som a pôsobím tu: jana mARTish, flickr, facebook, tumblr Zoznam autorových rubrík: .pro life., .trala., .len krátko., .deep., .ani neviem., .fotograf., .pokusy.
Zoznam článkov blogera
Jana Martišková
Nič a vôbec nič
Do zvonenia zotrváva ešte 10 minút a pitufína na tabuľu kreslí zvláštne obrázky a diktuje vety, ktorým vôbec nerozumiem a ani nebudem, na stole ohryzené jablko a červené slnečné okuliare, že už nie je leto, ani nesvieti slnko, to viem. Zajtra na škole imatrikulujeme, v dlhých retro šatách zapáchajúcich po zatuchline sa budeme vlniť v rytme hroznej pesničky Hey Baby, okuliare na očiach.
Jana Martišková
V nedeľu
Ležím v mamkinej posteli a je mi teplo. Vankúš a paplón s jej vôňou, prehodený cez nohy, cítim sa bezpečne, ako v jej ľúbeznom náručí. Celý deň snežilo a mala som pocit chladu na mojej pokožke. Už nesneží, padajú dažďové kvapky, padajú do mokrého snehu a robia ho ešte mokrejším. Mala by som sa pohrabať v pivničnej skrini a vytiahnúť na zajtra čižmy. Ocinka, jediného chlapa v rodine, sme vyhnali von, odhrabáva sneh pred domom.
Jana Martišková
kniha
Pri spustnutom hrobe bieleho mramora, s vráskami na čele, ticho poviem Ti, že srdce moje je stále vrelé, ako za starých (mladých?) čias,
Jana Martišková
Všetko biele
Pozerám si časopis, obrázky: Zvodné jesenné trendy, pletené šaty a sukne pod kolená, dlhé rukavice, riešim dilemu výberu oblečenia a správnej farebnej kombinácie na svadobný deň A. a R., v blúzke sa necítim slobodne, šaty nechcem, neviem byť príliš elegantná, to nie, nie, hoci občas mám náladu obliecť si princezničkové šaty a točiť sa, točiť sa, točiť sa...
Jana Martišková
Na dušičky
My, ľudia pohodlní, sa na cintorín vezieme autom, vystúpime a pešoidúce dedinské klebetnice po nás zazerajú, buchnem dverami, zdeformovaný plech nad kolesami, na pôvodnom striebornom nátere po náraze zostali modré škvrny, kráčame po strmom vydláždenom chodníku, na parkovisku vietor, tu hore bezvetrie, asi to k tomu patrí, že na cintoríne je neveterno.
Jana Martišková
Dosť lenivosti
V koši sú len odpadky, zbytky po vystrihnutých obrázkoch z časopisov, obal od hríbových Maretti,staré nepotrebné bloky, biele igelitky s modrým nápisom, na zemi špinavé prádlo, ale na stole voňavé, opraté a vyžehlené, milujem tú vôňu vyžehleného prádla, taká čistota, ukludňuje a pôsobí na dušu, bolo by treba povysávať izbu, oslobodiť ju od prachu a umyť stôl, poukladať perá a ceruzky, vyhodiť nahnité jablká, ale mne sa neche, bolí ma ucho a tá bolesť ovplyvňuje celú ľavú polovicu hlavy, pri každom pohybe cítim, a bolí, bolí, mám chuť na horúcu čokoládu, bielu, v časopise som videla recept, trocha smotany, čokolády a mlieka, plus ešte niečo, nechať zovrieť, raz, keď sa mi bude chcieť, nám takú uvarím, bude riadne sladká, pretože sladké uvoľňuje a vyplavuje pocity šťastia, to je to, čo potrebujem, slobodu a niekoho, s kým sa porozprávam, o všetkom, o dnešnej návšteve lekára, o nostalgických pocitoch, o dni všetkých svätých a o chodení po mnoho hroboch, o intímnostiach, ja len, že nevládzem, nevládzem prežívať tieto kŕče v bruchu, chcem cítiť Tvoju vôňu, nie ten drahý parfém, masíruješ mi nohy škoricovým krémom, k ústam mi prikladáš šálku kapučina, nemusím pohnúť ani prs
Jana Martišková
Hnevlivo
Nad španielskou biolou, hľadím a nerozumiem, čítam a nevnímam, trasú sa mi ruky: a) od dnešného vyčerpávajúceho volejbalu b) od neprekonateľného hnevu c) od ďalšej silnej kávy Pripadám si ako vo filme, vo sne, okolo mňa sa dejú nereálne a absurdné udalosti: a) na rukách mám modriny od lopty, veď odbíjať 20 minút bágrom dá zabrať, bez dlhých rukávov a s bolesťou, štípaním b) cudzí ľudia sa starajú do osobných záležitostí a navrhujú vyhadzov a kážu ospravedlnenia, ospravedlnenie rodine, ospravedlnenie škole, ospravedlnenie profesorom, ospravedlnenie najvyššiemu, čakám, kedy sa bude musieť ospravedlniť za svoj život, existenciu, bytie, rozmýšľanie, že tak ako ostatní ľudia, aj ona má svoj názor, povedať prepáč za to, že jednej skvelej bytosti spôsobila obrovskú bolesť pri pôrode, pri pôrode skazeného decka s psychickými problémami, sopla malého, duševne labilného a nevychovaného tvora. c) viem, že je to nezdravé v takom nízkom veku, že káva spôsobuje žltnutie zubov, zvyšuje hladinu cholesterolu v krvi a tak ďalej, a tak ďalej. A keďže biole nerozumiem, zmierujem sa s nevedomosťou, spolieham sa na ťaháky, ešte mám v sebe mnoho energie, líham do poste
Jana Martišková
Naozajstná
Spať som išla o jednej. Pred tým som čítala knihu a išla cikať (to aby som nemusela ísť v noci a splachovaním nezobudila spiacu rodinu: sestru a mamku a oca) a sníval sa mi zvláštny sen: prechádzam sa po kupolovitých oblakoch a nohy mám celé mokré, v košíku kilo jabĺk a hrušiek, tú volánovú sukňu s margarétkami mi zdvíha studený vietor a oproti mne kráča prezident, familiárne si tykáme a ponúkam mu jablká z pleteného košíka.
