Miloš Ondrášik
Živé knihy
O pol ôsmej sme mali vyraziť! Auto sa nehne z miesta, nervózne pridávam plyn a ženiem otáčky do červeného. Parkovisko je samý ľad a dezén zimných pneumatík takmer zodraný. Nikto okrem mňa v aute nemá vodičský. Lucia vybieha von tlačiť, z budovy beží Martin a oprie sa celou váhou o kapotu hučiaceho auta, bezvýsledne. V tom otvorí dvere Maťo a pribehne im na pomoc. Oprie sa kýptikmi o auto a zatlačí. Zľahka zošliapnem plynový pedál. Neuveriteľné, jeden jeho dotyk a sme na ceste. Veď nemá ruky a na jednej nohe protézu. Nie je čas na zbytočné úvahy, ponáhľame sa.