Queer Leaders Forum (QLF) je líderske občianske združenie, ktoré obhajuje a presadzuje základné ľudské a občianske práva neheterosexuálnych ľudí. Naše aktivity smerujú ku komplexnému zrovnoprávneniu s majoritnou spoločnosťou. Komplexnosť rovnosti príležitostí vidíme v dosiahnutí najvyššej možnej formy inštitucionalizovaného partnerského zväzku (v súčasnosti manželstvo), nediskriminačnom prístupe k osvojeniu dieťaťa, nediskriminačnom prístupe k darcovstvu krvi a nediskriminačnom prístupe k službám asistovanej reprodukcie.QLF vzniklo z iniciatívy Prvého lesbického združenia Museion (www.lesba.sk) za finančnej podpory Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation (www.osf.sk) v roku 2008 ako neformálna skupina mladých aktivistov a aktivistiek. Od marca 2009 vykonáva QLF svoju činnosť ako registrované občianske združenie.Blog QLF vznikol a naďalej sa vyvíja aj vďaka externým autorkám, autorom a nezávislým aktivistkám. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Pôvodne som chcel písať o sexuálnom stereotype aktív-pasív a ich rolách v posteli a mimo ňu, ale teraz nemôžem. Nemôžem, pretože sa udialo niečo iné. Niečo dôležitejšie! Niečo, prečo na nič iné myslieť nedokážem. Žiaľ, nepochopíte to, ani ja to nechápem, nikdy som to nechápal a nikdy to asi ani nepochopím. Ale taký je život.
Náš blog bol vyradený z kategórie Vybrali SME. O pár hodín bol zaradený späť. V čase nášho vyradenia som napísala reakciu na vzniknutú situáciu, ktorú sme na blogu neuverejnili, pretože sa nám zdala neaktuálna. Po zvážení situácie a hlavne po zvážení toho, že sme boli opäť pripojení, rozhodla som sa reakciu zverejniť. Je dosť možné, že nás čítate na blogu SME naposledy.
Včera sa mi sníval zvláštny sen. Sedela som v jedálni ženskej väznice a rozprávala sa s deduškom so šedými vlasmi a dlhou bradou. Bol sympatický, z jeho očí sálala dobrota a mier. Na tvári mal jemný úsmev, taký, aký sem tam mávajú presvedčení kresťania, napríklad aj tí, čo ma občas zvyknú zastaviť cestou z práce domov, aby ma pozvali na učenie o Biblii.
Dnešný „kratší“ článok by som chcel venovať téme, ktorá ma už dlhšie trápi, hlavne keď sledujem diskusie pod článkami k „teplým“ témam. V prvom rade sa ospravedlňujem za naozaj krátky článok, ale predsa len mám na to objektívny dôvod - skúškové obdobie. Nuž nič, poďme rovno na vec. Viem, že na tému nerovnosti a diskriminácie v slovenskej spoločnosti bolo napísané už veľa. Viem, že veľa ľudí na Slovensku vytáčajú výkriky neheterosexuálnej komunity, že je v našej spoločnosti diskriminovaná. A predsa sa stále objavujú rovnaké výkriky z majoritnej časti populácie, ktoré popierajú túto diskrimináciu. Preto som sa rozhodol napísať tento článok. Mám pocit, že ľudia stále nechápu, na základe čoho k tejto diskriminácii dochádza. Chcel by som v prvom rade zdôrazniť, že nikto z nás nechce nič viac, ako má väčšinová časť spoločnosti. Všetci chceme len to isté. Mať rovnaké príležitosti. Rovnaké podmienky a je to len na nás, čo s nimi spravíme. Rozhodol som sa otočiť súčasnú situáciu na ruby takou malou analógiou a dúfam, že sa aspoň o kúsok posunieme k tolerancii a akceptácii. Preto, prosím, pokúsme sa „otvoriť si naše mysle“ novým konceptom a všetky predsudky nechajme, aspoň kým nedočítam
