Narodil som sa v Bratislave, vyrastal v Taliansku a vrátil sa do rodného Ružinova, kde žijú aj moji rodičia. Vyštudoval som strategický a finančný manažment, 20 rokov som robíl v medzinárodných firmách a svojimi skúsenosťami sa snažím pomôcť vo svojom susedstve, a v rozvoji vzdelávania. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Fico nás má tam, kde chce. Nás, ktorí ho nevolia. Nás, voličov, ktorých je 3 milióny 300 tisíc. Nás, ktorých neoblbne lacnou propagandou. Nás, ktorí máme radi slobodu a život. Nás, ktorí rešpektujeme základné ľudské práva. A predsa sme to my, ktorí si ho nezaslúžia, tými, vďaka ktorým je on pri moci.
Keby sa na Slovensko pozrel cudzinec, ktorý vôbec netuší nič o Európe ani o Slovensku, čo by si myslel o SMERe?
Nárast celkových výdavkov na slovenské zdravotníctvo o 100% oproti roku 2002. Lieky, personálne náklady nemocníc a prebytočné investície do kapacít (prístrojov a zariadení) ako tri najväčšie dôvody. Pomalší rast priemernej dĺžky života oproti Českej Republike o 50% napriek vyšším výdavkom o 1% HDP.
V ten januárový piatok som bol na občianskom proteste, na našom proteste, na Proteste Gorila, a celá atmosféra bola natoľko oslobodzujúca, že miestami pripomínala eufóriu z novembra 89. Prečítal som si desiatky blogov k Protestu Gorila, no keďže som nenašiel žiaden taký, ktorý by pretavil tú energiu z námestí do systémovej zmeny, pokúsim sa poukázať na možnosti, ktoré máme. A čas sa nám kruto kráti, takže potrebujeme koordinovaný postup. Zároveň sa pozrime späť, či sa vieme čo to priučiť z Nežnej.
Žijeme pohodlnú dobu. Predstavte si, že by ste mali vysvetliť súčasný stav krajiny Štúrovi, Hodžovi alebo Štefánikovi. Ako by asi prijali správu, že Slováci majú konečne svoju vlastnú krajinu, no nejaká menšina korumpujúcich politikov a podnikavcov (pozor, nie podnikateľov!) im ju kradne pred nosom. Čo by povedali na to, že si ľudia nectia svojich predkov a ich obete, ktoré viedli k dnešnému slobodnému a rovnoprávnemu Slovensku, pretože nerobia ani to málo, čo urobiť môžu. A ako málo stačí, aby sa tento stav zvrátil.
Každá slovenská vláda sa hrdinsky bije do pŕs pri téme „výstavba diaľníc". Zámienkou je budovanie infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre príchod investorov a vytváranie pracovných miest. Keďže sa doposiaľ žiadnej vláde nepodarilo splniť sľuby, ktoré o dokončených diaľniciach dala občanom, je tu priestor na zamyslenie sa, či existuje iná alternatíva, ktorá by pokryla požiadavku investorov na cestnú infraštruktúru.
Výpalníctvom môžme nazvať stav, kedy k Vám zavíta skupinka cudzích chlapov a informuje Vás, že od dnes budete platiť mesačnú sumu za Vašu bezpečnosť. Ak platiť odmietnete príde represia v podobe vypáleného majetku. V skratke to znamená, že ste donútený platiť, no nedostávate žiadnu protihodnotu alebo takú, o ktorú ste vlastne nemali záujem. Ak sa tá istá situácia udeje vo verejnom záujme, je všetko v poriadku. Je to naozaj tak?
Mám pre Vás ponuku. Vy mi počas 4-ročného obdobia zaplatíte 30 tis. eur http://matusgrznar.blog.sme.sk/c/230271/Volby-2010-rozhodujeme-o-30-tisic-eur-kazdeho-z-nas.html a ja Vám za to poskytnem balík služieb na bežný život. Začnem tým, že sa Vás nebudem pýtať na to, čo na bežný život potrebujete. Sám si od stola rozhodnem čo bude súčasťou balíka služieb na bežný život. A vy budete platiť bez ohľadu na to, či máte o balík záujem. Lákavé, že? Dobrovoľne by ste si zrejme takýto balík nekúpili. Prečo ho teda trpíte nedobrovoľne?
Nie je to tak dávno, čo v Bratislave prebiehala živá diskusia o bezplatnej MHD. S podobným nápadom prišlo hneď niekoľko ľudí, medzi inými aj Richard Sulík. Čo keby bol koncept doplnený tak, že by ste si v Bratislave mohli vybrať medzi cestovaním zadarmo a cestovaním spoplatnenou prvou triedou?
Nie je to prvýkrát, čo sa diskutuje o vládnej kríze len preto, že poslanec zahlasuje spolu s opozíciou.
Vianočný čas pred koncom roka som si doprial na rozjímanie a čítanie. Zahryzol som sa do slovenských novodobých dejín a tak som venoval svoj čas knihám Únos prezidentovho syna (Ľuba Lesná) a Mečiar a Mečiarizmus (Marián Leško). Priznám sa, že napriek záujmu, ktorý som o politiku mal v druhej polovici deväťdesiatych rokov (ako puberťák), veľa vecí som ešte v tom čase nedokázal zaradiť a tak aj tieto knihy mi dopomohli utriediť si niektoré postavy a určitý opakujúci sa vývoj ex post. Ešte som obé knihy ani nedočítal a už som sa musel začať zamýšlať nad jednou eštebáckou krajinou.
