Autorka románu Sídlisko, moderátorka literárnych besied a podcastu Knižná revue. Zoznam autorových rubrík: Úprimné pozdravy z Bratislavy, Zo života vo firme snov, Denník starej dievky, O pocitoch smrteľníka, Showbiznis je drina, Čo je "in", Pribalím vás do kufra
S nálepkou v ruke podídem k autu. Na zadné sklo nalepím Zetko. Z ako zamilovaná do strachu. Otvorím dvere, sadnem si a naštartujem. Vrhnem krátky pohľad na nebo, je to gesto vďaky za blonďavú hrivu a prvýkrát vyrazím úplne sama.
Kráčala som v nedeľu do práce a pod jazykom sa mi hromadili štipľavé slová. Plánovala som ich vysypať na kolegu, ktorý bol príčinou môjho pokazeného víkendu. Keď som ho zbadala, vyschlo mi v hrdle.
Nikdy nevyhrám Miss a nebudem môcť do mikrofónu povedať, že zo všetkého najviac si želám svetový mier. Tak som sa zbalila a odcestovala do Košíc. Namiesto promenády v plávkach som fúkala nos do rukáva a pľula na cestu.
Zbadám biznismenov černochov. Recepčná im pestovanými nechtami otvorí turniket. Černosi, držiac v ruke vyleštené kufríky, jej venujú nablýskaný úsmev. Sú filmovo uhladení. Sledujúc ich sa aj moja pleť napne a vyzerá ako po botoxe.
Na koncerte Robbieho Williamsa sedela kúsok odo mňa žena, ktorá takmer vyvolala bitku. Len preto, lebo od speváka nevedela odtrhnúť oči. Robbie v tom bol nevinne. On iba vrtel zadkom a vyplazoval jazyk.
Zalievam si čaj, keď ma vyruší krik zvonka. Podídem k oknu. Žena jednou rukou drží bábätko a druhou divoko gestikuluje. Muž za ňou nezaostáva, šermuje rukami rovnako zúrivo ako žena s ohňom na jazyku.
Vraj pomáha, keď si idiota predstavíme spätne ako dieťa, keď ešte liezlo po štyroch. Odskúšané. Nepomáha. Postrek na chmuľov v obchode ešte nedostať. Čo teraz?
V jogurte, ktorý mal byť ešte sedemnásť dní v záruke, som našla pleseň. So vzťahmi je to také isté. Stačí sa rozhliadnuť. Partnerstvá sú umelé a rozpadávajú sa pred vypršaním záručnej doby.
Sme v krčme asi dvanásti. Veselá partia. Sme rozjarení, máme plný stôl poldecákov, krígľov a arašidov. Svet nám leží pri nohách až do momentu, kým čašníčka nezhasne svetlo.
„Mami, je pravda, že všetci raz zomrieme?“ „Prečo sa pýtaš?“ „Teraz to hovorili v jednom filme.“ V kuchyni sme mali návštevu, vrátila som sa do obývačky.
Som v Bille, stojím v rade. Fungujú len tri pokladne, chvíľu potrvá kým prídem na rad. Pri jednej z mnohých prázdnych pokladní sedí SBS-kár.
S letnými mesiacmi sa na Slovnaftskú cestu vrátilo najstaršie remeslo. Obnažené neviestky sa ponevierajú okolo kamiónov. Ich kolísavá chôdza prezrádza, že sa dali na kariéru alkoholičiek.
Stojím na prašnej ceste. Vypĺznuté somáre ťahajú vlečky, na ktorých sedia znudení dedinčania. Kde tu mám hľadať záchod?! V diaľke zazriem čosi, čo pripomína benzínku. Keď tam vstúpim, ovalí ma smrad.
Vrátim sa k našej festivalovej pýche. Pohoda je lokálny produkt, made in Slovakia. Potomkovia Jánošíkov si vrecká napchali dukátmi a valašku vymenili za zemiakové placky.
Vstúpila som do priestrannej, živej kaviarne. Až keď som si sadla, všimla som si, že sú v nej iba muži. Názov podniku hovoril za všetko: Romeo & Romeo. Muži sa smiali, jedli, fajčili a pili.
Som extrémne nesúťaživý typ a som presvedčená, že behať má človek sám. Bez aplikácií, zdieľania výsledných časov a drahých bežeckých búnd. Kamarátky ma však prehovorili.
Miško nechce platené jasle, chce s otcom naháňať motýle. Ale je malý, želanie nedokáže sformulovať do vety, a tak sedí pri stole a robí guľôčky z chleba. Pyšný Marcel ho okríkne: „Pekne jedz, narovnaj sa a nemľaskaj!“
Šesť mesiacov som otročila u černochov. Každý večer som plakávala v okne a cez závoj sĺz som sa dívala na vysvietený londýnsky Tower Bridge. Bola som mladá a hlúpa aupairka, ktorá padla do osídiel nigérijskej mafie.
„Sestrička, potrebujem na záchod, zoberiete ma tam?“ „Veď máte plienku,“ zaznie strohá odpoveď z chodby.
„Helena! Helena! Poď sem!“ Helena pribehne, razí z nej pach spotených kočovníkov. „Aha, čo sme našli,“ štrbavé deti roztvoria dlaň. Ha-ha! Dilino gádžo stratil peniaze!
