Martina Tóthová
zápisky z veteriny - Iris
Ráno sa zobudím do rozprávkovej zimy. Poznáte to. Všade ticho, všetko biele, krásne a čisté. Túžim si obliecť baranicu, natiahnuť si palčiaky z králičej srsti a spolu so psíkmi si len tak kráčať na koniec sveta. Ibaže baranicu som nikdy nemala, palčiaky z králika sú mi dávno malé a moji psi by na tých svojich krátkych rúčkach a nôžkach neprešli v snehu ani päť kilometrov, nieto ešte na koniec sveta. Okrem toho ma volajú povinnosti a tak si vezmem odhŕňač, prehrniem si cestičku do garáže, vyleziem autom von a pomaly sa plazím po neodhrnutých a neposypaných cestách do práce a cestou hromžím na vodičov predo mnou.