Milan Removčík
Biely silvestrovský Choč.
Zostal už len posledný deň v roku a tak ho bolo treba využiť ešte na poslednú túru. Rozhodnutie padlo na náš najbližší kopec a a to Choč. Konal sa už 47. ročník silvestrovského výstupu.
Zostal už len posledný deň v roku a tak ho bolo treba využiť ešte na poslednú túru. Rozhodnutie padlo na náš najbližší kopec a a to Choč. Konal sa už 47. ročník silvestrovského výstupu.
Zima je tu a tak nám zostáva obliecť sa a chodiť vonku aj v zime. Preto sme sa vybrali v prvú decembrovú nedeľu na menší kopec v Malej Fatre a to Osnicu. Adventná sviečka by sa však hore zapáliť nedala, kvôli veľkému vetru.
O kraľovianskej Kope som už v jednom blogu písal, ako miestnym obyvateľom zatieňuje slnko. Pravidelné výstupy na ňu poriadajú len Krpeľanci, my z Oravy tam chodíme skôr sporadicky. Preto ich možno nazvať ako netradičné.
Kedysi boli rozhľadne dominantami na kopcoch väčšinou v Čechách, no dnes už vyrastajú ako huby po daždi aj na Slovensku.
Na niektoré kopce sa robia pravidelné výstupy a písanie o tom sa zdá zbytočným opakovaním. No ako sa hovorí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, tak nevystúpiš dvakrát na ten istý vrchol.
Pekná jeseň mi nedá spať a babie leto na horách priam čaká, kedy sa tam objavím s aparátom. Všetko sa však nedá stihnúť a tak som rýchlo zaradil do svojho plánu Roháče, ktoré nemožno vynechať.
Na Slovensku máme veľa zrúcanín hradov a skoro všetky sa postupne reštaurujú, či zachraňujú. No na jeden sa akosi pozabudlo.
O rozhľadni na Špicáku sa už na týchto blogoch písalo, no ja som sa rozhodol pozrieť sa tam, keď sa sfarbí lístie do žlta, prípadne do červena. Ona je pekná aj zelená, no asi za celé leto sa nám zunuje.
Neveľký kopec nad Dolným Kubínom, no s bohatou históriou, s výškou len 793 m. Je známy hlavne u numizmatikov, pretože sa tu našli zlaté mince.
Tradičný beh do Choča mal nelichotivú predpoveď počasia, no nikto sa nevzdával. Aby som stihol aspoň niektorých bežcov, tak štartujem o hodinu skôr.
V najsevernejšom cípiku Slovenska sa nachádza kopec Diablak a je to vlastne poľský názov pre Babiu horu. Už dlhé roky sa tu organizoval výstup začiatkom septembra a táto tradícia sa zachovala dodnes.
Rysy vo Vysokých Tatrách sú hlavne známe z dôb minulých, marxisticko – leninských, svojím medzinárodným výstupom. No i teraz tam veľa ľudí vylezie. Tak som urobil aj ja v prvú septembrovú nedeľu s kubínskymi turistami.
Do Poľska zvyčajne chodíme len na nákupy. No z Nového Targu sa dá odskočiť aj na výlet k priehrade Niedzica aj s dvoma hradmi.
Toto leto má akosi viac pekných dní a o to viac musím chodiť po kopcoch, lebo vtedy je škoda sedieť doma. A tak som sa s kubínskymi turistami vybral v druhú augustovú nedeľu do Veľkej Fatry.
Nad Liptovom sa v Západných Tatrách vypína vrch s menom Baranec. Neviem, podľa koho sa tak volá, no v prvom rade si treba naň vyjsť, aby človek zistil, čo je zač.
Výstupy na Choč si turisti zvyčajne plánujú na určitý dátum dopredu a potom je už len na náhode, aké bude počasie. Je však škoda, keď človek vyjde na kopec s povestným kruhovým výhľadom a nevidí nič.
Všetkého veľa škodí, aj kopcov čo tu máme a tak som sa vybral minulý víkend konečne na rovinu. U nás je na dolnej zemi moc teplo, preto je lepšie ísť na sever. Rovno do Varšavy.
Rozsutec býva do 15.júna zatvorený a tak sa po tomto dátume vyhrnú húfy ľudí, dohnať, čo za štvrťrok zameškali. Kubínski turisti ho mali tiež v pláne, no kvôli zájazdu do Česka ho zrušili.
Vyletel sokol, pršalo zmokol, prechladol zdochol.Táto riekanka ma napadla pri nedeľňajšom výlete v Slovenskom raji.
Na Slovensku máme okrem mesta Zvolen ešte aj kopec s názvom Zvolen a aby toho nebolo málo, tak vedľa neho je ešte Malý Zvolen.