Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Známy portál changenet, ktorý pomáha rôznym treťosektorovým organizáciám pri facilitovaní diskusie na rôzne témy, mal pred pár dňami vážnu poruchu. Dobrovoľnícka snaha nadšencov je niekedy vystavená skúške. Teraz okrem ideálov a software-u prišiel na rad aj hardware.
Počas uhorkovej sezóny svetovú verejnosť zaujala správa o tom, ako sa anglikáni rozhodli otvoriť cestu k najvyšším exekutívnym postom vo svojej cirkvi aj predstaviteľkám ženského pohlavia. Je to skutočne povšimnutiahodné. Na čele cirkevnej inštitúcie a jej najvyššej autonómnej administratívnej jednotky bude môcť stáť žena. Anglikánske ženy sa môžu stať biskupmi. Vo Vatikáne to spôsobilo očakávané znepokojenie.
V jednom blogu bývalého študenta teológie Gleba Chesnokova sa objavili na adresu jeho učiteľov - klerikov také výpovede, ktoré naozaj v normálnych podmienkach na verejnosť nepatria. Mám však skúsenosti s riešením cirkevných problémov vo vnútri tejto ctihodnej inštitúcie a myslím si, že zvolil jedinú efektívnu cestu. Prečo by si mal lámať hlavu len on? Nech hlava bolí aj iných... Je jasné, že zbožné publikum bude viac veriť odpovediam biskupov a príslušných autorít ako chudákovi utečencovi, ktorého dokonca vylúčili. Videli ste film Insider? Je to niečo podobné. Česi to preložili ako Muž, který věděl příliš mnoho...
Keď som 20. apríla 2008 na tomto mieste napísal svojich pár postrehov o zádušnej omši za Jozefa Tisa, malo to jediný cieľ. Nie je jedno čo sa okolo nás deje. Symbolické gestá, pri ktorých sú vystavené symboly organizácií a fotografie verejných činiteľov stelesňujúcich historické či ideové hnutia nie sú náhodné. Symbolika je jazykom, ktorý odráža vnútorný svet a osobné preferencie človeka a prostredia, ku ktorému sa hlási. Preto mávame slovenskými vlajkami. Preto máme pri pohľade na sovietsku vlajku pocit, ktorý sa viaže k istým skúsenostim. Symboly odhaľujú aj skrývajú.
Za posledných pár rokov, mesiacov a dní sme sa dozvedeli od dôležitých ľudí v tomto kraji pod Tatrami, že klamať sa môže ak je niekto dostatočne národný, iný nemôže byť stíhaný, lebo je otcom vlasti a že spolupracovať s komunistickou tajnou službou nie je až také zlé, lebo taká bola doba. Mohli sme sa dívať napr. aj na to, ako symbolicky odstupujú zo svojich pozícií úspešní no chudobní tréneri, hráči a manažéri no v pozíciách ostávajú bohatí (p)rezidenti.
Včera večer mi náladu vylepšila táto správa. Dobrá správa. Svätodušná nedeľa nemohla skončiť lepšie. Tam kde sa črtá náznak zhody a porozumenia, napriek tomu, že všetci hovoria rôznymi jazykmi, tam sa rodí niečo nové. Dlhé roky mlčania sa môžu stať minulosťou. Tam, kde prestanú mlčať tí, ktorí majú k veci najviac čo povedať, tam sa môže z babylonského virvaru rodiť nové chápanie plurality. Niektorí moji priatelia poznajú moje pracovné príslovie: Ja na zázraky neverím, ja s nimi počítam.
