Názorovo som väčšinou na strane menšiny. Názor väčšiny väčšinou nemám rád. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Vojnové príbehy
Bol február roku 2005 a Mikuláš Dzurinda oslavoval svoje okrúhle narodeniny. Medzi pozvanými bol i Róbert Fico, ktorý sa na margo pozvania vyjadril : „Napriek tomu, že som jeho veľký politický protivník, tak som pozvanie veľmi rád prijal, lebo do politiky netreba vnášať osobné spory". Pamätám tu chvíľu zvítania sa oboch na schodoch, pôvabná idyla doplnená Ficovým vyjadrením, že on politiku osobne neberie.
Tak nás Fico informoval, že množstvá pochybení slovenských policajtov nie sú výsledkom chorého systému a mantavého hezúna v jeho čele. Že pochybenie za pochybením je výlučne chyba jednotlivcov a hezún je čistý ako ľalia, ba dokonca že je dobrý, dobrý a dobrý. Uvedomilo si sociálnodemokratické chlapča, čo vlastne povedalo?
Bolo to kedysi uprostred 90-tych rokov. Šiel som večer z práce domov, vlakom z Kysúc. Keď som vchádzal do žilinskej staničnej budovy, z druhej strany vchádzal do budovy muž. Zarastený, otrhaný, tackajúc sa. V tej chvíli bola vzdialenosť medzi nami cca. 12 metrov. Po sekunde, dvoch (vzdialenosť medzi nami sa skrátila na cca. 8 metrov) chlap oproti rozpažil ruky a zareval na celú halu : „ja som Slováááá...". Posledné písmeno už nedorazilo. Nahradil ho majestátny ...
Sú ľudia, ktorí o svoje šťastie bojujú a svoje šťastie si zaslúžia. A sú tí druhí. Tí, ktorí sa zo svojich chýb nepoučia a dookola ich opakujú.Títo ľudia si šťastie nezaslúžia. Ani šťastie, ani lepší život.
Požiadal raz škorpión na brehu rieky žabu : „Ty, žaba, prenes ma na druhý breh rieky". „A to ako?" spýtala sa žaba. „No vysadnem na Tvoj chrbát a Ty so mnou preplávaš". „Nie" hovorí žaba, „to neurobím, lebo ma bodneš a bude po mne". „Prečo by som to robil?" pýta sa škorpión, „veď by som sa zabil i ja, utopil by som sa". Žaba sa zamyslela, a napokon súhlasila. Vysadila škorpióna na chrbát a začala s ním plávať riekou. Uprostred rieky škorpión žabu bodol, a žaba umierajúc a pomaly sa topiac sa spýtala „Teraz zdochneš aj Ty. Prečo si to urobil?". A škorpión na to „Keď ja už som raz taký...".
...my si myslíme, podľa nášho odhadu, štyri percentá v druhom pilieri plne postačujú...
...ak by som bol býval súhlasil s takým postupom Transpetrolu, aký bol pripravený, do konca života nemusím ani ja, ani mojich 15 generácií pracovať...
Sú ľudia, ktorí sú schopní a majú výsledky. Ale sú aj tí druhí - neschopní. Najhorším variantom tejto skupiny sú tí, ktorí sa snažia svoju neschopnosť kamuflovať nezmyselnými aktivitami a odpútavať pozornosť znevažovaním iných. Pozrime sa na jedného z nich.
Keď prichádzal Shrek s oslíkom k zámku lorda Farquaada, tak si tí dvaja pri pohľade na vysokánske steny zámku neodpustili na adresu lorda Farquaada otázku : „Nekompenzuje si on niečo?
Ľudia vykonávajúci určitú prácu na Slovensku majú za ten istý výkon výrazne nižšiu mzdu ako tí istí ľudia vo vyspelom svete. Dokedy?
Tak sa dnes tí dvaja stretli - Fico a Gyurcsány. A v priamom prenose predviedli svoju úroveň. A mne z toho vážne bolo smutno.
Partnerstvo je dôležité v časoch dobrých, a kriticky dôležité v časoch nedobrých - aby práve v tomto období sa bolo možné o niekoho oprieť. Sociálne partnerstvo je vzájomný vzťah zamestnávateľov, zamestnancov a vlády. A každá normálna krajina sa snaží mať tento vzťah v rovnováhe. Žiaľ na Slovensku sa terajšia vláda opitá mocou a vysokými preferenciami za účasti jedného partnera rozhodla v časoch dobrých tento vzťah prevalcovať. A nastávajú časy nedobré...