Témou 28. Novembra bol tohto roku červený debakel v Bratislave. Nerozumiem prečo. Ako Ružinovčan sa na vzniknutú situáciu pozerám ako na historickú šancu Ružinova (a aj Bratislavy), a to som v komunálnych voľbách ani nevolil súčasnú koalíciu, ani Ftáčnika, ale nezávislých kandidátov.
Tak ako kedysi papierové hlavy, tak v týchto dňoch sa na nás pozerajú počítačovo upravené bezvráskové tváre kandidátov na komunálnu politiku. Ako obrazy Doriana Graya odsúvajú skutočnosť na potom.?! Časť z nich, ktorá v komunálnej a nielen politike je, ako keby predpokladala, že človek nemá pamäť a to nielen vizuálnu. Vrásky ako materializácia ich práce by boli vhodné za predpokladu, že ich politika bola scientia rerum publicarum, a teda naozaj vec verejná o ľuďoch a pre ľudí. Oči človeka- brána do duše - sa však ťažko upravujú aj počítačom. Vidíme tak oči arogantné, vypočítavé, cynické ale aj dobrosrdečné, oči čo vedia a oči smutné lebo vedia čo vidia.
„Milostivá, dovoľte, aby som Vám takto smelo povedal, že ste krásne oblečená", hovorí pán v rokoch skúsenej dáme vystupujúcej z električky. Pani sa začne pýriť. Pán pokračuje: „skutočne dobre vyzeráte, pristane Vám to." A dáma ďakujúc vystupuje z električky. My ostatní v tento piatkový podvečer vracajúc sa z práce pokračujeme v našej ceste bratislavskou električkou. Všímam si tváre okolo stojacich a sediacich ľudí a každý má odrazu taký zvláštny úsmev na tvári. Cítiť, že nás všetkých v tom okamihu pohladila človečina.
Veľa už bolo popísaného k ostatnej kauze rozdávania bytov v Bratislave. No téma zarezonovala natoľko, že cítim nutnosť umiestniť ju do kontextu. Keďže patrím k mladším ročníkom a budem písať aj o staršej dobe, tak mi prosím odpusťte ak neuvediem niektoré totáčovské skutočnosti úplne presne. Na inom mieste som písal o tom ako nás čaká hra na skrývačku, lepšie povedané odkrývačku s kostlivcami v skriniach. Áno, kauzy minulosti budú ešte dlho spočívať v tichosti vyčkávajúc na svoju historickú chvíľu, kedy poslúžia na zníženie legitímnosti a morálnej čistoty predstaviteľov vládnej koalície. Častokrát sa tak udeje v časoch reformovania tabuizovaných oblastí, kde je príliš veľa zainteresovaných ľudí u korýtka (tak by sa dalo pejoratívne preložiť slovo stakeholders).
V televíznych novinách opäť raz vystupuje minister súčasnej i predminulej Dzurindovej vlády a ja opäť citlivo vnímam jeho arogantné vystupovanie a slová na margo verejného obstarávania. Predmetné obstarávanie síce bolo v skrátenom konaní a konalo sa bez zverejnenia, no vyberalo sa až z troch ponúk a vybrala sa tá najlacnejšia, takže zákon porušený nebol. Donútilo ma to premýšlať o tom, aké očakávania ako pravicový volič mám, čo som čakal od novej garnitúry a či nie je chyba vo mne keď naivne uverím slovám novej premiérky.
Sú to už dva mesiace čo nás opustil náš najstarší člen rodiny. Jozef mal 86 rokov, narodil sa v prvej Československej Republike a prežil ďalsích 5 štátnych útvarov. Bol baťovec z Horných Obdokoviec a jeho rodina dnes počíta tri deti, dvanásť vnukov a troch pravnukov. Pri tejto udalosti som si uvedomil, že v tichosti prebieha generačná výmena, ktorá má veľký dopad na ďalší priebeh vývoja slovenskej spoločnosti. Opúšťajú nás totiž generácie, ktoré sa narodili pred dvomi totalitnými režimami. Tie generácie, ktoré si ešte pamätajú ako to fungovalo v slobodnej demokratickej Československej Republike s fungujúcim trhovým hospodárstvom. Republike, ktorá patrila k desiatim najbohatším krajinám sveta.
V Bratislave na Ostredkoch existuje železnica, ktorej intenzita od 50-tych rokov geometricky rástla dostavbou ďalších koľají (viď Miľníky pod článkom) napriek tomu, že Dornkappeln (Trnávka), ktorá je priamo dotknutá touto železnicou bola obývanou štvrťou už dávno predtým. Priamo v obytnej štvrti medzi rodinnými domami a bytovkami bola postupne postavená druhá, tretia a čoskoro možno aj štvrtá koľaj. To samozrejme spôsobilo postupne rastúcu hlučnosť, vibrácie a v neposlednom rade i pokles hodnoty majetku súkromných osôb (skromný odhad pri 10% poklese cien všetkých obytných nehnuteľností činí 6 miliárd SKK).
O projekte TEN-T v Bratislave sa už veľa hovorilo, no málo povedalo. Ako zvyknú hovoriť na západe, diabol tkvie v detailoch. Ja si nemyslím, že napríklad chýbajúca protihluková stena môže byť považovaná za detail. Určite nie pre obyvateľov dotknutej zóny. Ale poďme pekne poporiadku.
Po tom, čo som zverejnil kompletný konsolidovaný program Vládnej aliancie (strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a MOST-HÍD) by sa patrilo mať k dispozícii kratší checklist, čo môžme od novej vládnej štvorky očakávať na základe sľubov, ktoré dali vo voľbách všetky štyri strany.
