Jednoducho ja. Zoznam autorových rubrík: Panoptikum, Občasník ženy, Občasník matky, Občasník manželky, Čo ma páli, Spomienky, Súkromie, Viera
Keď som naposledy bola v mojom rodisku, pozerala som si staré čiernobiele fotografie. Narazila som na jednu, na ktorej bol dedko. Stál na priedomí svojho domu, opieral sa o svoju bakuľu a prižmúrenými očami sa pozeral na toho, čo ho fotografoval. Slnko mu osvecovalo jeho vráskavú tvár.
Havária. V plnej rýchlosti do seba vrazili vozidlá rýchlej zdravotnej pomoci a záchranárov - hasičov. V Bratislave, blízko Medickej záhrady. Dotrieskané vozidlá zblokovali obe trate električiek.
Neviem ako bude, ale isto viem, že nie tak ako bolo. Slovo dalo slovo, ruky potriasli ruky, podpis sem a tam... Predané.
Realita. Od decembra pracujem. A mám čisto mužský kolektív.
Ježiško, takmer všetko, čo si naše deti zaškrtli v katalógu hračiek, sme zabezpečili. Už dávno to odpočíva zabalené a schované na dobrom mieste a čaká sa na zajtrajšok. Že to cez otvorené okno prinesieš Ty. Ja viem, kamufláž pre deti, ale oni sa z toho tajomstva tak tešia.
Ráno sme už s manželom zohratá dvojica. Cestou do práce sa zastavíme v škôlke, kde odovzdáme svoje ratolesti učiteľkám a potom ma môj drahý vyhodí na zástavke električky. V pohode stihnem prísť do práce do 8.30. Práve kvôli tejto pohode som si požiadala o kratší pracovný úväzok. Dnes to bolo iné.
Tento predmikulášsky piatok bol pre mňa výnimočný. Nielen preto, že bol po dlhých rokoch môj prvý pracovný piatok, ale aj preto, že som zistila, že som už stará.
Nie som manželka ako z amerického filmu, ktorá pri príchode svojho manžela domov z práce nežne povie... "miláčik, uvoľni si kravatu, večera sa o chvíľu podáva..." a s úsmevom pri tom vyťahuje z rúry pekáč a na ňom jahňacinu, moriaka... kopec šalátov a príloh k tomu. Nie. To nie som ja.
Podarilo sa mi to presne minulý rok. A nepotrebovala som k tomu vôbec nič, iba moju hlavu zábudlivú.
"Cti otca svojho i matku svoju"... učila som sa na náboženstve. Ale aj v škole nám úctu k rodičom a starším vštepovali učitelia. Dnes to už, zdá sa, neplatí.
Alebo rozprávka o tom, ako ľahko sa dá prísť k peniazom a veselo sa vyškierať ľuďom do očí.
... a tak veľmi chýbala. Včera si mala meniny, Ľudka.
Moje spomienky na časy, keď som si zarábala ako vedúca v letnom tábore. Na to ako sa z outsiderky stala celebrita.
V živote sú chvíle, kedy by sme mali roniť iba tie radostné slzy. Tak by to malo byť. Nie vždy je to tak.
