Jozef Kuric

Jozef Kuric

Bloger 
  • Počet článkov:  333
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Odpočúvač ľudských príbehov, sliedič reality, predčítač, bloger majúci záľubu v literatúre a občasný fúkač bublifrkov, s prechodným pobytom v daždivom Maconde a na Facebooku. Zoznam autorových rubrík:  HistóriaNa cesteSranda musí byťBulvárŠkolstvoPolitická realitaHudobná sekciaZápisky a spomienkyNázoryPokus o literatúruCogito ergo...Tvorivosť

Zoznam článkov blogera

M.R. Štefánik - Veriť, Milovať, Pracovať

Jozef Kuric

M.R. Štefánik - Veriť, Milovať, Pracovať

O tomto velikánovi slovenských novodobých dejín je asi zbytočné písať siahodlhé životopisné fakty. O M.R. Štefánikovi asi každý vie, že sa narodil na Slovensku v obci Košariská (dnes okres Myjava). Práve tu sa začal 21. júla 1880 jeho nie dosť dlhý, ale o to bohatší a plnší život. Síce mu pri narodení sudičky naozaj nenadelili dlhý život končiaci sa normálnou prirodzenou smrťou, ale asi o to viac mu do vienka vložili dobrých charakterových a vôľových vlastností.

  • 4. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Nemám auto, nemám motorku...

Jozef Kuric

Nemám auto, nemám motorku...

Dnes som mal od rána naponáhlo, s úmyslom rýchlo vybaviť, čo človek nestihol cez týždeň. V mojom rozbehu mestom, ma niečo prinútilo zastaviť sa a pokochať sa aspoň nachvíľu nádherou ladných kriviek.

  • 1. máj 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 906x
  • 11
Stratila sa kniha ročník 1958

Jozef Kuric

Stratila sa kniha ročník 1958

Nerád ich strácam. Predvčerom som si na jednu spomenul, hľadal ju a nenašiel. Stratila sa. Pravdepodobne po požičaní sa už nevrátila do môjho impéria. Stále však hľadám aj v tých najtajnejších zákutiach knižnej ríše. Nervózne si prstami hrabem vo vlasoch a hnevám sa. Pátracia akcia pokračuje výsluchom manželky a detí. Nikto si nič nepamätá. Hnevám sa sám na seba, na svoju pamäť, na človeka, ktorý si ju požičal. Pátranie prenášam aj do virtuálneho sveta sociálnych sietí. Na nástenku píšem „Stratila sa kniha, ak som ju niekomu požičal ozvite sa!". Mám tam cez 300 „priateľov" možno sa niekto ozve a možno sa v niekom pohne svedomie a prizná sa aj k iným strateným knihám, ktoré boli niekedy v mojom vlastníctve. Namiesto priaznivých správ len: „ja ju nemám, ja ju tiež nemám". Presne ako v čase detstva, keď sme sa hrali hru „stratila sa pionierska šatka".

  • 29. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 24
Mal som sen ako ujo King

Jozef Kuric

Mal som sen ako ujo King

Mal som sen...o krajine, kde už najvýnosnejším zdrojom podnikania nebolo priživovanie sa na štátnych zákazkách, a kde najgeniálnejším podnikateľským zámerom na zabezpečenie seba a rodiny, až do siedmeho pokolenia, nebolo len podanie prihlášky do verejnej súťaže.

  • 27. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 19
Husákove deti chcú iba...

Jozef Kuric

Husákove deti chcú iba...

Stáli sme na námestiach v chladnom novembri 1989 a boli sme očarení eufóriou zmien, aj keď sme mali trocha obavy. Strach z neznámeho sa premietal aj do našich názorov, ktoré boli formované aj zanieteným čítaním, do vtedy režimom neodporúčanej alebo nedostupnej literatúry. Tak sme objavili Orwella, Camusa a všetkých tých beatnikov. V porevolučnom období sme práve vykonávali skúšky dospelosti a pesimizmus z vývoja sa premietal aj do našich názorov. Nemôžem asi hovoriť za celú generáciu, ale naša stredoškolská učiteľka slovenského jazyka a literatúry bola zhrozená z pesimizmu našej triedy, s ktorým sa chuderka stretla pri oprave našich maturitných slohových prác.

