Juraj Kumičák
Myslíte, že som taký idiot?...
...opýtal sa nedávno Róbertko a mňa napadla jediná možná odpoveď : Nemyslíme. Vieme. A máme na to x dôvodov.
Názorovo som väčšinou na strane menšiny. Názor väčšiny väčšinou nemám rád. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Vojnové príbehy

...opýtal sa nedávno Róbertko a mňa napadla jediná možná odpoveď : Nemyslíme. Vieme. A máme na to x dôvodov.

...teda aspoň tvrdí jedna zakomplexovaná topoľčianska nula.

Rakovina (podľa Wikipédie) je nádorové ochorenie spôsobené nekontrolovaným rastom nádorových buniek, ktoré ničia okolité tkanivá, a vytvárajúc metastázy zhubne pôsobia na organizmus. Tak ako sa správa rakovinový nádor voči organizmu, tak sa tu a tam správa i politik voči svojej krajine. I u nás sme mali možnosť zažiť v ostatných rokoch takéhoto politika, ktorý zhubné pôsobenie na krajinu a svoje okolie doviedol i so svojou rastúcou základňou do dokonalosti. Trocha si ho rozoberme :

...tak trocha o vládcovi, trošíčku o národe, a tiež o jednej možno zbytočnej škole...

Bol február roku 2005 a Mikuláš Dzurinda oslavoval svoje okrúhle narodeniny. Medzi pozvanými bol i Róbert Fico, ktorý sa na margo pozvania vyjadril : „Napriek tomu, že som jeho veľký politický protivník, tak som pozvanie veľmi rád prijal, lebo do politiky netreba vnášať osobné spory". Pamätám tu chvíľu zvítania sa oboch na schodoch, pôvabná idyla doplnená Ficovým vyjadrením, že on politiku osobne neberie.

Tak nás Fico informoval, že množstvá pochybení slovenských policajtov nie sú výsledkom chorého systému a mantavého hezúna v jeho čele. Že pochybenie za pochybením je výlučne chyba jednotlivcov a hezún je čistý ako ľalia, ba dokonca že je dobrý, dobrý a dobrý. Uvedomilo si sociálnodemokratické chlapča, čo vlastne povedalo?

Bolo to kedysi uprostred 90-tych rokov. Šiel som večer z práce domov, vlakom z Kysúc. Keď som vchádzal do žilinskej staničnej budovy, z druhej strany vchádzal do budovy muž. Zarastený, otrhaný, tackajúc sa. V tej chvíli bola vzdialenosť medzi nami cca. 12 metrov. Po sekunde, dvoch (vzdialenosť medzi nami sa skrátila na cca. 8 metrov) chlap oproti rozpažil ruky a zareval na celú halu : „ja som Slováááá...". Posledné písmeno už nedorazilo. Nahradil ho majestátny ...

Sú ľudia, ktorí o svoje šťastie bojujú a svoje šťastie si zaslúžia. A sú tí druhí. Tí, ktorí sa zo svojich chýb nepoučia a dookola ich opakujú.Títo ľudia si šťastie nezaslúžia. Ani šťastie, ani lepší život.

Požiadal raz škorpión na brehu rieky žabu : „Ty, žaba, prenes ma na druhý breh rieky". „A to ako?" spýtala sa žaba. „No vysadnem na Tvoj chrbát a Ty so mnou preplávaš". „Nie" hovorí žaba, „to neurobím, lebo ma bodneš a bude po mne". „Prečo by som to robil?" pýta sa škorpión, „veď by som sa zabil i ja, utopil by som sa". Žaba sa zamyslela, a napokon súhlasila. Vysadila škorpióna na chrbát a začala s ním plávať riekou. Uprostred rieky škorpión žabu bodol, a žaba umierajúc a pomaly sa topiac sa spýtala „Teraz zdochneš aj Ty. Prečo si to urobil?". A škorpión na to „Keď ja už som raz taký...".

...my si myslíme, podľa nášho odhadu, štyri percentá v druhom pilieri plne postačujú...

...ak by som bol býval súhlasil s takým postupom Transpetrolu, aký bol pripravený, do konca života nemusím ani ja, ani mojich 15 generácií pracovať...

Sú ľudia, ktorí sú schopní a majú výsledky. Ale sú aj tí druhí - neschopní. Najhorším variantom tejto skupiny sú tí, ktorí sa snažia svoju neschopnosť kamuflovať nezmyselnými aktivitami a odpútavať pozornosť znevažovaním iných. Pozrime sa na jedného z nich.

Keď prichádzal Shrek s oslíkom k zámku lorda Farquaada, tak si tí dvaja pri pohľade na vysokánske steny zámku neodpustili na adresu lorda Farquaada otázku : „Nekompenzuje si on niečo?

Ľudia vykonávajúci určitú prácu na Slovensku majú za ten istý výkon výrazne nižšiu mzdu ako tí istí ľudia vo vyspelom svete. Dokedy?

Tak sa dnes tí dvaja stretli - Fico a Gyurcsány. A v priamom prenose predviedli svoju úroveň. A mne z toho vážne bolo smutno.

Partnerstvo je dôležité v časoch dobrých, a kriticky dôležité v časoch nedobrých - aby práve v tomto období sa bolo možné o niekoho oprieť. Sociálne partnerstvo je vzájomný vzťah zamestnávateľov, zamestnancov a vlády. A každá normálna krajina sa snaží mať tento vzťah v rovnováhe. Žiaľ na Slovensku sa terajšia vláda opitá mocou a vysokými preferenciami za účasti jedného partnera rozhodla v časoch dobrých tento vzťah prevalcovať. A nastávajú časy nedobré...

Opäť sa útočí na druhý pilier. Opäť sa ide otvárať. Ba dokonca sa už hovorí aj o jeho znárodnení. Takže skúsim ponúknuť trocha iný pohľad na výhodnosť druhého piliera.

Len pred pár dňami uviedla jedna z televízií vynikajúci americký film „Bol som pri tom. Ide o pôvabný príbeh prostoduchého hlupáčika (v podaní geniálneho anglického herca Petra Sellersa), ktorý sa pračudesnou zhodou náhod ocitol v politike. I na Slovensku sa mnoho prostoduchých hlupáčikov natlačilo do politiky - no zatiaľ čo na americký príbeh sa dalo pozerať, na ten náš skôr nie. Prečo?