Milujem cestovanie, cudzie krajiny, streetfood, jedlá, čaj, Turecko, Blízky či Stredný východ, Indiu, JV Áziu, Taliansko, Sicíliu, fotografovanie, písanie...no jednoducho CESTOVANIE!!! Mal som sen precestovať celý svet, zdvihnúť sa a ísť, zastaviť sa na miestach po ktorých túžim a nadýchnuť sa ich atmosféry a tak som si povedal, že nebudem len snívať, ale budem žiť svoje sny...Nájdete ma na mieste, kde sa venujeme nielen skvelému jedlu, ale kam píšem aj svoje postrehy a cestovateľské články:www.streetfoodhunters.com Autor cestopisu "Tisíc a jeden čaj. Príbehy z Hodvábnej cesty" - https://www.streetfoodhunters.com/tisic-a-jeden-caj-pribehy-z-hodvabnej-cesty/ Zoznam autorových rubrík: Maďarsko, Stredná Ázia - Hodvábna cesta, Grécko s batohom 2007, Káhira - Istanbul 2008, Čarovná Perzia 2008, Central Asia, Iran 2009, Južný Kaukaz 2010-2016, Turecko, Irak 2010, Turecko, Severná Európa - Pobaltie, Maroko, Monako, Taliansko, Blízky Východ - Stredný Východ, Sicília, Francúzsko, Anglicko - Škótsko, Benelux, Blízkovýchodné dobrodružstvo, Španielsko - Portugalsko, Grécko, Ukrajina, Rusko - Bielorusko, Irak, Nemecko - Rakúsko, Malta, Tunisko, Čechy a Morava, Cyprus, India, Nepál, Bhután, Juhovýchodná Ázia, Arábia, Balkán, Egypt, Madagaskar 2015, Transsibírska magistrála 2016
Jerevan sme si za svoju základňu vybrali aj pre jeho výbornú polohu obklopenú zaujímavými miestami. Vybrali sme sa na východ od hlavného mesta, aby sme objavili krásu starovekého chrámu v Garni v ktorom majú prsty ešte starovekí Rimania a napokon sa prešli nádvorím a útrobami významného kláštoru Geghard...
Necháme za sebou jazero Sevan a vydáme sa do hlavného mesta Arménska. Jerevan. Kto by ho nepoznal? Jeho názov pozná skutočne takmer každý, no nie všetci si vedia predstaviť jeho ulice, kostoly, námestia či trhoviská. Za pár dní sme poodokryli aspoň malý kúsok jerevanskej mozaiky...
Síce sme len včera kráčali kláštormi na severe Arménska, nenasýtili sme sa ich a vydáme sa na juh od Alaverdi. V okolí mesta Dilijan totiž stojí kláštor Haghartsin ukrytý v lese a kláštor Goshavank. Až potom sa môžeme ocitnúť na brehu „Arménskeho mora" v podobe Sevanského jazera, vyštverať sa na pahorok ku kláštoru Sevanvank a ochutnať grilovanú rybu...
Po niekoľkých dňoch opustíme Gruzínsko, ale len preto, aby sme sa do neho mohli znovu vrátiť. Pred nami sa otvára nová krajina. Je ňou Arménsko so svojimi krásnymi, starými kláštormi. V okolí mesta Alaverdi na severe Arménska objavíme tajuplné kláštory Sanahin a Haghpat, ktoré zapísalo UNESCO do svetového dedičstva a nazrieme aj k menšiemu kláštoru Odzun..
Gruzínci o svojej krajine veľmi radi hovoria ako o najkrajšom kúte celého sveta. Príroda ich obdarovala morským pobrežím, vlniacimi sa riekami, jazerami, ale to najkrajšie mu nadelila na severe krajiny. Celým severom sa totiž vinie pás Kaukazských hôr siahajúcich až k nebu. Ich krása očarila nejedného návštevníka a príťažlivé scenérie krajiny pod Kazbegom, jedným z najvyšších vrchov krajiny, človeka obrazne povedané pripútajú na celý život. Nielen človeka, pretože starý príbeh hovorí o tom, že na vrchole Kazbegu bol prikovaný aj samotný božský Prométeus. Po troch dňoch v Tbilisi sme sa rozhodli dostať sa pod jeho horu...
