Jozef Kuric
Vykopávky z depešáckych čias
A znova píšem o Depešákoch. Ani sám neviem prečo, veď čiernoodetých Depešákov už v našich uliciach, ani nie je vidieť. Spomínam. Je to teda určite nostalgia a možno aj potreba vypísať sa k tejto téme. Keď som sa k tejto subkultúre hlásil aj ja, o internete a blogovaní sme ani nechyrovali. A veru zišiel by sa nám vtedy takýto vynález, aby sme sa ľahšie dostávali k informáciám o našich niekedy až zbožštených idoloch. Ako by sme sa ľahko dostávali k ich skladbám a nemuseli by sme merať dlhé cesty za kazetami a platňami na pochybné blšáky do cudziny. Ako jednoducho by sme sa dostávali k ich textom a nemuseli sme s chabou znalosťou angličtiny striehnuť pri reproduktoroch a zachytávať tak foneticky slová textov, ktoré sme sa potom snažili mutujúcimi hlasmi reprodukovať, čo často znelo ako angličtina odkiaľsi z Panjabu. A ako by nám pomohlo blogovanie, slovami vyjadrované pocity z obdivovanej industriálno-urbánnej hudby, ktorá prichádzala až spoza železnej opony.