V stredu bola v jednej bratislavskej kaviarni tlačová konferencia OI Nechceme sa prizerať. Prvýkrát v živote som sa spolupodieľal na niečom, čo som doteraz vnimal len ako divák. Prišli nejakí novinári, spravodajské agentúry aj televízia tam mala svojich zástupcov. Boli tam mladí aj starí, odborníci aj laici. Boli tam aj dve poslankyne NR SR. Atmosféra bola tvorivá, dialogická, otázky aj odpovede dávali zmysel. Vraj prečo sa iniciatíva neobracia na slovenských politikov ale na katolícku cirkev... Dobrá otázka. Kto je cirkev? Poslali sme otvorený list pánovi arcibiskupovi Zvolenskému, Konferencii biskupov Slovenska a text listu sme poslali aj trnavskému arcibiskupovi. Vraj ho ešte nedostali. Ach tie maily... Možno náš list zapadol niekde do spamu. No išlo to aj poštou. Odpoveď by nás potešila. Ostane to zasa len na tých novinároch? Keďže sme nasledujúcu správu poslali všetkým známym a priateľom a aj niektorým médiám, prečo by nemala byť tu, kde sa to všetko začalo...?
Tlačová konferencia OI Nechceme sa prizerať, sa bude konať 7. mája 2008 o 11.00 hod. v priestoroch kaviarne Kafé Scherz - Palisády. Na tlačovke bude verejne predstavený a skomentovaný doterajší priebeh iniciatívy. Následne budú predstavené aj predpokladané ďalšie kroky.
Pápež Benedikt XVI. sa od 15. apríla do 20. apríla pohyboval po Severoamerickom kontinente. Podľa svojich vyjadrení, ktoré poskytol počas letu do Spojených štátov amerických mala mať jeho cesta dva základné ciele. Prvým mala byť návšteva americkej cirkvi - rozumej rímsko-katolíckej. Práve pred dvesto rokmi sa baltimorska diecéza stala metropolou a okrem toho boli zriadené aj ďalšie štyri diecézy - New York, Philadelphia, Bostom a Lousville. Druhým motívom pápežovej návštevy bola jeho návšteva Organizácie spojených národov.
Na slávnostnej bohoslužbe 18.4.2008 sa verejne zľahčovala a popierala akákoľvek zodpovednosť prezidenta Tisa za režim štátu, ktorého bol prezidentom. Verejne boli vystavené symboly štátu, ktorý svojim totalitným režimom zbavil občianskych práv, majetku a deportáciami vystavil ohrozeniu života a spôsobil smrť desiatok tisíc slovenských židovských spoluobčanov. Spolu s niekoľkými priateľmi sme si povedali, že by bolo fajn, ak by sa k tomu mali možnosť vyjadriť občania Slovenska, ktorí majú na vec názor podobný tejto iniciatíve.
Nie nerozšírené vnímanie na Slovensku je to, že od novembra 1989 sa slovenskí kresťania predstavovali ako jednoliata a nediferencovaná skupina ľudí, ktorá verí, že svet bol stvorený za sedem dní, že všetko sa točí okolo Zeme, že Zem je rovná doska a že na Vianoce chodí Ježiško. Kto sa prezentoval iným názorom, ako keby ani nebol kresťanom. Bol dokonca považovaný za liberála.
Vznik vojnového slovenského štátu ostane spätý s menom Jozefa Tisa. Bol človekom, ktorý stál v politickom živote takmer štvrťstoročie. Bol v politickom dianí ako poslanec česko-slovenského parlamentu aj ako člen centrálnej exekutívy. Jozef Tiso bol dlhé roky priamo v centre straníckeho diania HSĽS. Nebol v ňom len ako okrajový dejateľ. Stál v jeho centre do tej miery, že ho utváral a dával politickej realite, ktorú mal možnosť stvárňovať, osobnú pečať.
Príbeh Ježiša, ktorý svojou obetou a jej novým rozmerom premenil dovtedajšie schémy. Chrámoví profesionáli, kňazi a politické špičky sa mýlili. Justičná vražda postavená na falošných svedkoch a účelovej lži sa im vypomstila. Táto dynamika slobodnej dobrej zvesti sa šíri ďalej.