Gruzínske Gori nepatrí k najväčším mestám krajiny, ale jeho povesť ho radí medzi najznámejšie. Navždy bude spojené s postavou Stalina, ktorý sa tu narodil a ktorého dodnes pripomína múzeum. Gori však nie je len Stalin, ale aj krásna pevnosť na kopci nad mestom, živé trhovisko či neďaleké miesto Uplistsikhe premenené na ruiny patriace k najstarším gruzínskym mestám...
Kedysi bola Mtskheta hlavným mestom celej krajiny a práve z týchto miest sa šírilo nové náboženstvo v znamení kríža. Dnes je Mtskheta stále považovaná za najposvätnejšie miesto Gruzínska a pod svoju ochranu ho vzalo aj UNESCO. Aj nás zlákala jej povesť a krása miestnych kláštorov a tak sme nasadli do maršrutky a ocitli sa na mieste plnom príbehov a legiend.
Z Azerbajdžanu prejdeme hranice do Gruzínska a po krátkom zastavení v mestečku Lagodekhi sa ocitneme v hlavnom meste tejto nádhernej, hornatej krajiny. Tbilisi má v sebe niečo zvláštne, čo prinúti človeka zamilovať si jeho staré štvrte, ulice, kostoly a napokon ho to prinúti vyliezť na starobylú pevnosť, odkiaľ si užije ten najkrajší pohľad na celé mesto. Tam sa začne Tbilisi vrývať do mysle a nedovolí zabudnúť...
Posledné dva dni v Azerbajdžane objavíme ako vyzerá západ tejto zaujímavej krajiny. Stačí niekoľko hodín v autobuse z Baku do mesta Şeki a krajina ožije krásnou zeleňou, zvlní sa a na horizonte sa objavia zasnežené vrcholky kaukazských štítov. V Şeki nás zlákal starý karavanseráj, chánov palác, ale aj neskutočne dobrá chalva. Pred odchodom do Gruzínska zastavíme v mestečku Zaqatala, aby sme našli ruiny ruského kostola a pevnosť, kde väznili niekoľkých námorníkov z krížnika Potemkin...
Azerbajdžan nie je len Baku a tak sme sa vydali spoznávať jeho okolie. Neďaleko od hlavného mesta totiž leží zaujímavé miesto zvané Qobustan, kde sa zo zeme dvíhajú neveľké bahenné sopky a kde skaly zdobia tisíce rokov staré petroglyfy zabudnutých kultúr. Nadšení novými zážitkami prejdeme na polostrov Abşeron, kde v meste Suraxani pohľadáme starý, zoroastriánsky chrám ohňa...
Konečne sme pristáli v Azerbajdžane a naša cesta južným Kaukazom sa môže začať. O niektorých krajinách vieme veľa o iných niečo tušíme a sú aj také, ktoré sú stále zahalené akýmsi tajomným rúškom. Jednou z takých krajín je nepochybne Azerbajdžan. Prvé dní strávime v Baku, aby sme sa prešli uličkami starého mesta, kde ešte dýcha zabudnutý Orient, ale nazreli aj do mesta nového, ktoré rastie do výšky a svojim bohatstvom chce pripomínať Dubaj...
Cesta z Kyjeva do azerbajdžanského Baku vedie vďaka letenke cez Moskvu, kde strávime niekoľko hodín. Dajú sa tu stráviť dni, týždne, aj tak ju človek celú neprejde, ale za pár hodín si stihne dokonale vychutnať srdce mesta v podobe Kremľa, Červeného námestia či nábrežia rieky Moskva s nádhernými panoramatickými výhľadmi...
Každá cesta má svoj začiatok a niekedy sú tie začiatky zaujímavo zamotané. Preto aj naša cesta do krajín južného Kaukazu začína netypicky v ukrajinskom Kyjeve. Stačí len dvadsaťštyri hodín na to, aby vlak prišiel do ukrajinského hlavného mesta a človek sa tu ocitne v inom svete. Kyjev je často krát podceňovaným výletným cieľom, ale kto mu dá šancu, tomu sa odmení...