  • 25. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 141
Zelená je tráva...

Jozef Kuric

Zelená je tráva...

Nie som žiadny fanatický fanúšik futbalu a priznám sa, ani neviem kto je momentálne na čele najvyššej slovenskej ligovej súťaže. Dobrý futbal si však rád z času na čas pozriem, ale aj tak ma viac zaujíma jeho história a zjednocujúca sila, ktorá mení ľudí bez rozdielov na všetkom možnom, na jednoliatu masu, ktorej sa hovorí fanúšikovia.

  • 24. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 491x
  • 3
Štrnásť zastavení Slnka

Jozef Kuric

Štrnásť zastavení Slnka

Jeho svätožiara sa už v podobe svitu rozbíja o úpätie brala.

  • 22. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 445x
  • 7
Počkám si na inšpiráciu

Jozef Kuric

Počkám si na inšpiráciu

Aj dnes mám chuť napísať blog, áno som asi závislý na ich písaní. Možno je to kvôli tomu, že ich píšem ani nie pol roka, a ak nenapíšem jeden aspoň každý druhý deň, už ma ovládne nepokoj. Koľkokrát, však ani nie je o čom, ale ako asi každý závislý bloger si tému nájdem, aj napriek tomu, že mi hrozí pranierovanie, že načo tomu vôbec venovať čas, keď nie je o čom. No ale, keď musím, tak musím. Je to neovládateľné.

  • 21. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Kam to chceš, do hlavy alebo do brucha?

Jozef Kuric

Kam to chceš, do hlavy alebo do brucha?

Sú také situácie, keď urobím niečo, čo som v skutočnosti ani nechcel, alebo je to dokonca v nesúlade s tým, čo som si predsavzal konať. Pre pochopenie uvediem pár príkladov.

  • 20. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Kotrmelce, jaskyňa a vreckový nožíček

Jozef Kuric

Kotrmelce, jaskyňa a vreckový nožíček

Včera ráno som dostal inšpiráciu na napísanie článku o miléniovom stĺpe, ktorého torzo je na vrchu Zobor týčiacom sa nad Nitrou. Aby som bol presný a lokalizoval dané miesto presne, jedná sa o akýsi predvrchol vrchu Zobor, ktorý Nitrania, ale aj oficiálna turistická značka nazýva Pyramída. Po napísaní blogu som dostal chuť toto miesto znova naštíviť, využiť počasie a trocha vyskúšať počas zimy spiacu kondíciu. Nabláznil som celú rodinu, teda hlavne moje dve dcérky a s bojovým pokrikom tej mladšej, „Hulá ideme na Zobol", sme sa dali do malých príprav. Nič mimoriadne, len pár rožkov so syrom a so zeleninou, fľaša vody, pár jabĺčok, fotoaparát a vreckový nožík, čo sa niekedy volal rybička (však som nejaký chlap).

  • 18. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 7
Raz tam hore na Zobore...

Jozef Kuric

Raz tam hore na Zobore...

Keď vystúpite na vrch Zobor, týčiaci sa nad starobylou Nitrou, okrem krásneho výhľadu sa môžete ešte dotknúť pamätníka, ktorý mal symbolizovať veľkosť Uhorska. Išlo o pamätník, ktorý mal pripomínať 1000 rokov od vzniku Uhorska a bol postavený v roku 1896 spolu s ďalšími šiestimi, ktoré boli počas tzv. miléniových osláv vztýčené v rôznych kútoch Uhorska. Svojich súrodencov tak mal v Mukačeve (dnešná Ukrajina),Pusztaszeri (dnešné Maďarsko), Pannonhalme ( Maďarsko), Zemune (dnes časť Belehradu, Srbsko), Brašove ( dnešné Rumunsko) a jedného bračeka mal ešte na Slovensku, na legendami opradenom Devíne.

