Milan Removčík
Za kvetmi na Choč.
Začiatkom apríla poriadali kubínski turisti výstup oslobodenia na Choč, no vtedy bol ešte všade sneh a kvety samozrejme nerástli.

Začiatkom apríla poriadali kubínski turisti výstup oslobodenia na Choč, no vtedy bol ešte všade sneh a kvety samozrejme nerástli.

V poslednej dobe príbúda rozhľadní na kopcoch ako húb po daždi. Kedysi ich bolo oveľa viac v Čechách, ako na Slovensku, dnes sa však situácia vyrovnáva. Niektoré sú však veľmi nízke a slúžia skôr ako altánok.

Šútovský vodopád je jeden z najkrajších a najľahšie dostupných vodopádov na Slovensku. Od vlaku 6 km a od parkoviska 4km.

Koncom tohoto týždňa som sa zastavil na výstave bonsajov v Česku. Tak som pořídil niekoľko fotografií.

Hovorí sa, že slnko svieti, voda láka, nuž som sa aj ja tentoraz vybral ku vode a keď už, tak ku poriadne veľkej. Takou je priehrada Liptovská Mara.

Jar si často predstavujeme ako zakvitnutú lúku, no jar vyššie v horách je vtedy, keď nie je už dva metre snehu, ale iba meter. Tak to bolo minulý týždeň na Krížave a tento na Choči.

Každý asi pozná stavbu nešťastného tunela Višňové, ktorý nie a nie dokončiť. S kubínskymi turistami sme išli poslednú marcovú nedeľu vyskúšať,

Ružomberskí turisti pravidelne organizujú výstup na Radičinú, čo je neveľký kopec medzi Komjatnou a Hrboltovou. Zvláštny je tým, že skoro od nikadiaľ ho nevidno a človek nevidí, kadiaľ vlastne má ísť.

Málokto by si pomyslel, že pri tohtoročnej bohatej nádielke snehu sa pôjde tradičné bežkárske podujatie bez lyží.

V posledné dni nám nasypalo snehu a pohyb po kopcoch bol bez lyží, či snežníc, temer nemožný. Keď trochu vyšlo slnko išiel som otestovať vyšnokubínsku Tupú skalku.

Zostal už len posledný deň v roku a tak ho bolo treba využiť ešte na poslednú túru. Rozhodnutie padlo na náš najbližší kopec a a to Choč. Konal sa už 47. ročník silvestrovského výstupu.

Zima je tu a tak nám zostáva obliecť sa a chodiť vonku aj v zime. Preto sme sa vybrali v prvú decembrovú nedeľu na menší kopec v Malej Fatre a to Osnicu. Adventná sviečka by sa však hore zapáliť nedala, kvôli veľkému vetru.

O kraľovianskej Kope som už v jednom blogu písal, ako miestnym obyvateľom zatieňuje slnko. Pravidelné výstupy na ňu poriadajú len Krpeľanci, my z Oravy tam chodíme skôr sporadicky. Preto ich možno nazvať ako netradičné.

Kedysi boli rozhľadne dominantami na kopcoch väčšinou v Čechách, no dnes už vyrastajú ako huby po daždi aj na Slovensku.

Na niektoré kopce sa robia pravidelné výstupy a písanie o tom sa zdá zbytočným opakovaním. No ako sa hovorí, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky, tak nevystúpiš dvakrát na ten istý vrchol.

Pekná jeseň mi nedá spať a babie leto na horách priam čaká, kedy sa tam objavím s aparátom. Všetko sa však nedá stihnúť a tak som rýchlo zaradil do svojho plánu Roháče, ktoré nemožno vynechať.

Na Slovensku máme veľa zrúcanín hradov a skoro všetky sa postupne reštaurujú, či zachraňujú. No na jeden sa akosi pozabudlo.

O rozhľadni na Špicáku sa už na týchto blogoch písalo, no ja som sa rozhodol pozrieť sa tam, keď sa sfarbí lístie do žlta, prípadne do červena. Ona je pekná aj zelená, no asi za celé leto sa nám zunuje.

Neveľký kopec nad Dolným Kubínom, no s bohatou históriou, s výškou len 793 m. Je známy hlavne u numizmatikov, pretože sa tu našli zlaté mince.

Tradičný beh do Choča mal nelichotivú predpoveď počasia, no nikto sa nevzdával. Aby som stihol aspoň niektorých bežcov, tak štartujem o hodinu skôr.