Nepál nie sú len ostré štíty Himalájí, prekrásna príroda, budhistické kláštory stratené v horách či nekonečné treky údoliami a kopcami. Nepál je krajina plná zaujímavých a milých ľudí z ktorých má človek pocit, že sa usmievajú viac ako ľudia v iných končinách...
Južné Taliansko svojimi krásami neprestane prekvapovať. Človek sa sem môže vrátiť hoci aj každý rok a vždy sa mu odmení novým mestom, pamiatkou, príbehom či stretnutím. Jedným krásnym a zaujímavým mestom je málo známa Scilla, ktorá zdedila svoje meno po bájnej Skylle, morskej príšere vábiacej starovekých námorníkov. Nad mestečkom sa na skale vyníma pevnosť a pod ňou sa rozlievajú starobylé uličky...
Malta patrí k najmenším európskym krajinám, ale keby sme sa na ňu pozreli okom človeka túžiaceho po spoznávaní pamätihodností, histórie či odlišných kultúr, museli by sme ju hľadať v popredí pomyselnej tabuľky. Obmývaná zo všetkých svetových strán Stredozemským morom je predurčená na život v takpovediac izolácii, vďaka ktorej tu mohla naplno rozvinúť svojbytná kultúra. Medzi fenomény tohto malého ostrova patria megalitické stavby, chrámy, ktoré tu stoja už viac než 5000 rokov. Medzi najznámejšie takéto stavby patrí dvojica chrámov Hagar Qim a Mnajdra ležiace neďaleko od seba.
Aleppo na severe Sýrie azda najviac zasiahli súčasné problémy krajiny. Kedysi patrilo Aleppo ku klenotom nielen sýrskej, ale aj svetovej histórie, no za posledné dva roky sa zmenilo príliš veľa. Rástli nad ním minarety mešít, starobylá Citadela, v jeho uliciach tĺklo srdce nádherného arabského trhu, staré drevené domy vytŕčali do ulíc, kostoly zdobili arménsku štvrť a čaj s mätou tu chutil s miestnymi koláčmi či kebabom tak skvelo...
Arabský svet má v sebe niečo veľmi ťažko opísateľné. Je to niečo čo sa nedá uchopiť, vidieť ani pochopiť, ale človek jednoducho vie, že to tam niekde je. Niekto povedal, že mestá majú svoj vlastný život či dušu, no ešte viac to patrí o miestach, ktoré bývajú zahmlené dymom z vodnej fajky, zastreté vôňou kávy alebo čerstvej mäty plávajúcej v čaji. Arabské čajovne mi prirástli k srdcu a tou najmilšou kam sa vždy nesmierne teším je čajovňa Al-Firdús v jordánskej Aqabe...
Každý kto sa ocitol aspoň raz v Sýrii si na ňu za posledný rok či dva spomenul. Milujem Damask, milujem jeho uličky starého mesta a nesmierne mi chýba. Bolo to krásne mesto. Ten minulý čas vháňa pod kožu zimomriavky a jediné čo človeku ostáva je vracať sa k fotografiám a spomienkam, ktoré mu mesto pretkané bazármi vtlačilo do pamäti...
Irán bol a bude kontroverznou krajinou. Ak však chcete zažiť a spoznať jednu z najkrajších krajín sveta, netreba počúvať televízne noviny či neustále opakujúce sa správy o tom aký je Irán strašiak. Stačí vyraziť a nechať sa unášať perzskou vlnou, ktorá Vás dovedie k najfantastickejším pamiatkam sveta, k hrobkám básnikov, k rajským záhradám do uličiek starobylých bazárov či k troskám starovekých ríši. V neposlednom rade Vás vlna dovedie k miestnym ľuďom, ktorí ešte nezabudli na to čo znamená slovíčko pohostinnosť, ktorá sa v Európe pozvoľna vytráca...