Jana Martišková
Iba útržky
Keď je smutno, nie je veselo, keď je zima, nie je teplo, keď píšem a neviem prečo, s vyloženými nohami a papierom na kolenách, modrým perom, niekedy čiernym, ceruzkou a negumujem, nie negumujem, len škrtám, s ofinou padajúcou do očí, lenivosť pohľadať sponky do vlasov, lenivosť gumovať, lenivosť dopísať do konca.
Jana Martišková
Snow-white
Na severe Slovenska dnes snežilo, padali vločky, teraz ležia na sebe a zakrývajú zamrznutú zem, lebo na severe Slovenska dnes mrzlo, mráz na prednom skle auta, ľudia náhliaci sa do práce ráno odhŕňajú sneh veľkou zelenou lopatou, hádžu ho na jednu kopu a vznikne obrovská kopisko, do ktorej deti robia dieru, robia iglu a stavajú snehuliakov, mrkva - nos, uhlíky - úsmev, gombíky, tri veľké gule a hrniec na najmenšej z nich.
Jana Martišková
Menia sa
Po tme je všetko iné, inak vnímam okolie, ľudí, budovy, cez deň prirodzene osvetlené divadlo, len biele, len so zhasnutými okienkami, zotmie sa a budovu osvetľuje niekoľko svetiel, biela pohlcuje farbu žiaroviek a chytá žltkastý odtieň, výrezy v múroch blikajú, vidieť tiene ľudí, hercov, ktorí sú v divadle každý deň, medzi farebnými maskami, kostýmy, strapaté parochne a mašle vo vlasoch, hrajú svoj príbeh, svoju úlohu.
reklama
Jana Martišková
Hody
Zvonia zvony, babky a tetušky v čiernom vychádzajú aj s modlitebnou knižkou v ruke a nasadajú do staručkých žltých škodoviek, viem to, aj keď som v kostole nebola, vlastne som tam nebola pekných pár mesiacov, len pohreby/svadby, to sú smutné/radostné dôvody, prečo sa tam občas ocitnem, ľudia naokolo kvília/tešia sa, sú vyobliekaní v čiernom/farebnom a len tak ticho stoja/natáčajú, fotografujú.
Jana Martišková
Len plné
Niekedy je mi tak, že sa nič nechce, že sa nikam nechce, s nikým sa nechce. Sama doma, vypnúť telefón, žiadny počítač, internet, zamknúť dvere, nasypať kapučíno do modrej šálky a zaliať ho vriacou vodou (aj keď v návode píšu: zaliať 80°C vodou) pomaly chlípkať, utrieť si penu z úst, ležať na zemi v obývačke a pri hudbe prezerať fotky, staršie, novšie, spomínať a deliť ich na plné a prázdne
Jana Martišková
Vlasaté auto
Celý deň je hmla a keď je hmla, je vlhko a zima a keď je zima, dám si šál, a s fialovým šálom na krku sa cítim tak lepšie, že ma nebude škriabať hrdlo, hmla dopadá k zemi a som mokrá, chlapec hrajúci futbal kričí: ,,Hééj, prší! ale je to jemné a príjemné k pokožke, nedovidím do diaľky a cítim neistotu, že neviem čo ma čaká tam, o niekoľko metrov ďalej.
Jana Martišková
*--*
Čumeť na matiku a rozumieť, počúvať hudbu a plakať, sedieť za počítačom a klepať do klávesnice, lámať čokoládu a nechať rozpúšťať na jazyku, pozerať do telky a cítiť, vyložiť si nohy a oddychovať, ležať na posteli a spať. Chcem, potrebujem, musím, inak skončím niekde dole v dole, s klobúkom v ruke, s ponožkou na hlave, vychudnutá, bledá, o ničom.
Jana Martišková
Divná
V úplnej tme hľadať zošit, pero a pár papierov s mojím neforemným písmom, kráčať pomaly, bosá, po studených dlaždiciach, potichu, lebo celý dom spí, len ja nie, len ja sa ešte prechádzam, len ja ešte načúvam tichu domu, len ja na posteli sedím a neležím, len ja si sákam plný nos, len ja musím písať do zošita o práci s mikroskopom:
