Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  282
  •  | 
  • Páči sa:  22x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Zoznam článkov blogera

Neštvi margarétku, keď chce pivo!

Mirka Polohová

Neštvi margarétku, keď chce pivo!

Poznám ju už dlho. Je to dievča, po akom by mala väčšina mužov túžiť, akurát ten pravý sa jej zatiaľ vyhýba. Do istej miery je mojou hrdinkou, lebo napriek všetkému nezanevrela na svoju predstavu o láske. Drží sa svojich musí (musí byť starší ako ja, musí byť romantický, musí mať rád hudbu a filmy, musí ma brávať do divadla, musí sa o mňa vedieť postarať, musí mi vyznávať lásku tak často, aby ma o nej natrvalo presvedčil, musí...) a s hlavou vztýčenou, ako pri vznešenom tangu, bojuje za seba, za svoje srdce. Nuž áno, je to naozaj romantická, jemná žena... ale iba dovtedy, kým ju niekto nechá čakať na pivo!

  • 30. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 404x
  • 7
Nikdy nehovor nikdy...

Mirka Polohová

Nikdy nehovor nikdy...

Ak by mi niekto pred pár rokmi povedal, že sa vyzliečiem pred objektívom asi by som ho poslala veľmi rýchlo veľmi ďaleko. Ale časy sa menia... :)

  • 24. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 12
Kam ani Posol dobrých správ nechodí

Mirka Polohová

Kam ani Posol dobrých správ nechodí

Jednoducho a prosto nenosí poštu. Necháva ju u susedky, ktorá jej vraj chce pomôcť, lebo má zdravotné problémy. Poštárka jej jednoducho narozpráva smutnú story a ona poobede vyberie svoju červenú skladačku a roznáša poštu. Nosieva ju v malej plátnenej taške a tvrdí, že sa rada prejde a rada pomôže ak môže. No občas sa stane, že pošta nepríde, lebo teta jednoducho nie je doma... A o poštovom tajomstve ani nehovorím. Dala som si dokonca tú námahu a zistila som si, čo obnáša:

  • 19. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 260x
  • 6
Stretlo sa ich pár pri ohni...

Mirka Polohová

Stretlo sa ich pár pri ohni...

a všetci vyzerali spokojne. Už dokonca ani nie tak celkom šťastne, ale spokojne. Možno preto, že už dospeli, že už majú svoje vlastné starosti, svoje deti a svojich manželov. Možno preto, že si uvedomovali, že nie všetko v živote je také... A napriek tomu, že ich straší heslo optimistov život nežijeme ako chceme, ale ako vieme, ostávajú stále živí, spievajú z plných pľúc, počúvajú svoje starosti a delia sa o radosti. Podporujú sa navzájom a cítia jeden pre druhého. A potom sa neznášajú. Kričia na seba a strašne sa kritizujú. Hádžu po sebe kruté slová a potom dopĺňajú text pesničky, aby mohli spievať všetky slohy. Sú to jednoducho oni. Spolužiaci a priatelia.

  • 16. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 206x
  • 5
Je nám to jedno...

Mirka Polohová

Je nám to jedno...

Návod pre motoristov, ako telefonovať za volantom.

  • 11. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 381x
  • 14
Urodilo sa :) počas prípravy na skúšky

Mirka Polohová

Urodilo sa :) počas prípravy na skúšky

Najväčším stresom počas prípravy na skúšku je to nekonečné čakanie. Moment, kedy sa vyťahujú tie úplne posledné otázky a potom čakanie kým sa príde na rad... Strach a nervozita... ale keď je človek za vodou, potom príde tá... nuda... a vtedy najčastejšie kope múza.

  • 9. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 194x
  • 5
Tak zneli zvony...

Mirka Polohová

Tak zneli zvony...