Do spravodajstva sa dostávajú príspevky o veľkom týždni, zábery z Vatikánskeho námestia sv. Petra, zo slovenských kostolov a zdá sa, že tieto správy sú rovnocenné so správami o ekonomickom, hospodárskom či politickom vývoji. Je to o prioritách komentátorov a spravodajcov. Je však otázne, či je toto zdieľanie veľkonočného posolstva zrozumiteľným v čase, keď je Veľká noc skôr príležitosťou na jarné a rodinné podujatia ako na zásadné civilizačné a hodnotové reflexie.
Asketika je v modernom jazyku málo používaným slovom. Je spojené s niečím archaickým, nežiadúcim. Grécke slovo askeo malo pritom sekulárny význam cvičiť, trénovať. Asketik je teda trénovaný človek. Jeho vôľa si cvičením podmaňuje to, čo je v ňom pudové a inštinktívne. Tým zvyšuje svoju odolnosť a vo chvíľach, keď nebude môcť dostať to, na čo je v komfortnom stave zvyknutý, vie vydržať viac. V čom sa dá dnes okrem športu trénovať? Konzumné nastavenie osobného i spoločenského života dáva námetov hneď niekoľko.
Študoval v Skalici, v Trnave a v Šaštíne, maturoval v 1951 v Bratislave. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. V roku 1951 pokúsil sa ilegálne prekročiť hranice, lebo chcel slobodne študovať teológiu. Za tento trestný čin bol odsúdený. Vo väzení strávil podľa vlastných slov 8 rokov. Prevažnú časť svojho trestu si odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch. Napísal o tom útlu no silnú výpoveď, ktorá vyšla v paperbacku pod názvom Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov. Z väzenia ho prepustili s posudkom: “ Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.”
Keď sa pri pokuse nájsť zmyslupný kompromis pri zmierení kresťanstva a sekulárnej spoločnosti Dietrich Bonhoeffer a Friedrich Gogarten pokúsili načrtnúť podobu nadkonfesionálneho kresťanstva chceli realizovať svoje sny a predstavy. Kresťanské cirkvi na začiatku dvadsiateho storočia a potom v pätnásťročných intervaloch vždy znovu narážali na civilizačné výzvy, ktoré ostávali ťažkým sústom. Otázkou bolo ako – ak vôbec – je možné skĺbiť kresťanské videnie sveta, spoločnosti a úlohy jednotlivca v ňom s archaickými formami cirkevnej ľudovej zbožnosti.
Po páde komunizmu ako keby sa skončili celosvetové diskusie o hodnotách slobody a ľudských práv. Globalizácia a konzumizmus ostali jedinými univerzálnymi témami. Chudoba tretieho sveta, medzinárodný terorizmus a konfrontácia západnej civilizácie s populačne dynamickými krajinami moslimského sveta a ani téza o všeobecnej kríze hodnôt zatiaľ nie sú témami, ktoré by zaujímali relevantnú časť svetovej verejnosti.
Zhromaždenia, pri ktorých si dnešná vládna moc hľadá medzi ľuďmi epigónov sa množia a naberajú jasnú tendenciu. Je dobré si všímať, ako a s kým uzatvára dnešná politická garnitúra pakty o neútočení. Je to dobre vnímať aj preto, aby tí, ktorí tomuto očareniu priazni mocných podľahnú, nestratili v budúcnosti slobodu postaviť sa na stranu pravdy a prenasledovaných. Začína sa opäť delenie spoločnosti na priateľov a nepriateľov vlády a štátu. A to len tak symbolicky pár dní pred 60. výročím tzv. Víťazného februára...
Stalo sa vám niekedy, že ste mali toľko povinností, že ste sa nestihli stretnúť ani s najbližšími priateľmi? Sprievodným pocitom mohlo byť aj to, že ste nemohli, či nevládali iným vyrozprávať to, čo sa práve v tej chvíli vášho zdanlivého mlčania dialo. Bolo to ťažké, alebo toho bolo jednoducho veľa.
