Pavol Ondrejko
Chcel som auto od veľkého predajcu ...
Tak veru. Ale po určítých skúsenostiach, uznávam viacej malé bazáriky niekde pri ceste.
Som otec, ktorý miluje svoju dcéru a tak to naveky ostane. A niekedy rád fotím - http://www.vodicak.sk/pilot/shako/ Zoznam autorových rubrík: Moje pocity, Staré príbehy, FEJTÓNY, Šetrenie v ŠS, Pár veršov, Súkromné, Nezaradené
Tak veru. Ale po určítých skúsenostiach, uznávam viacej malé bazáriky niekde pri ceste.
Kupujem auto. Fabiu combi. Bolo mi treba vybaviť nejaké formality ohľadne úveru. Staré auto som predal, a tak som musel ísť do banky pešo. Prechádzka mi nezaškodí, pomyslel som si a vyrazil som.
Bol piatok ráno. Malá sa zobudila pred šiestou. Hneď sme počuli, že jej dýchanie nie je čisté. Obliekli sme sa ako vždy a vybrali sa do mesta. Bez slov sme s manželkou vedeli, že ide s malou k lekárke.
Toto je prvá časť. Možno to naberie parametre seriálu, ale to nechajme na neskôr. Som pracovníkom štátnej správy, a teda viem, o čom hovorím. Budem písať o realite plytvania a teórii šetrenia. Heslo dňa: Šetrime nielen peniaze, šetrime aj našu prírodu.
Našu malú sme v pondelok večer zaviezli k starkej. Prespali sme v meste vzdialemom 80 km. Ráno sme sa bez nášho pokladu vybrali do práce. Malá Tamarka ostala.
Jazdím autom denno-denne. Do práce, do mesta, sem tam na dovolenku na Slovensku a tak podobne. Mám starého favorita. Je tam felíciový motor, takže je to celkom slušné autíčko. Na moje potreby úplne postačujúce.
Prišiel deň, kedy sme mali odísť z pôrodnice. Zobral som veci do auta a vyrazil pre moje baby. Vzadu v aute bola škrupinka. Taká malá detská sedačka. Mala svoju premiéru. Bola kúpená len a len na túto príležitosť.
Každý ten klátik mal svoj príbeh. Možno ho rozpovedal môj starý otec sám od seba a možno mu drevo povedalo, aby nám to prezradil.
Zase sme sa stretli stará partia. Krsný Ďuri, jeho otec- môj krsný otec a môj starký. Vybrali sme sa na furmanské preteky do Detvy. Deň sa vydaril. Večer predtým v správach hlásili, že bude pršať. Nevyšlo im to, celý deň svietilo slniečko. Cestou tam sme brali v susednej dedine uja Pištu. Chlapík neveľký, tak pred sedemdesiatkou, dobrých desať rokov by ste mu ubrali, keby ste mu vek museli hádať. Bol to taký pracant. Nemal stálu profesiu, ale vedel robiť všeličo. Na dôchodku chodil s traktorom do hory. Mal taký starý traktor bez predku, ale dokazoval na ňom také divy, že šoférom riadnych traktorov tuhla krv v žilách pri jeho kúskoch. Bol to aj pracant, aj beťár.
Je pondelok ráno. Mám za sebou krásny týždeň a zase začína nový. Ten minulý nebol obyčajný. Bol to jeden z týždňov, v ktorom sa zmenil môj život k lepšiemu. A svet začal byť oveľa krajší.
Stáli sme nad ujovím hrobom. Zajtra by mal 60 rokov. Starký to vystihol: Keby si bol žil, boli by sme teraz spievali a nie plakali. Chvílu sme postáli. Začal padať malý dážď. Akoby aj nebo plakalo.
O zosnulých len dobre. Samozrejme, veď nič iné ani neviem o nich povedať.
Nebojte sa. Ja nie som prvý chlap, ktorý porodil. Ja som len jeden z miliónov, čo boli pri tom.
Raz som už písal, že som chlapec z dediny a že ma začínajú baviť dedinské práce. Mnohokrát si pri nich zašomrem a poviem: Ej, v byte by to bolo jednoduchšie. Ale vždy ich potom urobím, vždy sa vytešujem z ich výsledku. Teraz Vám napíšem, ako sme haštrinu chystali. No, ani nie tak chystali, ale ako sme ju brať v hore boli. Pre tých menej znalých vecí, haštrina je smrek, teda strom smrek= haštra.
Nevedno mi povedať, kto boli svák Pekárik. Bola to postava, tak často spomínaná. Boli to huncút, na ktorých teraz chlapi hromžia, ale zároveň ich zvelebujú. Je mi jedno, či si ich predstavujete tak, či onak. Pre jedného hrubčo, pre iného vysokáň. (Prepáčte ak sa Vám dakerie slová budú zdať staré, ale snažil som sa priblížiť nárečia, ktorým mi tu hovoríme,alebo ktorým sa vtody hovorilo.)
Žijeme v dobe, kedy sa každý niekam ponáhľa. Je to asi výsledok životného štýlu. Štýlu, kedy je potrebné, čo najviac zarobiť, aby sa mal človek aspoň ako tak dobre. Popri tom všetkom akosi zabúdame na to, čo tu už bolo. Nechcem povedať, že sa máme obzerať do minulosti, ale vlastne niekedy je to treba.
V živote som sa dostal na križovatku. Bola to rozdvojka nielen v mojom živote, ale aj v živote mojej manželky. Ja som išiel po hlavnej a chcel som, aby aj ona išla so mnou. Aby sme sa na mape života dostali čo najďalej a čo najbezpečnejšie.
Bojovať za lásku je ťažké. Ale i napriek váhy tohto boja je to krásne a paradoxne tažké. Silu mi dala láska, ale aj Boh. Boh mi dal dieťa a to je to, čo ma tu drží.