Keď som mala asi 5 rokov, vychovávateľka z materskej škôlky nás vzala k neďalekej záklanej škole. Doteraz si pamätám, ako sme tam stáli v dvojiciach, pekne zoradení a čakali. A potom sa to stalo. Školský zvonec sa rozozvučal a my sme so zatajeným dychom počúvali jeho tón. Cítili sme vzrušenie, akého sú schopné iba deti a verili sme, že raz tento zvonec oznámi začiatok nášho školáckeho života. A keď nastal ten pravý čas, každý z nás počul ten svoj. A tak sa míňali roky základnej školy, strednej školy, odzvonilo maturite a na vysokej škole sa zvonec na päť rokov odmlčal. Trošku aj chýbal. Jeho hlas toľkokrát očakávaný a ešte častejšie nevítaný, keď sme si v duchu priali, aby nikdy nezaznel.

  • 8. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 3
Perniková chalúpka v jarnej búrke...

Mirka Polohová

Perniková chalúpka v jarnej búrke...

Mirka utekaj na zahradu, už čuc jak prší nad lesom... zavolala mama na mňa. Vyzrela som z okna a prebehla cez celý dom. Starý plastový kôš na prádlo som zhrabla jednou rukou a s dažďom za pätami som bosky utekala hore kopcom k rozvešanému prádlu. Dlhá belasá sukňa za mnou viala ako zástava a z prístrešku som počula ako tata kričí: Nepolam nohy, šak doschnu na vešaku tu... Ako som sa natiahla za uterákom zamrzla som na mieste... V diaľke zakričal bažant, rozprestrel krídla a pár metrov lenivo preletel k miestu, kde majú so sliepkou svoje hniezdo. Pár metrov odo mňa boli. Ona a on. Srnka a malý bambi... Chodievajú pravidelne, ale nikdy v takú skorú hodinu. Zatajila som dych a pozerala som sa, ako sa pasú na čerstvo pokosenej tráve. Maškrtníci leniví...

  • 31. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 030x
  • 6
Tam, kde niečo v rodine chýba

Mirka Polohová

Tam, kde niečo v rodine chýba

Mám tri deti. Napriek tomu, že som ich neporodila, oslovujú ma moja mamička a keď sa nevidíme píšeme si tak často ako sa dá. Otec je zase trochu prísnejší a napriek tomu, že sa deťom venuje, necháva si stále rozumný citový odstup. V našej rodine je teda láska. Povahy našich detí sú rôzne. Ale z jednej našej dcéry, cítiť, že vo svojej skutočnej rodine, nemá dostatok lásky, tepla toho povesteného rodinného krbu.

  • 27. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Kto z nich robí neľudí?

Mirka Polohová

Kto z nich robí neľudí?

Ponáhľala som sa na univerzitu pre posudky. Tu, kde bývame je málo ľudí a zlé cesty. Viac-menej každý každého pozná a preto ma prekvapilo, keď ma začal stopovať akýsi bielovlasý pán. Pán v rokoch, po sedemdesiatke si poskocil krok-sun-krok a ukázal mi aby som zastala. Pýta sa ma, ako sa dostane do mesta. Ponúkam mu miesto v aute a hovorím, že ho zaveziem alebo do centra, alebo niekam blízko. Keď sme sa dohodli na výstupnej zastávke, začal sa ma pán vypytovať, kam to vlastne idem a čo študujem. Potom povedal: Viete, ja som tiež niekedy bol človek! Učil som na tej vašej fakulte. Potom mi rozprával o tom, akí sú študenti vzácne tvory a čo všetko v tých ľuďoch drieme a ako sa dajú priviesť k veľkým myšlienkam. Hovoril krásnou spisovnou slovenčinou a ani slovkom nespomenul tú dnešnú mládež. A tak som si začala tých našich dôchodcov všímať. Kto im nahovoril, že už nie sú ľudia?

  • 23. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 776x
  • 77
Dominancia vs. submisivita

Mirka Polohová

Dominancia vs. submisivita

Najťažšie sa hovorí o veciach, ktoré sú pre jedného človeka samozrejmosťou a druhému nič nehovoria. Je to ako vysvetlovať eskimákovi púštnu búrku, ten pocit, keď sa do očí hrnie horúci piesok z každej strany. Ako mŕtvemu vysvetľovať, aké je to dýchať. Príliš veľa mŕtvych ľudí chodí medzi nami a tvári sa samozrejme veľmi živo. Problém nastáva tam, kde sa stretávajú dva svety. chladný a horúci. Svet dominantného muža a submisívnej ženy, svet muža, ktorý sa podriaďuje a svet ženy, ktorá sa teší z jeho poslušnosti.