Nazdar. Moje meno je... volajte ma X. :) Porozprávam vám o dnešku. Dnešok bol celkom fajn. Ráno som vstal, upratal po sebe, vychystal sa flákať po meste ako zvyčajne a popozerať sa, čo sa dá podniknúť. Hneď, čo som ale vyrazil z brány, skrížila mi cestu svedkyňa Jehovova. Našťastie som mal na tieto prípady pripravené protiopatrenia. Ešte krvácajúcu mŕtvolu som vtiahol naspäť do dvora a zakopal nadávajúc na to, koľko mi zaberá času. Po zakopaní som znova vyrazil, no mal som divný pocit, že ma niekto sleduje. Poobzeral som sa, no zbadal som len nejakú bezdomovkyňu. Tieto existencie by už mali pochytať, pomyslel som si a rozhodol som sa pre započatie mojej práce na pomoc. Mŕtvolu som ale zakopať nemohol, všade bol betón, preto som ju radšej rozrezal na kúsočky a hodil do kontajnera. Po toľkej krvi som sa potreboval umyť, preto som zamieril do najbližšieho McDonaldu.
Predvčerom mi zavolal Mätthi, či s ním nejdem na prezentáciu novej knihy od Goerga Klaudy „Vyhnanie zo Serailu: Európa a heteronormalizácia islamského sveta“. Vrajže rád by si to vypočul, ale samému sa mu na to nechce. Nenechal som sa dlho núkať a zapísal si do kalendára, že sa o siedmej stretneme vo Ville. Z prednášky vytiahnem asi len tie hlavné témy a to silnejúcu heteronormalizáciu sveta (nielen islamského) a pokrytecký prístup západných štátov, najmä tých bojujúcich s multikulturálnou spoločnosťou vo svojom vnútri, vo svojom – aj politickom – postavení k moslimským prisťahovalcom.
Japonskí samuraji, hrdí a neľútostní, ktorí si cenia svoju česť viac než svoj život, mi boli v istom období života vzorom. Pri sledovaní tlačovej konferencie jednej mikrostrany som sa naplno do svojej mladíckej minulosti vrátil. Pri slovách o ochrane inštitútu manželstva ústavným zákonom som opäť dostal chuť stať sa samurajom a to preto, aby som mohol spáchať rituálnu samovraždu seppuku. Samuraji sa boli schopní jediným rezom zbaviť hanby, ktorú na nich spoločnosť uvalila, očistiť svoje meno a s hrdosťou a cťou odísť na druhý svet. Iba toto mi môže pomôcť! A nielen mne, preto som sa rozhodol napísať túto verejnú výzvu.
Nedeľný obed, pri stole sa zišla široká rozvetvená rodina. Babky navarili polievku, upiekli knedle, dedkovia boli na prechádzke s vnúčatami, tety a strýkovia klebetili a pomáhali. Mladí šarvanci, nerozoznateľná skupina detí od celého príbuzenstva s výskotom dorazila a hlasito sa dožaduje jedla. Hostitelia, úspešný právnik a úspešný podnikateľ, usádzajú hostí okolo bohato prestretého stola. Než si zasadnú k stolu, pomodlia sa, uctiac si tradície svojich predkov. Ujo Peter a ujo Tomáš, ockovia nádherných päťročných dvojičiek, začínajú naberať polievku.
Je pravdou, že nie každá lesba je feministka. Z môjho pohľadu však lesba, ktorá sa rozhodne spolitizovať svoju identitu, nemôže oddeliť svoju neheterosexualitu od svojho rodu. Nemôže sa aktivizovať len ako neheterosexuálny človek – aspoň nie v našej patriarchálnej spoločnosti. V realite, ktorú žije, prijíma pred spoločnosťou aj prívlastok žena. V každom ohľade a pri všetkom čo robí osobne, s čím sa stotožňuje a čo reflektuje, háji nielen práva neheterosexuálnych ľudí, ale aj práva žien.
