Som pedagóg, manažér a teológ mimo cirkevnej služby. Aktívny občan. Od roku 1995 som aktivny ako učiteľ ZŠ, SŠ či VŠ a manažér vo svete formálneho aj neformálneho vzdelávania, NGO a podnikania. Od roku 1995 do roku 2003 som pôsobil v pastoračnej službe na Slovensku aj v zahraničí ako rímskokatolícky kňaz. Mám dve krásne a zdravé dcéry a jednu manželku. Som zakladajúcim členom PS a odborníkom pre vzdelávanie. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Spoločnosť, Today, WEEK, Theology Today, MK Weekly, Scriptures, Listáreň, Nechceme sa prizerať, Oral History, Zo školských lavíc, Epigramiáda
... alebo prečo je nacionalizmus nezlučiteľný s kresťanstvom. Nacionalizmus je okrem protimaďarských nálad aktuálne v slovenskom prostredí spájaný predovšetkým s delením ľudí podľa toho, ako sa zachovali pri delení Československa a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Diskusiu o nezávislom Slovensku umožnila však až pluralitná demokracia. Až November 1989 otvoril cestu diskusiám a úvahám o slovenskej hviezdičke na európskom nebi.
Nie je celkom jedno, ako sa verejní činitelia prezentujú navonok. Zvlášť ak je funkcia prezidenta skôr reprezentačná. Ten kto ju na Slovensku zastáva podľa svojich posledných vyjadrení na túto úlohu ani nedorástol a ani to neskrýva. A to nekomentujem vyjadrenie, že pán prezident sa po anglicky učiť nebude, lebo to ani nepotrebuje.
20. apríla uplynul práve rok, čo sme sa rozhodli neprizerať sa. Prostredníctvom tohto blogu sa začala spontánne formovať skupina ľudí, ktorá sa nechcela prizerať. Udalosťou, ktorá spojila takmer 2000 ľudí - toľko podpisov sa nazbieralo - na celom Slovensku ale aj mimo neho bola bohoslužba arcibiskupa Jána Sokola v prítomnosti vážených hostí.
V minulých dňoch sa na slovenskom internete vďaka vyjadreniam Benedikta XVI. o kondómoch rozvírila diskusia medzi rôznymi názorovými skupinami. Zvláštnu pozornosť vzbudilo údajné označenie Benedikta XVI. za diabla s tiarou. Autorom tohto titulu - nie príliš korektného - bol vraj pán Juraj Mesík.
Veľkonočné príbehy staré dvetisíc rokov sú spojené s menom Ježiša Krista. Toto meno vníma dnešný človek ako analógiu mena a priezviska. Nuž nie je to celkom tak. Kristus sa slovakizoval z gréckeho pomenovania christos, ktoré pochádza ako preklad zasa z hebrejského mašiah.
Komunizmus, mečiarizmus a nacionalizmus sú v osobnom a profesionálnom príbehu Ivana Gašparoviča troma dôležitými etapami. Nebudem sa zaoberať konkrétnymi postojmi Ivana Gašparoviča. Zaiste vieme, že taká bola doba a on robil čo mohol. Prispôsobil sa každej dobe aby prežíval. Prežíval však vcelku slušne. Neživoril. Naopak, dotiahol to veľmi ďaleko. Jednoducho šikovný chlapík. V období, keď je Slovenská republika súčasťou eurozóny a patrí do civilizovaného sveta sa však zdá, že svoju šikovnosť opäť potvrdí. Prečo je to tak?
Týždeň po druhom kole prezidentských volieb to bude práve rok, čo som si dovolil na tomto fóre zauvažovať o tom, prečo kresťania môžu voliť Ivetu Radičovú. Vtedy ešte nebolo celkom jasné, s kým a za akých okolností sa môže vo voľbách stretnúť. Dnes je to jasné.
V dejinách kresťanstva pred pár storočiami prebiehal zaujímavý spor. Istá skupina teológov tvrdila, že biskupi a iní cirkevní predstavitelia musia byť mravne bezúhonní, ak chcú viesť obrady, ktoré mali sviatostný charakter. Inými slovamí, tvrdili, že nie je jedno kto slúži omšu či kto krstí vaše dieťa, u koho sa spovedáte a pod. V rímskokatolíckej praxi a teológii sa však presadila teória, na základe ktorej osoba vysluhovateľa nie je dôležitá. Je teda úplne jedno, či na čele bohoslužobného zhromaždenia stojí svätec alebo nejaký chrapúň. Na prvé počutie to môže byť zvláštne ale je to tak.
Blíži sa dátum, keď budem môcť povedať, že polovicu svojho života som prežil v slobodnom svete. Prvých dvadsať rokov môjho života som prežil v období normalizácie, ktorú som vnímal cez dospelými predpisovanú potrebu inak sa tváriť doma a inak na verejnosti. Tam, vonku, sme nemohli hovoriť to, čo sme si doma mysleli.
