Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík: Čriepky detstva, Cooltúra, Zamyslime sa, Súkromné, Nezaradené, Na poslednej strane
Na prešovskej stanici som krížila nohy. Potom som si spomenula, že vlastne toalety sú tu celkom dobré a tak nemá význam riskovať zápal mechúra iba kvôli mojej fóbii z verejných priestranstiev. Možno to bola trochu aj moja vina, že som nerozmýšľala jasne. Vtrhla som dnu, hodila na tanierik desaťkorunáčku a rýchlo mierim k dverám prvého voľného WC. Slečnáááá, tu še placi iba šesc koruni.... Počujem kroky, nohavice na kolenách...
V pôvodnej kuchyni bolo jedno obrovské a jedno malé okno. Pri rekonštukcii sme museli okna zmenšiť. Čiastočne pre únik tepla a taktiež sme nechceli, aby nás okna stáli viac ako zateplenie celého domu. Zmenšovať okná v kuchyni ale nie je najlepší nápad. Svetlo je tu potrebné, hlavne to prirodzené. Náš ocko to teda vyriešil natvrdo, po svojom... Ako vždy a všetko, napr. keď sme sa nemohli dohodnúť na šírke dverí.
Zápisky a pozorovania jedného dňa v Blave očami mojimi vichodňarskimi.
Vážený klient, na základe dôkladého posúdenia poškodenia Vášho motorového vozidla EČV: PO - XXX - AP z fotodokumentácie vyhotovenej na obhliadke, Vám oznamujeme, že Vami uplatnený nárok na náhradu škody považujeme za neoprávnený, nakoľko zdokumentovaný rozsah a charater poškodenia je vzhľadom k opísanému priebehu dopravnej nehody poisteným a poškodeným z technického hľadiska neprijateľný. Vaša poisťovňa.
No nič s tým nenarobím, som žena. Chcela som občas pôsobiť nezávisle a rozhodne, ale pravdou bolo, že som sa často strácala vo svojich pocitoch. Ľahko som si vybudovala vzdušné zámky a potom nedávala pozor na to, kam padám. Vtedy sa stávalo, že som bola prostriedkom. Prostriedok na to, ako vyplniť prázdno v živote, prostriedok ako znovu začať, ako získať niečo, čo sa dlho hľadá, prostriedok na plnenie snov. Nebola som dôvodom prečo byť, budiť sa ráno a usmiať sa pri pomyslení na tmu. Teraz chcem byť dôvodom. Nikdy sa už neuspokojím s rolou prostriedku. Poznám svoju cenu. Ženy sa často uspokojujú s rolou prostriedku, lebo na to majú vo svojich očiach tie správne dôvody. Ale majú aj na výber.
Takto sa vyjadril o Marienke jej vlastný syn. Bola pilierom, ktorý podržal celú rodinu, keď sa minuli silní muži. Žena. Silná a vyrovnaná. Videla problém, upadajúcu rodinu, manžela oddávajúceho sa slepému cieľu, nešťastné deti. Počas vojny dokonca ukrývala vojaka. Na dvore, v hnoji....
Napriek tomu, že je stále sivý a susedia nás ohovárajú, že nemáme na vymaľovanie, mám ho rada. Od prvého momentu, keď sme doviezli z bytu posledné črepníky kvetov a posledné knihy, ktoré zostali z čias, keď som ešte verila na rozprávky a trojhlavých drakov. Už vtedy, počas prvej noci, kedy som zaspala úplne sama v obrovoskom skladisku všetkého, čo naša rodina vlastní a úplne nezamknutá, som pochopila, že som konečne doma. Preto je mojou veľkou láskou. Nikdy sa nebojím, keď v noci spím a zobudím sa na zvuky. Počúvam ako v kozube praská oheň a jemným červenkastým svetlom osvetľuje cestu cez obývačku. Nebojím sa ani priateľských duchov. Aj keď som si vedomá toho, že v našom domčeku zomrelo veľa ľudí a ešte viac sa ich tu narodilo. Toto je príbeh, ktorým žije, jeho vlastný osud.
Keď sme prvýkrát pochopili, že obrovský dom ostane nám, chcelo to niekoľko hlbokých nádychov. Starostlivo sme odtiahli nábytok od stien a zistili sme, že pravdepodobne nám kopec za domom tlačí na zadnú stenu domu, a tá nasáva vlhkosť ako špongia. V podstate to bola iba špička ľadovca...
Neviem či to bolo tými nekonečnými hodinami vo vlaku. Ani neviem koľkokrát som prestupovala a koľkokrát som sa snažila nadviazať konverzáciu s mojou spolutrpiteľkou. Cítila som ako mi k večerným hodinám stúpa teplota a krk som cítila na oboch stranách, nemohla som prehĺtať ani oprieť si hlavu bez toho, aby mnou neprenikla bolesť. Bola som unavená, nemohla som spať a zároveň som veľmi chcela. Aspoň na chvíľu môcť úplne vypnúť. Všetko bolelo, krížová chrbtica a opuchnuté nohy. A potom prišli šoky v predposlednom vlaku, v poslednom vlaku... Nikto ma nečakal na stanici, bezdomovci si odo mňa pýtali drobné a jedlo. Dala som im všetko čo som mala v taške. Sama som nemohla prehltnúť ani vodu. Keď som sa konečne dostala domov, čakala ma ďalšia rana... Moje milované knihy rozhádzané po celom dome ako závažia na novoosadené prahy. To ma dostalo, silnešie ako paralen, ktorý som zajedla ibalginom a zapila toľkou dávkou vody, koľko som zvládla, kým mi nevyhŕkli slzy. Vliezla som do sprchy, ale nemohla som si ani poriadne umyť vlasy... Všetko na mňa v tom momente doľahlo. A tak som tam sedela, opretá o múr a počúvala zvuk vody....
Ako organizácia už druhýkrát hosťujeme európskych dobrovoľníkov. Ako, prečo a koho? Všetko vysvetlím...
Vysielací čas, dokumentárne filmy a zabíjacké inštinkty....
Na čo sa dívame, čo sledujeme, na čo prepíname? Žena potrebuje emocionálnu dejovú líniu, muž vytvára tlupy
Trochu o nich, trochu o nás... Vlastné skúsenosti...
Ľudská rasa sa rozlišuje na dve základné podskupiny. Mužov a ženy. Niektorí jedinci tvrdia, že sú si tieto dva typy toho istého druhu rovné, ba dokonca podobné. Muži si myslia, že sú rozumnejším pohlavím, ženy VEDIA, že rozumnejším pohlavím sú ony. A tak ďalej...
Dvaja ľudia išli na úrad a podpísali papier. Neodsúdila som to, iba som povedala svoj názor. Okamžite som bola odsúdená za staromódnosť. Áno, som presne taká. Nemyslím si, že by sa deti mali rodiť mimo pevnej štruktúry a verím, že podpísanie papiera by malo niečo zmeniť. Myslím si, že je dôvod na to, aby ľudia nežili na divoko. Nie sú to len deti, papier z nás nespraví rodinu, ale skôr verím v to, že ak sa rozhodneme vytvoriť bunku, bude to železobetónová konštrukcia, ktorú len tak ľahko niečo nevyvráti.
Zašla som si zmeniť adresu k mobilnému operátorovi. Napriek tomu, že nemám žiadny mesačný program, do chránky dostávam hromadu nevyžiadanej pošty. Vošla som do predajne a hneď ako sa uvoľnil pultík, pristúpila som k nemu. Prepáčte, dá sa u vás zmeniť poštová adresa? Hneď ma sladko vypoklonkovali k prístroju na poradie. Vezmite si lístok, služby. Na moje prekvapenie sa číslo, ktoré som dostala objavilo nad pultom, pri ktorom už sedela pani, ktorá si vybavovala mesačný program. Na chvíľu ma to zarazilo, niekoľkokrát som skontrolovala číslo poradia a potom som nonšalantne papier porkčila v dlani, oblúčikom hodila do koša a vyšla z predajne. Toto snáď nie je pravda! Nemienila som ale vzdať. Vykročila som smerom k druhému predajnému miestu. Keď som vošla, cítila som sa ako pred komisiou na maturitách. Štyri mladé dievčatá odrazu pozdravili: Dobrý deeeeň!
Ďurko a Evka boli vždy vzorom pre každú rodinu. Majú dve dcéry. Už sú spolu 24 rokov. Veľa času boli nútetní stráviť od seba. Ďurko často cestoval za prácou, snažil sa zabezpečiť rodinu. Všetky deti z nefunkčných rodín sa k nim vždy utiekali. Aj Maroš, keď mal nejakých 15 rokov povedal, že lepších ľudí ako ich dvoch nepozná. Ďurko sa vždy staral o všetkých synovcov a netere, postaral sa o koňa, keď brat zomrel a pomohol jeho žene predať ho. Evka vždy prijíma všetkých hostí a všetkých členov rodiny. Dobre ich kŕmi domácimi chuťovkami. Stará sa, aby bolo stále upratané a spravodlivo sa rozčuľuje, keď niekde nájde zrnko prachu. S precíznosťou vedúcej päťhviezdičkového hotela plánuje každé prespanie hostí, súrodencov, švargov a švagrín. Pretrpela veľa vecí, často im chýbali peniaze a často ostávala s deťmi sama. Zvykla sa podpisovať do žiackych knižiek a vzdychať nad známkami, ktoré neboli vždy podľa jej predstáv. Obaja sa snažili vychovať z dievčat osobnosti. Silné ženy, ktoré sa budú vedieť o seba samé postarať. Aj keď už nie su najmladší oslavujú Valentína. Ďurko kúpil na bezínovej pumpe čokoládu z reklamy a Evka kúpila sójovú tyčinku, lebo vie ako ju má on rád. Odkedy d
V Prešove sme vždy mali dve kiná. Jedno teplé a jedno studené. Do Klubu sme chodievali so svetrami alebo aspoň dlhým rukávom aj v lete. Ísť do Panorámy v lete v koženej veste, stále zostáva najväčšou chybou, ktorú na prvom rande môžete urobiť (toto a ešte vziať si flanelovú kockovanú košeľu). Pred vstupom do studeného kina je malý bufet, nie taký na gombičky, ale s naozajstným pánom za pultom. Vždy sme mu vysypali výdavok z lístkov a kúpili si zaň lízatka. Narobili v kine najmenej hluku a dlho vydržali. Na naše nešťastie sa už niečo také stane minulosťou. Teraz namiesto mäkko vysloveného kina budeme chodiť do sípavého sinema. Začne sa obdobie, kedy budú rodičia nechávať deti na detských predstaveniach, kým si nakúpia vo veľkom obchodnom centre.
Každý niečo potrebuje. Niekto hľadá lásku, iný peniaze, oporu, istotu... Stačí zistiť, čo ten druhý chce a jednoducho mu to ponúknuť podľa hesla: nikto ti nemôže toľko dať, koľko ti ja môžem sľúbiť. A tak ženičky, ktoré túžia po istote manželských obrúčok stačí presvedčiť o tom, že letnú dovolenku plánujete už s nimi, aj keď iba teraz skočil sviatok všetkých zaľúbených. Fakt netreba veľa, trochu si zavzdychať uprosted milovania a potom ešte na konci a on uverí, že je ten pravý borec! Irónia? Nie, realita, v ktorej žije milión ľudí, každý deň.