  • 22. máj 2008
  • Páči sa: 1x
  • Prečítané: 40 294x
  • 115
Keď sa povie sado-maso...

Mirka Polohová

Keď sa povie sado-maso...

Niekto vidí krv a nože, latexové sukne a kožené korzety, biče, putá a plastové prúžky na zápästia. Iným sa vybaví vášeň. Niektorí sa začervenajú a sú aj takí, ktorí si odpľujú na zem. A tých pár ostatných si prejde rukami po zápästiach, aby sa presvedčilo, či tam neostali ešte nejaké stopy po povraze. Odsudzovať je jednoduché, no skúsme to pochopiť.

  • 19. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 46
Pár zaručene správnych odpovedí

Mirka Polohová

Pár zaručene správnych odpovedí

Páni, aj Vám sa stáva, že odpoviete pravdivo a predsa neúspešne... Na slovách záleží. Nestačí povedať veď som ti pred mesiacom povedal, že si pekná, nič sa odvtedy na danej skutočnosti nezmenilo... toto je veľmi málo. Musí to ísť ďalej. Oveľa ďalej... Ako? Takto!

  • 15. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 16
Sex je osamelá aktivita jedného človeka!

Mirka Polohová

Sex je osamelá aktivita jedného človeka!

Tak si konečne prestaňme nahovárať, že pre nás znamená niečo viac, že sa chceme spojiť pre niečo iné ako za účelom trenia slizníc. Veď to vidíme zakaždým. Ona ma silno zatvorené oči akoby chcela zmiznúť a on sa s pritisnutými viečkami sústredí na to, aby sa mu podaril. Ak hľadáte aktivitu vo dvojici, tak si choďte zahrať ping-pong.

  • 14. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 133
Iba žena... V stavebníctve

Mirka Polohová

Iba žena... V stavebníctve

No musíte si to vyskúšať na vlastnej koži, aby ste uverili... Zo mňa robili idiota zakaždým, keď som išla kúpiť čokoveľ... Rúru na komín, OSB dosky, sadrokartón... Ponúkam dva autentické rozhovory:

  • 12. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 264x
  • 45
reklama
Vážne chcete byť na ich mieste?

Mirka Polohová

Vážne chcete byť na ich mieste?

Stále o tom hovoríme, stále na to narážame. Tak prečo preto niečo naozaj neurobíme? Zaparkovali ste už niekedy na vyhradenom parkovisku, lebo ste nemali drobné na automat? Cítili ste sa niekedy zle? Alebo ste si povedali, že to vlastne robí každý, tak prečo nie ja? Do istej miery sa dá rozumieť všetkému. Dajú sa ospravedlniť drahé autá s pohodeným modrým štítkom na prístrojovke, veď nikde nie je napísané, že postihnutí nemôžu mať na auto. Dajú sa ospravedlniť zaparkované starinky pred Tescom, lebo niekedy je naozaj pasažier imobilný. Ale je svedomie dostatočná kontrola? Tak mi verte, že ak by boli schopní tých pár metrov prejsť, tak by to radi urobili... Lenže nás to nezaujíma. Iba keď som videla ako sa vodiči rozprávajú s policajtami, pochopila som, že naozaj sú ľudia, ktorí nemajú rešpekt pred ničím... Od koho sa potom deti naučia, čo je správne, keď ocko zaparkuje svoj jeep takmer do budovy? Dievča, možno také staré ako ja, vystúpilo z auta na tenučkých podpätkoch. Zavolalo na vodiča: Macko vezmi mi kabelku... SBSkár prišiel k nemu a mrmle niečo o tom, že tu nemá parkovať... Odpoveď?

  • 5. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 701x
  • 21
Čo v nedeľu? Modlite sa so mou...

