Martina Tóthová
Zápisky z veteriny- moji maródi- druhá časť
Dnes vám zase opíšem ťažký prípad môjho psíka. Hrozila mu smrť a keďže sa to udialo všetko veľmi rýchlo, naozaj ma to vyľakalo.
Som veterinárna sestra. Zvieratá sú mojou láskou, a preto ma práca napĺňa uspokojením. Mimo práce sa venujem svojim zvieratkám a občas aj cudzím - ako výcvikárka. v poslednej dobe svoje kynologické skúsenosti využívam aj pri písaní kníh o molossom, dogovitých a pastierskych plemenách - vyšli mi dve knižky - knižka o šteňati (máme doma štěně)a o výchovných problémoch (nie len) molossoidných plemien psov,dokončujem knihu o správnom kŕmení psov. čitatelia blogu sa na mňa môžu s prípadnými problémami, ktoré s týmito úžasnými psíkmi majú, obrátiť, rada im pomôžem. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Dnes vám zase opíšem ťažký prípad môjho psíka. Hrozila mu smrť a keďže sa to udialo všetko veľmi rýchlo, naozaj ma to vyľakalo.
Ráno, skôr, ako prídu všetci lekári máme zase plno klientov. Vonku svieti slniečko a tak sa prechádzajú po dvore a netlačia sa v čakárni. Odomykám dvere a vybavujem, čo môžem vybaviť, aby som odľahčila kolegov.
Ráno sa zrazím vo dverách s Vladom. -Hi!- Zdraví.-Akú si mal nočnú?- Pýtam sa, kým odomykám.-Ešte stále mám, nevidíš?-
Aj keď meškám, aj tak som prvá v práci. Pred ordináciou už čaká pár majiteľov so psíkmi. Práve všetko odomknem, keď sa stretnem vo dverách s Robom-Guten mogren.- Zdraví.
V jeden deň,( sú to asi tri týždne dozadu) keď som prišla do práce a otvorila som dvere na záhrade- sú celé presklené- v kríkoch sa mihol akýsi šedivý tieň. -Videla si ho?- Pýtam sa Zuzky, ktorá si práve robí kávu.-Koho?--Toho psa, čo tu bol pred chvíľkou.-
Som chorá, ale aj tak idem do roboty- veď ak nie ja, tak kto? Jasne, viem, že všetci sme nahraditeľní,
Dnes vám napíšem o mojich zvieratkách a ich chorobách, lebo aj keď nie sú takmer nikdy chorí, predsa ich občas postihne nejaká choroba či iný ,,zrádnik“ a ja musím navštíviť svoje pracovisko, ako klient.
Ráno sa neviem dostať do ordinácie... asi po desiatich pokusoch odomknúť volám Jankovi, ale ten mi odporučí, aby som bola vytrvalá a skúšala ďalej............... a má pravdu :)V ordinácii je pusto, nie je tu ani jeden pacient zo včera, či z noci. Je to fajn, lebo mám menej roboty, ale je to také pusté. A tak sa pustím do práce, nech je to o deviatej všetko pekne čisté. Už o pol deviatej zvonia manželia s nem. ovčiakom a pýtajú sa na Roba.
Ráno mrholí, ale vo vzduchu je cítiť jar.Ako každý deň, aj dnes sa ponáhľam. Z rádia vrieskajú chlapci z AC/DC, že sú pripravení na lepšie časy- TO AJ JA, myslím si, ale kedy prídu?V robote mám nového kolegu, ktorý bude zastupovať chorú kolegyňu.
Posledné dni máme veľmi hektické- je veľmi veľa pyometrí a je veľmi veľa stretov s autami, ktoré končia fraktúrami (a niektoré fraktúry končia eutanáziou, lebo verte, alebo nie finančná kríza doľahla všade, aj na majiteľov štvornohých priateľov
Dnes je zase plná čakáreň a kolegovia, ako obyčajne, meškajú.Musím povedať, že dochvíľnosť nie je ich silnou stránkou. A tak otváram dvere, že prijmem aspoň pacientov na operácie,lebo podľa denného harmonogramu je ich neúrekom.Dnu vpochoduje malý čierny psík, ktorý na konci vodítka ťahá svojho majiteľa.
Ráno je v robote ticho, pretože cez noc nám tu neostali žiadni pacienti. Všetko upracem a otváram čakáreň- nie je ešte deväť, ale vonku je chladno a nechcem, aby klienti so svojimi chorými miláčikmi čakali vonku. Ozýva sa zvonček. Veľmi neodbytne. Otváram .Vo dverách stojí pani, v ruke má poskladaný uterák a vraví mi:- Prepáčte, viem, že ešte nemáte otvorené, ale pred chvíľkou sa ešte hýbalo.-
Dnešný deň začal celkom milo, aj keď na konci zmeny som už taký pocit nemala. Ráno zvoní telefón. - Dobrý deň, veterinárna poliklinika, prosím?- ( v telefóne mužský hlas)-. Dobrý deň, ja som bol včera u vás so psom a bola tam jedna pani so SHAJPEROM (myslí shar- peia) a napadlo ma za aj ja mám SHAJPERA a stále kašle a už dva dni nežerie. Čo mu môže byť? Viete mi poradiť?- -Áno, ale musíte s ním prísť, lebo príčin môže byť viac.-
Dnes som sa rozhodla opísať vám dve veselé historky (alebo jednu veselú a jednu s dobrým koncom.) Obidve sa týkajú určitých psíkov , ktorým som ja dala svoje vlastné nemá- majitelia ich volajú inak.
Prichádzam o ôsmej, vypustím Brixa- kavaliera, ktorý čaká päť dní na operáciu- má otvorenú fraktúru- zrazilo ho auto, prvé dni dostával ATB.- museli sme čakať, nech opuch trocha ustúpi- nohu má zaviazanú, je neuveriteľne statočný a neskutočný mazel- ako náhle mám chvíľku času si sadnúť, už sa pýta ku mne na gauč a pomáha mi s robotou.Keď nemám čas sedieť, aspoň ma všade nasleduje, dúfam, že dnes ho už spravíme. ( majiteľov sme museli presviedčať, že náklady na operáciu sa oplatia a nech ho nedávajú uspať- dali sa prehovoriť.)
Ahojte všetci. Dnes som sa rozhodla opísať vám aj keď nie celkom každodenný, ale v podstate bežný pracovný deň v našej ordinácii.