  • 17. apr 2010
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 0x
  • 27
Hrali sme sa na diskrimináciu

Jozef Kuric

Hrali sme sa na diskrimináciu

Pri príprave vyučovacej hodiny zameranej na riešenie tzv. židovskej otázky na Slovensku (počas druhej svetovej vojny), som rozmýšľal ako jednoducho tlmočiť študentom pocit segregácie, ktorý je súčasťou skoro každej diskriminácie na rôznom základe. Hovorím si, čo by tak mohlo študentom pomôcť predstaviť si ten pocit, keď sa väčšina rozhodne označiť menšinu, popritom verejne poukazuje na jej nedostatky, ktoré sú však len výsledkom predsudkov a stereotypov? Zrazu prišiel nápad.

  • 15. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 27
Naivné gotické vitráže priamo v kuchyni

Jozef Kuric

Naivné gotické vitráže priamo v kuchyni

Po kúpe nášho bytu, na ktorý sme mimochodom vyčerpali celú bankou odklepnutú hypotéku, nám na rekonštrukciu bytu poslúžili len naše malé úspory. Keď sme vykonali tie najakútnejšie opravy, úpravy a nakúpili do izieb nábytok, zistili sme, že naše finančné možnosti sa vyčerpali omnoho skôr ako sme pôvodne plánovali. Nedostatok financií si odniesla naša paneláková kuchyňa, na ktorej rekonštrukciu už nezostalo.

  • 12. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 134x
  • 57
Ako som sa s horúcou žehličkou pozabával

Jozef Kuric

Ako som sa s horúcou žehličkou pozabával

Doma máme často takého tvorivého ducha. S manželkou nie sme žiadni umelci, ani na to nemáme školy, ale radi si tvoríme tak pre radosť. Moja drahá polovička dostala opäť ten záchvat tvorivosti a hľadala inšpirácie. Na internete objavila niečo, čo sa volá enkaustika a stručne ma s ňou oboznámila. Priznám sa, do včera som netušil, že niečo také existuje.

  • 11. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 297x
  • 30
Škola ako trhovisko

Jozef Kuric

Škola ako trhovisko

Už to vypuklo, mám na mysli ten trh so žiakmi, konkrétne s deviatakmi základných škôl. O každého takéhoto deviatačika sa budú školy handrkovať ako na trhu. Samozrejme, že veľkú časť vábenia žiačikov resp. ich zákonných zástupcov už majú školy za sebou. Museli sa zviditeľniť, otvoriť brány škôl pre verejnosť, organizovať tzv. dni otvorených dverí, verbovať priamo na základných školách, rozdávať reklamné predmety s logom školy a informovať cez svoje atraktívne internetové stránky.

  • 10. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
reklama
Krátka anatómia dobra respektívne zla

Jozef Kuric

Krátka anatómia dobra respektívne zla

Človek od začiatku svojej existencie prichádza do kontaktu s dvoma protipólmi, ktoré spoznáva prostredníctvom svojho vlastného poznávania sveta. S určitosťou je možné povedať, že pokiaľ bude existovať ľudský rod, budú dobro a zlo viesť zápas o človeka a človek bude musieť voliť medzi dobrom a zlom. Ako však v dnešnom relativizujúcom svete definovať dobro? Čo je to vlastne dobro? Pri charakterizovaní dobra môžeme vychádzať z viacerých hľadísk a pre človeka je asi prirodzené, že má tendenciu vysvetľovať podstatu dobra vo vzťahu k praktickému účelu, teda podľa toho, k akému cieľu dobro a konanie dobra smeruje.

  • 9. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 470x
  • 18
SaSke mange SNS?

Jozef Kuric

SaSke mange SNS?

