Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
Preambula ústavy SR spomína cyrilometodské dedičstvo ako jeden z pilierov novodobej slovenskej štátnosti. Keď solúnski bratia svojím prekladom Biblie do staroslovienčiny vstúpili do stredoeurópskeho priestoru položili tak základy slovanskej kultúry a vzdelanosti. Kresťanstvo tu už jestvovalo. Solúnski bratia mu však umožnili vyjadrovať sa aj písmom.
Keď Hermann Gunkel a jeho žiak Rudolf Bultmann na počiatku dvadsiateho storočia vstúpili na neistú pôdu literárnej analýzy Biblie a rozhodli sa v nej dôsledne dešifrovať literárne druhy, narazili na vážny odpor svojich súčasníkov. „Inovercov“ ale i vlastných. Oni boli tými, ktorí sa odvážili v modernej dobe aj filozoficky podložiť literárnu analýzu biblických textov a dotiahnuť ju takpovediac dôsledne do konca.
Dobro a zlo. Večné témy a schémy uvažovania. Ich personifikácia vedie k vydeľovaniu mravného konania mimo jednotlivca z jeho vnútra a k postupnému zbavovaniu sa zodpovednosti. V mravnej oblasti ostáva človek v napätí voľby, ktoré sa ukáže v jeho postoji a životnej praxi. Kým si je človek svojej etickej voľby vedomý, reflektuje a vníma svoju slobodu. Platí to v osobnej rovine a presahuje to i do roviny spoločenskej. Spoločenské vedomie nie je len jednoduchou sumou individuálnej reflexie. Určite je však priestorom, ktoré jeho formovanie katalyzuje alebo inhibuje.
Slovensko má vraj pätnásť rokov. Treba sa nám ponoriť do vekov. Hrajú: Svätopluk, Jánošík, a ich sochy. Najlepšie v nadživotnej veľkosti. Na neočakávaných miestach. Najlepšie všade. Točiť sa budú reálne a národne uSMERnené filmy o Pribinovi, Cyrilovi a Metodovi a ďalších. Zrodí sa národná pamäť. Budeme verní sebe, pôjdeme svorne napred. Vezmeme si aj cudzie, svoje si nedáme? Krajina medzi Dunajom a majestátnymi Tatrami bude oplývať skultivovanými vinicami, ktoré budú obrábať slávni potomkovia dnešných ústavných činiteľov a budú si pri tom popiskovať inter-nacionálne melódie. Kto by tomu nežehnal...? Slovensko bude poprepájané skrz-naskrz dialničnou sieťou, ktorej piliere budú stáť vo dvoroch národovcov kladúcich na oltár štátu svoje, privlastňujúc si cudzie. A budeme žiť šťastne, kým...?
Pred pár rokmi som dostal zaujímavý vianočný pozdrav. Svätá rodina na ňom bola na úteku ako to popisuje evanjelista Matúš. No pozadím tejto udalosti nebola súveká Palestína, no hradbami opevnené stredoveké mesto. Neskorý stredovek sa vo svojich výtvarných vyjadreniach nebál odvážnych interpretácií.
Problematické na názoroch ľudí, ktorí kladú vysoké nároky na životnú prax svojich súčasníkov je ich autorita. Tá je zárukou autenticity a vierohodnosti. Otázka prečo by sme niekomu dnes mali veriť je často dôležitejšia ako ťažko overiteľná erudícia človeka či pravdivosť faktu, ktorý je prezentovaný. Mediálne známe osobnosti to majú ako keby jednoduchšie. Väčšiu váhu má mienka tých, ktorí sú momentálne schopní svoje názory podoprieť percentami verejnej mienky či výsledkom volieb.
V euroamerickom priestore je nemysliteľné uvažovať o spoločenských teóriách bez toho, aby sme vzali do úvahy ich kresťanské a judaistické predporozumenie. Keď známy moderátor v jednej televíznej debate s rabínom nadhodil tému židokresťanskej civilizácie ako spoločnej bázy pre dialóg, rabín reagoval vtipne a podnetne. Moderátor - kresťan - existenciu židokresťanskej civilizácia považoval za niečo samozrejmé. Rabín s úsmevom povedal, že sa mu to vidí ako dobrý nápad začať o tom uvažovať.
Biblické texty spojené s adventom sú v modernej reči tvrdou alternatívou. Ján Krstiteľ je asociál podobný hippies, dnešným pankerom, „greenpeace-ákom, ekologickým aktivistom. Možno by bol podobný tak trochu aj Danielovi Tupému či Hedvige Malinovej. Určite by menšinovo vyčnieval z radu. A väčšina by s ním tomu primerane zaobchádzala. Myslím si.
Táto otázka zamestnávala ľudstvo od nepamäti. V Ježišových časoch táto otázka hýbala mnohými Židmi: spájali ju totiž s nádejou na príchod Záchrancu - Mesiáša - a s príchodom nového lepšieho sveta. Oplatí sa čakať na koniec sveta v jaskyni?
Blíži sa advent. Už budúcu nedeľu sa rozsvietia prvé adventné sviece. Vianočné trhy v Bratislave i Viedni si začínajú konkurovať. Príjemná atmosféra tých bratislavských sa okrem vône živánskej pečienky trochu prekvapivo mieša stále viac aj s nemčinou. Rakúšania prichádzajú do Bratislavy. Slováci do Viedne. Na pódiu Hviezdoslavovho námestia sa ozývajú koledy. Vianočný marketing otvoril obdobie, ktoré sa v kresťanstve počas posledných štyroch týždňov pred vianocami volá advent s takmer dvojtýždňovým predstihom. Kto by sa teraz zaoberal myšlienkami o poslednom súde, nie? Bližia sa Vianoce, končí sa kalendárny rok. Ten kresťanský sa vlastne uzavrel dnešnou nedeľou.