Je prvý sviatok vianočný, niečo po polnoci. Rozmýšľal som, že pôjdem na polnočnú svätú omšu, ale predtým som si chcel pozrieť jeden film. Mňa osobne na ňom najviac lákala Queen Latifah - aj napriek mojej orientácii v nej vidím niečo zvodné, niečo nádherné. Jej šarm, charakter, z ktorého priam srší prostorekosť a odviazanosť, úprimnosť, ale i akýsi druh bezbrehej lásky k ľudstvu... No a samozrejme, nevidel som jediný film s ňou, ktorý by nebol vtipný. :) Film mal názov Posledné Vianoce, upútavky naň vyzerali dobre, tak som sa tešil a vyčkával osudný okamih začiatku filmu.
Chýbaš mi. Chýbaš mi celá. Pri desiatej cigarete, rozplynula sa aj posledná nádej, že spomienka na teba je len kúskom zo mňa. Pri jedenástej cigarete, s vyschnutým jazykom, zisťujem, že nie si kúskom spomienky, ale kúskom v každej spomienke. Tuším, že to bude ešte dlho bolieť, že ešte dlho budem vydychovať TEBA spolu s dymom, až konečne raz, začnem vydychovať len ten prázdny dym.
Tipujem, že určite všetci poznáme Nema. Áno, hovorím presne o tom malom chutnom Nemovi z filmu Hľadá sa Nemo. Tí, ktorí film poznajú, vedia, že Nemo je vlastne rybka menom Klaun očkatý (Amphiprion ocellaris). Čo je pri týchto rybkách zaujímavé, je, že dokážu meniť svoje pohlavie. To ste teda už asi nevedeli… V realite to znamená, že najväčšia rybka v malej skupinke klaunov, žijúcich v sasanke, je samička, a ďalšia rybka aktívny samček. Ak sa náhodou samička stratí (napr. ako Nemo), tak sa aktívny samček zmení na samičku a ďalšia rybka v hierarchii sa stane aktívnym samčekom... Prečo to vlastne rozprávam? Pretože Alex z filmu XXY má akvárium plné klaunov.
Pôvodne som chcel napísať článok, v ktorom by som sa pokúsil zhodnotiť prácu Dr. Spitzera na tému efektívnosti reparatívnej / konverznej terapie, ale zastavili ma v tom dve skutočnosti: Prvá: Práca ako taká nie je voľne dostupná (čo je dosť zvláštne, vzhľadom k tomu, že je to hlavný vedecký argument skupín, ktoré za týmito terapiami stoja). Rozmýšľam, či zainvestujem tých 34 dolárov pre stránku, ktorá na stiahnutie ponúka jednotlivé diela publikované pod Archives of Sexual Behaviour, alebo budem vychádzať iba z toho množstva analýz z jednej a druhej strany. Druhá: Zarazilo ma, že dokonca ani niektorí homosexuáli netušia, čo to vlastne reparatívna, či konverzná terapia znamená. Preto som sa teda rozhodol, že skôr, než napíšem o argumentoch pre túto terapiu, napíšem zhrnutie, aby bolo každému jasné, čoho sa téma týka.
Byť lesbou nie je zlé. Nie je zlé byť súčasťou menšiny. Odhliadnuc od strachu, diskriminácie, absencie zákonov riešiacich spolužitie dvoch lesieb, homofóbnych výrokov našich politických predstaviteľov, nie je to zlé. Kedy to vlastne začalo? Ten nutkavý pocit, že som iná a že inou ako inou neviem byť? Dávno. Keď hlavná cesta nevyhovuje, tak je tu mnoho iných ciest. Našťastie.
Dnešný článok bude trošku netradičný na miestne pomery. Možno je to tým, že nie som celkom v štandardnej nálade. Chcel by som vám porozprávať môj príbeh z nedávnej IGLYO konferencie v Turíne.
