadajú ostatných fyzikov na celom svete, by ajoni pravdivosť ich meraní experimentálne overili. Skutočnosť, že tých 177 fyzikov v CERNe vôbec dovolilo si vyjsť s niečím takým kacírskym na verejnosť, oprávňuje ich nazvať vzbúrencami - rebelmi (vo fyzike).
Vážený pán, Doc. RNDr. Michal Hnatič, DrSc. Po tom, čo v CERNe, (pre mňa s nepochopiteľných príčin) 170 vedcov podpísalo vyhlásenie, že rýchlosť neutrín je väčšia ako rýchlosť svetla, zmenilo sa na Slovensku moje, nie práve lichotivé označenie, jediného blázna spochybňujúceho Einsteinove osobné dojmy na relativitu pohybu, na jedného zo (1 + 170) vedcov spochybňujúcich, Einsteinove osobné dojmy na relativitu pohybu. Ibaže vedci v CERNe nemajú žiadny relevantný dôkaz ich tvrdení, iba intuitívny pocit rebelov, ktorých Einsteinove dojmy na relativitu pohybu obmedzujú v ich vedeckom výskume. Ako čas ukáže, aj ten ich revolučný vzdor bude stačiť na to, aby oni sa stali slávnymi. Ale bez mojej pomoci to nedokážu. Na vedecké zdôvodnenie Einsteinových omylov ich rebelantský vzdor proti Einsteinovým dojmom (herézam) nebude stačiť.
Prof. Sir. DR. Antonio Ereditato! Dear physicists at CERN. I will be honest to you and tell you the brutal truth. What makes you currently the world's scientists, it is your courage, heroic revolt against the iron shackles of Einstein's relativistic constraints that physics got to an impasse. (Also at CERN.) This was also felt other physicists around the world and so sympathetic with you, but that does not mean that they agree with you also.
Pre všeobecný záujem o obhajobu bludov bodovej matematiky, nemalou časťou občanov Slovenskej republiky, rozhodol som sa venovať tejto obhajobe matematických bludov jeden osobitný článok pod názvom: Úvod do reálnej „JÁRAYovej kvantovej matematiky. V tomto článku uvádzam spôsob, akým bludná bodová matematika násobí živú, 100kg – ovú sviňu číslom nula. Stojí za to si ten článok prečítať.
Na úvod je potrebné zadefinovať samotný pojem “konštanta“. Fyzikálna konštanta je súčiniteľ, (parameter) ktorý vo fyzikálnej interakcii ostáva nezmenený, (teda zostáva stály, čiže konštantný). Dalo by sa poeticky povedať, že fyzikálna konštanta umiera posledná (a je otázne aj to, či vôbec umiera). Magické kúzlo konštanty spočíva v tom, že javí absolútne (dokonalé - nemenné) vlastnosti aj v relativistickej fyzike, kde všetky zákony pohybu sú iba relatívne, teda premenlivé, čiže nekonštantné.
Na školách a univerzitách Slovenskej republiky, ale aj USA, ČR, Maďarska......, na príkaz ich akadémií vied a vlád, učitelia fyziky povinne učia, že: „Gravitačné a zotrvačné deje sa od seba nedajú odlíšiť. V zrýchlene
Mechanizmus priebehu kyvadla v gravitačnom poli a v zrýchlenej sústave, pri jeho vychýlení z nehybnej horizontálnej polohy o 30°, dokazuje pravý opak obsahu predmetného textu učebníc fyziky a ten opak je na viac aj veľmi dobre zmerateľný, pričom ide až 50%-ný rozdiel.
In the history of physics were made by different pendulums. The most popular were, Galileo's pendulum, Henry Cavendish pendulum, Eötvöš pendulum, and last but not least JÁRAY pendulum.
S kľudom Angličana môžem vyhlásiť, že gravitačný a zotrvačný pomer rôznych telies na Eötvöšovom torznom kyvadle, zachováva sa s presnosťou 10-42, ale rovnaká veľkosť gravitačnej a zotrvačnej hmotnosti telies sa nezachováva. Ide o úplne rôzne fyzikálne mechanizmy, ktoré sa navzájom nesmú zmeňova. Takže ani mentálna úroveň myslenia baróna Eötvöša nebola na takej úrovni, aby mu umožnila pochopiť to, čo on konkrétneho meral svojim presným prístrojom. Barón Eötvöš v žiadnom prípade nemeral rovnakú gravitačnú a zotrvačnú hmotnosť telies v inerciálnych sústavách (a = g,) ale iba ich hmotnostný pomer. A ten by bol zachovaný aj vtedy, keby obidva telesa nadobudli nulovú gravitačnú či zotrvačnú hmotnosť.
Vážení žiaci a študenti stredných škôl a univerzít Slovenskej republiky, ako aj ich rodičia.Prichádza koniec školského roka a s nimi aj čas vydávania vysvedčení, ale aj strach zo známok na vysvedčeniach a to hlavne z predmetov mat
Dňa 10. 5. 2011, bol za nového riaditeľa Fyzikálneho Ústavu Slovenskej Akadémie Vied menovaný na štyri roky pán RNDr. Stanislav Hlaváč CSc. Pán RNDr. Stanislav Hlaváč CSc.v roku 1983 na Fyzikálnom ústave SAV obhájil dizertačnú prácu na tému Jadrové reakcie indukované neutrónmi a získal vedeckú hodnosť CSc. Po rigoróznej skúške na Univerzite Komenského v Bratislave v roku1970 bol promovaný za fyzika a získal titul RNDr. V roku 1970 nastúpil do Fyzikálneho ústavu SAV v Bratislave. Dones pracuje ako vedúci vedecký pracovník.
V predošlých článkoch, pod názvami „Školenie súdneho znalca..." uviedol som dve fyzikálne definície pohybu a to definíciu absolútneho pohybu, ako aj definíciu relatívneho pohybu materiálnych telies vesmírnym priestorom. Obidve definície majú jedno spoločné a to, že pravdivosť ich obsah nedá sa potvrdiť pomocou experimentu. Fyzika aj v súčasnosti, (tak ako v antickej minulosti) definuje pohyb materiálnych telies vesmírnym priestorom iba ako zrakový, iba ako svetelný efekt, bez žiadanej fyzikálnej, materiálnej, merateľnej podstaty a preto aj bez experimentálneho dôkazu.