Diskutovať na tému bulvárnosti časopisu .týždeň bude ešte dosť príležitostí. Sám som mal nepríjemnú skúsenosť so zmanipulovaním môjho rozhovoru redaktormi tohto ...tvorného týždenníka. Na okraj svojho zmanipulovaného rozhovoru poskytnutého práve časopisu .týždeň v čísle 44 (spoluautorom rozhovoru bol aj Š. Hríb) povedala napr. Adela Banášová v inom týždenníku: Keď už budete zažívať aký-taký úspech, nedávajte rozhovor týždenníku, ktorý tvrdí, že je bez bulváru. Najbulvárnejšou vymyslenou titulkou vás zneužije na zvýšenie svojho žalostného predaja. (Pravda ŽENY, 10. november 2007 s. 15).
Máme predsedu vlády, ktorý si nevšimol, že by sa v novembri 1989 niečo zmenilo. Je možné sa nad týmto videním reality pozastavovať, nemožno však s týmto faktom nepočítať. Na Slovensku ide od roku 1989 o oveľa viac ako o očistenie spoločnosti od tých, ktorí v minulej dobe zlyhali. Vytvára sa s ťažkými bolesťami no nezadržateľne nové spektrum spoločenského života.
Tak trochu zápasím s umením povedať, že s mnohými vecami som nespokojný, no predsa som neskutočne šťastný. Ako Livingston. Jonathan. Byť a nebiť ako obmena Hamletovho byť či nebyť až po biť či nebiť... Pre mňa je práve komunikovaná reflexia - napísaná alebo vyslovená alebo nablogovaná - niečoho, čo by mohlo fungovať lepšie, znakom životaschopnosti. A nádeje či schopnosti snívať o tom, že sa všetko na dobré obrátiť môže.
Neodkadajte stretnutia a rozhovory s ľuďmi, na ktorých vám záleží. Nemusíte ich totiž stihnúť. Horiace sviečky na cintorínoch nás nútia k úvahám. Štatistiky o tom, ako naša polícia organizuje dušičkovú dopravu sú síce zaujímavé, no predsa sa mi zdajú ešte povrchnejšie ako inokedy. Je to zvláštne ako s ľuďmi, ktorých máme radi, žije aj v nás niečo, čo by sme inak len ťažko objavili. Alebo by sa to v nás nikdy nenarodilo. Ja som pár stretnutí s priateľmi nestihol. A už to nikdy nedobehnem.
Sobota 27. 10. 2007. Pustil som si správy na TA3. Živý vstup z Černovej. Asi nie som správny Slovák, keďže som tam nielen osobne nebol, ale ani na národnom okruhu STV2 som si včas nenaladil priamy prenos. Len 20 minút pred jeho záverom.
Počas uplynulých týždňov priťahoval v Rakúsku pozornosť príbeh Arigony Zogaj , 15 ročného dievčaťa, ktoré bolo spolu so svojou rodinou odsunuté do svojej krajiny pôvodu na Balkán. Spustila sa tak intenzívna debata o tom, ako sa má ďalej regulovať rakúska azylová politika a ako sa v Rakúsku majú riešiť otázky prisťahovalcov. Ako diskusia prebiehala nie je jednoduché jednoznačne posúdiť.
Nie je nič nezvyčajné ak je vatikánsky zamestnanec prelátom. Takých je tam asi štatistický nadpriemer. Nie je nič zvláštne ak je vatikánsky zamestnanec homosexuálom. Takých je tam asi štatistický nadpriemer. Nie je to ani až také prekvapujúce keď sa to spája v jednej osobe. Takých je tam asi tiež štatistický nadpriemer. Problém je ak sa o tom začne nahlas hovoriť.
Záleží na mene? Kresťan, žid, moslim... ak budú „oní skutočne veriaci? Stará diskusia rozvíjajúca biblický príbeh farizeja a mýtnika - o „skutočne veriacich a náboženských poverčivých pokrytcoch. A z toho náboženstva, ktoré dnes obhajuje B16, Michael Novak comp. a ďalší nemusí ostať okrem veriacich a Boha skutočne nič. Ostane len ako to nazval C. S. Lewis mere christianity - číre, prosté kresťanstvo. Nielen ako dvorana povestnej baziliky, ale ako nádvorie sveta.
V slovenskej spoločnosti sú veriaci už od prevratu v roku 1989 voči „inakosti“ nedôverčiví. V minulom režime - a zo zotrvačnosti to pretrváva dodnes - boli v očiach verejnosti označovaní za tmárov a nábožensky zaťažených. Strašenie čiernou totalitou bolo „efektívne“ podporované nešikovnou politikou KDH (od prvého súboja KDH s VPN až po posledný principiálny „odchod“ z vlády a následné servilné flirtovanie so SMERom).
a jeho túžba po otvoreni diskusie na tému kresťanstva má jeden vážny defekt. Hierarchia koketuje s mocnými ponovembrovej politiky už 18. rok. Podobne pri udalostiach spojenými so spoluprácou ľudí z úradných cirkevných štruktúr so Štátnou bezpečnosťou pán Palko mlčal. Určite nedal jasne najavo, že to je etický problém.