Mirka Polohová

Čo v nedeľu? Modlite sa so mou...

Trvá to už rok. Odkedy sme sa začali sťahovať do nového domu, opravovať ho a robiť hluk a prach. Všetkému som vždy rozumela a vedela ju ospravedlniť, ale po nejakom čase si z manžela urobila hovorcu. Sama nikdy nehovorila nič. Vraj robíme strašný rámus. Otec chodieval na stavbu po ôsmej a vracal sa vždy pred piatou domov. V čase, kedy oni boli práci a ich dieťa v škole. No potom sme zrazu mali okná okolo celého domu a potom máme právo vedieť, čo budete robiť (tak sa spýtajte, povedal môj otec a odišiel od plota). Postupne sa to zhoršovalo, ako práce postupovali a prišli dni sťahovania, kedy sme v skutku robili strašný rámus aj v noci. To len preto, že sme vstávali o šiestej a išli spať až po polnoci, aby sme boli na Vianoce doma. Nič z toho nevideli. Ani to, že keď sa sťahovali a rekonštruovali oni, za stenou, do ktorej nabili najviac klincov ležala bezvládna žena. Vyvrcholilo to pred pár dňami, keď sa moja mama dozvedela, že to čo varím smrdí a majú nové okná, ktoré sú stalé špinavé od prachu, že nám to dá zaplatiť. Mama sa iba otočila a povedala: Pošlite mi faktúru od upratovacej služby. Je nedeľa... Tak sa poďme dnes vš

  • 4. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 536x
  • 21
Iba o mne...

Mirka Polohová

Iba o mne...

V prvom rade sa ti chcem predstaviť. Som Mika. Nemám rada, keď mi komolia meno, hlavne preto, že sa to stáva často. Pár mojich bývalých mi dokonca vravelo, že im to príde ako nadávka. No toto meno kráča so mnou a niekedy oproti mne už veľmi dlho. Ale chcela som hovoriť o sebe. Keď už je ten máj, tak som ti chcela povedať, že som strašne fajn. Naozaj. Ľudia sa so mnou cítia dobre. Dokonca ma tí z nižších kást obdivujú. Hovoria v súvislosti so mnou o kráse, nádhere. No nie je to tak celkom, ale každému sa páči niečo iné. Dokonca som aj inteligentná alebo sa to o mne hovorí. Hovoria o mne, že mám rozhľad a vyznám sa v mnohých veciah. Dievča do koča aj do voza. Aj to o mne hovoria. Pôsobím sebavedomo, ale niektorí vo mne vidia vystrašené dievčatko. Aj to je pravda. V máji ale aj v iných mesiacoch je do mňa veľmi jednoduché sa zamilovať. Viem pôsobobiť zmyselne, možno dokonca milenecky na tých, ktorí nehľadajú nič vážne. A viem byť seriózna a rozvážna. Takže zapôsobím aj na tých, ktorí hľadajú manželky a matky pre svoje deti. Som prístupná rôznym veciam, ktoré život spestrujú, takže do istej miery môžem pôsobiť tajomne, tmavo, zaujímavo a dokocna sexi. Ako som ti už povedala, je veľmi

  • 1. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 636x
  • 15
Synovia, ktorí nezradili...

Mirka Polohová

Synovia, ktorí nezradili...

... svojich najbližších a seba samých.

  • 30. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 675x
  • 11
Keby som bol baba, tak by som dal všetkým dobrým kamarátom

Mirka Polohová

Keby som bol baba, tak by som dal všetkým dobrým kamarátom

Lyžička mi zamrzla na pol ceste k ústam. No tak je to tu, teraz sa z toho proste všetci zcvokneme. A dal by som každému panicovi, aby sa naučil... Pri tomto som si spomenula na to, ako mi Hanka vo vlaku povedala: Ja mu to aj zaplatím, len nech sa na mne neučí... No zaúčať sa mi nechce a obstastňovať kamarátov, no napadá ma iba jedna choršia vec....

  • 29. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 281x
  • 82
reklama
SkryťZatvoriť reklamu