Dnes pri príležitosti MDR teda „Medzinárodného dňa Rómov" sa s otázkou tohto etnika opäť dosť politizovalo a okrem iného sa hralo rómskou kartou, ak taká vôbec existuje. Veľký priestor tejto etnickej skupine dnes venovala SNS, ktorej vrcholní predstavitelia prezentovali na tlačovej besede s novinármi množstvo "podnetných" riešení, ktoré by mali vyriešiť tzv. rómsku otázku. Je zaujímavé, že za celé štyri roky neponúkla SNS ani jeden zo svojich dnes zverejnených receptov, dokonca aj predseda strany sa počas celého obdobia koaličného vládnutia touto otázkou moc nezaoberal, pretože priority strany boli asi iné. Dnes však otázka rómskeho etnika dominovala a všetko vraj bolo konečne nazvané pravými slovami.

  • 8. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 398x
  • 15
A opäť ma nachytali...1. apríl!

Jozef Kuric

A opäť ma nachytali...1. apríl!

Prvoaprílové žartíky nie sú mojou doménou, teda nestojím v ich centre diania ako tvorca a zosnovateľ, ale skôr obeť. Nemyslím si, že som až tak prehnane dôverčivý, ale od niektorých ľudí, alebo skupín to proste nečakám. Stalo sa mi to raz aj počas mojej pedagogickej praxe, keď ako sa povie, ma nachytali moji žiaci. Ako triedny učiteľ som zorganizoval odbornú exkurziu do hlavného mesta. Nezúčastnila sa jej celá trieda, pretože som chcel jej časť výchovne potrestať. Mojim zámerom bolo, že ich za horšie výsledky v správaní a v učení vytrestám, a to učením sa a sedením, pre nich v nudnej škole.

  • 1. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 961x
  • 0
Pre všetkých skutočných učiteľov, učky, profákov a profky

Jozef Kuric

Pre všetkých skutočných učiteľov, učky, profákov a profky

Je to už nejaký čas, čo som sedel v školských laviciach ako žiak. Stále však spomínam na časy drania školských lavíc a paradoxne, čím so straší, spomínam na moje školy s príjemnou nostalgiou a s úsmevom. Spomínam si na všetkých učiteľov a učiteľky, s ktorými som mal tú česť sa v priebehu mojej edukácie stretnúť. Pamätám si úplne na všetkých, na niektorých síce ťažšie, ale tí sú naozaj v zanedbateľnej menšine.

  • 28. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 13
Keď plyšáky vraždia a zamýšľajú sa nad zmyslom života

Jozef Kuric

Keď plyšáky vraždia a zamýšľajú sa nad zmyslom života

Mesto Amberville obývajú plyšové zvieratá od výmyslu sveta. Ide o mesto - svet v mnohom podobné tým našim moderným, globalizovaným mestám. Plyšáky si v ňom žijú svoje životy, niektoré sa venujú svojim rodinám, pracujú, vychovávajú ďalšie plyšáky, teda žijú čestne a slušne. No ale sú aj také, ktoré balancujú na hranici medzi dobrom a zlom, niektoré svoju rovnováhu už stratili a padli do temného podsvetia. Niektoré plyšáky sa prepadli na plyšovej stratifikačnej osi ešte hlbšie a tvoria mikrosvet vydedencov, plyšových trosiek, ktoré plyšová spoločnosť vyvrhla už tesne po ich samotnom zrode, pre ich nedokonalosť a inakosť. Tento rozvrstvený svet však ovláda akýsi vyšší princíp, ktorý so svojim religióznym establišmentom riadi všetko z pozadia, udržiava ho v rovnováhe a v nekonečnej cyklickosti tvorí zoznam tých, ktorí budú stvorení, a tých, ktorí tento svet opustia. Mesto je tak neustále napĺňané novými plyšovými zvieratkami, ktoré dodáva výrobná továreň. Kým novonarodených do mesta vozia zelené pikapy, tých, ktorých čiara života už skončila, sú odvážaní v červených autách rovnakého typu, nevedno kam.

  • 28. mar 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 2
reklama
SkryťZatvoriť reklamu