Vy si myslíte, že komunizmus padol, lebo ste sa modlili na námestiach a potom štrngali kľúčikmi. Vy mi nesiáhate ani po ******** a *******. A to si pište, že o tom fšetkom povjem na najblišššej koaličnej rade pánovi ********* a on vám fšeetkým takú *****, že sa ****** aj s ****** a ***** *******. V Elektre si to vyjasníme vy ****** ******.
To o čom sa šušká, bude sa hlásať zo striech. Všetko vyjde na povrch. Čo nechcete aby iní robili vám, nerobte vy im. Čo chcete aby iní robili vám, robte vy im... Skaly a kamene budú volať nahlas tam, kde sa ľuďom nechce pozdvihnúť hlas na obranu tých, ktorí ležia pri ceste a potrebujú ich pomoc. Pravda vždy vyjde na povrch. Niekedy už na tretí deň. Pravda s veľkým P je nepremožiteľná.
Ľahostajnosť a rezignácia sú živnou pôdou pre korupciu, nezákonnosť a postupnú stratu občianskej slobody. Zdá sa mi, že to je dobré podujatie, a preto to dávam aj na toto miesto. Možno sa tam stretneme.
V apríli vznikla OI Nechceme sa prizerať. Vtedy keď gardistické symboly použil na dekoráciu bohoslužobného priestoru počas zádušnej omše pán arcibiskup Ján Sokol. Hovorili sme o tom, že tým cirkevní predstavitelia nastavujú nebezpečné štandardy. Vtedy sa nikto zo zodpovedných neozval k téme, nekonala sa vládna ani cirkevná tlačovka.
Keď sa v polovici augusta ujal prezidentského úradu v Paraguaji bývalý biskup Fernando Lugo, zaujalo to len malú časť svetovej verejnosti. Človek, ktorý žil dovtedy svoj život v monarchistickej cirkevnej službe a funkcii sa rozhodol vstúpiť do reálneho sveta demokratickej politiky. Keď sa 5. novembra 2008 nadránom prihovoril USA a svetovej verejnosti Barack Obama, všimol si to zrejme celý svet. Všetci čakali na jeho slová. Ešte viac budú očakávané jeho prvé činy v úrade, ktorého sa ujme o pár mesiacov.
Pius XII. je mŕtvy už päťdesiat rokov a pre Benedikta XVI. je to príležitosť na jeho ocenenie. Hodnotenie pápežov je pri pohľade na rozdelené kresťanstvo vždy znovu náročnou úlohou. Sprevádzajú ho skôr emócie ako racionálne argumenty. Meno vatikánskeho diplomata Eugenia Pacelliho, ktorý sa stal pápežom v asi najdramatickejšom období európskych dejín, je toho výrečným príkladom.
Je zaujímavé, že na Slovensku hlásiacemu sa k hlinkovskému či tisovskému odkazu abstinentských spolkov, môže byť Ján Slota predsedom tzv. národnej strany... Podnet občana Ondreja Dostála na prešetrenie výrokov pána poslanca občana Jána Slotu má niekoľko rovín, ktoré si zasluhujú pozornosť. Mňa zaujalo na celej veci toto.
Návrat komunistov k moci je z pohľadu niektorých súčasníkov - napr. pána poslanca Palka - možno veľký požiar. Podľa mňa ide aj o konjunktúru tých, ktorých neodradí žiaden režim od toho, aby uspokojovali v prvom rade vlastné mocenské záujmy. Avšak pri pohľade na to, ako sa niektorí súčasní politici prihovárajú za očistu spoločnosti od tejto názorovej skupiny sa vynárajú aj iné súvislosti. Tí hore sú tam, kde sú, lebo im je úplne jedno, za „koho kopú - či už to bola tá alebo oná strana.
V súvislosti s prejavmi xenofóbie a antisemitizmu v slovenskej spoločnosti sa dlhoročné opatrné mlčanie veľkej časti verejnosti aktuálne ukazuje ako živná pôda pre rast rôznych foriem extrémizmu a jeho nositeľov vo verejnom živote. Nie je náhoda, že vrahovia Daniela Tupého sú stále na slobode. Nie je náhoda, že Hedviga Malinová je stále pohyblivým terčom extrémistov.
Blíži sa opäť Pamätný deň holokaustu a rasového násilia. Na Slovensku je to 9. september. Práve v tento deň bola v roku 1941 prijatá zákonná úprava 198/1941 Sl.z. Toto nariadenie zo dňa 9. septembra 1941 o právnom postavení Židov, tzv. „Židovský kódex, ktorý v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva vstúpil do platnosti 10. septembra 1941.
Pri pohľade na stránky dennej tlače je evidentné, že verejné podujatia spojené s veľkými udalosťami dominujú posledným dňom. 40 rokov invázie vojsk Varšavskej zmluvy na územie vtedajšieho Československa, televízne prenosy z pekingskej olympiády, vojenské operácie v Južnom Osetsku a Gruzínsku. To nás všetko zaraďuje do globálneho kontextu.