Opäť sa útočí na druhý pilier. Opäť sa ide otvárať. Ba dokonca sa už hovorí aj o jeho znárodnení. Takže skúsim ponúknuť trocha iný pohľad na výhodnosť druhého piliera.
Len pred pár dňami uviedla jedna z televízií vynikajúci americký film „Bol som pri tom. Ide o pôvabný príbeh prostoduchého hlupáčika (v podaní geniálneho anglického herca Petra Sellersa), ktorý sa pračudesnou zhodou náhod ocitol v politike. I na Slovensku sa mnoho prostoduchých hlupáčikov natlačilo do politiky - no zatiaľ čo na americký príbeh sa dalo pozerať, na ten náš skôr nie. Prečo?
Text nižšie je prejavom mojej hlbokej roziritovanosti vyvolanej výrokmi, ktorých autora je možné na základe týchto výrokov nazvať jedine boľševik (vzhľadom na odhaľovanie jeho chorých červených pudov, ale aj ak by sa tie výroky začali realizovať, tak len za cenu ohrozenia životnej úrovne občanov a ohrozenia budúcnosti tejto krajiny). Text nižšie (a to otvorene priznávam) si nedal za úlohu hľadať či ponúkať riešenia. Neponúka riešenia nie preto, že by neboli - je ich aspoň toľko, koľko je na svete dostupných kalibrov (Pozn. 1) - a to som optimista. A ako optimista si zákonite musím v tejto súvislosti spomenúť na logickú hádanku (aký je rozdiel medzi GOLEMom (Pozn. 2) a boľševikom? GOLEM sa guľkou do čela rozbieha...(Pozn. 3)).Teda..., vlastne..., som optimista?
...čo je to za mzdu, ktorá je 8 100 korún hrubého? Ak sa textilný priemysel domnieva, že bude dlhodobo takto vydierať ľudí, alebo zdierať ľudí za 8 100 korún, nech to radšej zabalí a my sa radšej pokúsime rekvalifikáciou týchto ľudí umiestniť niekde inde... argumentovať v roku 2008, keď priemerná mzda je vyššia ako 20 000 korún, tým, že zvýšením minimálnej mzdy z 8 100 na 8 900 korún spôsobíme rast nezamestnanosti, je úplne smiešne... v čase, keď sme svedkami zdražovania potravín, celosvetovej krízy v cenách energií, je potrebné ľuďom korunu po korune pridávať, aby toto ťažké obdobie zvládli.. Ak by schválenie vyššej minimálnej mzdy bolo v rozpore s právnym poriadkom, budeme musieť v skrátenom legislatívnom konaní zmeniť legislatívu... Toľko Fico.
Dňa 1. Mája roku 2007 v Nitre Róbertko vyslovil nasledovnú vetu : „Je podstata Slovenskej republiky o skupine kvázi celebrít, ktoré sa vyvaľujú na Filipínach na ostrove a robia hanbu celému Slovensku, alebo je to o vás, o ľuďoch, ktorí chodíte ráno o šiestej do práce a tvrdo robíte? Prostoduchí idioti po týchto slovách tlieskali. Mysliaci ľudia si položili otázky (napr. prečo len tí, čo chodia na šiestu ráno... prečo nie všetci... i tí, čo chodia do práce napr. na pol ôsmu...), a ľudia znalí histórie veľmi preveľmi zneisteli. Prečo?
Pri permanentnom hľadaní nepriateľov a rôznych ohrození sociálneho štátu Ficova vláda v rámci prijatia Euro stvorila eurokampaň, Etický kódex a čierne listiny. Rýchlosť, akou sa pod Etický kódex začali podpisovať slovenské subjekty, je hrozivá - tým skôr, že hrozivou až zvrhlou je celá myšlienka Etického kódexu.
Čo by sme si mysleli o politikovi, ktorý nerieši príjem občanov krajiny čo do obsahu (množstvo chechtákov), ale len čo do formy (druh chechtákov). Ja osobne sa neodvážim zverejniť, čo si o ňom myslím, a navyše mám dosť, keď viem, čo si o ňom myslí každý druhý občan Slovenska (čím sa radšej neodvážim zverejniť ani to, čo si myslím o týchto občanoch).