Aj keď som každý druhý týždeň znepokojená výrokmi ľudí akými sú Marek Nikolov a Jana Tutková, v konečnom dôsledku si uvedomujem, že ich extrémistické hlasy, sú len úbohým štekaním a búchaním sa do hlavy päťkilovou Bibliou. Nie tou Bibliou, ktorú ako aj iné náboženské knihy, uznávam ako istý historický artefakt, plný metafor o dobre a zle (asi ako Dobšinského stereotypné a krvilačné rozprávky), ale tou Bibliou, ktorú si každý z nich vykladá populisticky po svojom. Zároveň sú títo ľudia pre našu spoločnosť veľmi potrební. Ich extrémizmus a radikalizmus poburuje nielen liberálne a súdne zmýšľajúcich ľudí, ale nepresviedča ani skupiny presvedčených. Slúžia ako pešiaci na prekŕmenie slovenskej spoločnosti dogmatickými žvástami, aby potom tí skutoční pešiaci vo vnútri KDH, presadili rovnako nezmyselné zákony, ale už v mäkšej a pre spoločnosť, ktorej sa chce zvracať pri pohľade na Tutkovej bilbordy, prijateľnejšej podobe. Brechajúci psi zvládli svoju úlohu a zaliezajú do búdy, pretože zisťujú, že aj tá najmenšia kostička, ktorú obhrýzajú, prichádza z prostredia istej Európskej Únie, ktorá im našťastie dokáže klepnúť po chvoste. Psíky zrazu zisťujú, že ich múdre papuľky majú deravé ústa a
Po niekoľkomesačnom urputnom mediálnom boji spojeného s výdajmi, ktoré sa pohybovali v desiatkach miliónov US dolárov (a takto sa skoro množstvom rovnali prezidentskej kampani), voliči v Kalifornii rozhodli... a zrušili rozhodnutie Najvyššieho súdu Kalifornie, ktorý na základe výkladu ústavy tohto amerického štátu v máji 2008 anuloval pôvodnú zákonnú zmenu definujúcu manželstvo ako zväzok medzi mužom a ženou.
„Dnes začnem netradične, „Som nahnevané, „Rozmýšľal som, o čom napísať... Napadá mi veľa spôsobov, ako začať písať, ale nemôžem nimi začať. Prečo? Z triviálneho dôvodu - som individuál. A spôsoby, ktoré mi napadajú, už niekde boli. A to si predsa nemôžem dovoliť, byť individuálom a zároveň použiť niečo, čo použil niekto predo mnou, či urobiť niečo, čo urobil niekto iný, urobiť niečo štandardné, či snáď normatívne. Veď byť individuálom znamená byť špecifický, byť jedinečný, nie? Hľadám v slovníku cudzích slov, kde pre slovo individuálny nachádzam synonymá jednotlivý, zvláštny, osobitý. Takže to je individuál? Človek zvláštny, osobitý, snáď až divný? To som ja? Prečo? Nechcem byť predsa taký.
Viete si predstaviť, že pracujete ako čašník/čašníčka a do vašej reštaurácie pravidelne chodí niekto, kto sa vám veľmi páči a vy ho/ju pozorujete a snívate o spoločnom prvom rande? A jedného dňa sa vám podarí získať jej/jeho telefónne číslo, na ktoré sa odhodláte zavolať a pozvete ju/jeho na prechádzku, pohárik vína alebo do kina?
Čo je pre vás dôležité? Každý deň máme všetci veľa starostí. V práci musíme riešiť rôzne problémy, treba sa postarať o domácnosť, nakúpiť, upratať, ísť s chorým psíkom k veterinárovi, alebo zavolať do servisu, opraviť odtok atď. Veď si len pomyslite, čo vás čaká ešte dnes a čo ešte zajtra. Čo je z toho najdôležitejšie?
