Alžbeta "BeBa" Patayová
"Prosím ťa, nekaz si život!"
Tento týždeň som pri bežnej kuchynskej činnosti počuvala SRo, kde robili upútavku na večernú reláciu o deťoch v detskom domove. Redaktorka navštívila detský domov a kládla deťom otázky. Pýtala sa, či majú rodičov, či ich poznajú a jedného malého škôlkára sa opýtala, či je dobrý chlapček. On jej samozrejme odpovedal že áno a ona na to, že teda prečo tam je. Neviem, ale normálne uvažujúci človek dieťaťu v domove asi takéto otázky nedáva. Ako keby malo dieťa vedieť, prečo sa ho rodičia zbavili a nechali ho v ústavnej starostlivosti. Ako keby ono za to bolo zodpovedné. Dosť ma to vytočilo. Zdá sa mi, že o takýchto deťoch radi hovoríme, polemizujeme nad tým, či je im v domove poskytnutá dostatočná starostlivosť, či by neexistoval aj lepší spôsob pre existenciu takýchto odložených detí. Je krásne polemizovať o tom a ešte krajšie dať domovu finančný dar, alebo zaplatiť zájazd, ale najkrajšie je zobrať si takéto dieťa za svoje.
