Milan Removčík
Manínska tiesňava.
Vo svojom okolí máme dosť kopcov, ale raz-začas treba ísť pozrieť aj niekde inde. Tak sme v druhú májovú nedeľu nasadli na vlak a odviezli sa sto kilometrov ďaleko.
Vo svojom okolí máme dosť kopcov, ale raz-začas treba ísť pozrieť aj niekde inde. Tak sme v druhú májovú nedeľu nasadli na vlak a odviezli sa sto kilometrov ďaleko.
Snehy sa na horách roztopili a všetko sa rýchlo zazelenalo. V máji býva u kubínskych turistov v pláne päťdesiatka. Aj keď viem, že ju neprejdem celú, treba sa trochu porozhliadnuť po okolí.
Vrch Šíp sa stáva stredobodom pozornosti hlavne koncom apríla, pretože sa tu pre turistov tradične otvára letná turistická sezóna. Tentoraz to bol 58. ročník.
Na svete je veľa výnimočných miest, kde by sa človek raz chcel pozrieť. Čím je to ďalej, tak je menšia pravdepodobnosť, že sa tam dostaneme.
Niektorí ľudia majú šťastie, keď sa narodili na Podunajskej nížine a len čo je pekne, zoberú si bicykel a preženú sa niekde po hrádzi.
V prírode býva zvykom, že väčšina fauny zalezie na zimu do dier, tak ma napadlo, že aj ja to skúsim aspoň na dve hodiny. Jediné, čo poznám v okolí, sú diery Jánošíkove v Terchovej.
Zima na Orave býva dlhá a turisti si často kladú otázku, kam vyraziť na bežkách. V poslednej dobe skoro každá obec poriada svoj prechod, či okruh.
Obec Vyšný Kubín poriada každý rok lyžiarske podujatie „Cez 5 chotárov.“ Tentoraz to bol už 25. ročník. Niekedy je snehu dosť, niekedy žiadny.
Kto chce prejsť hrebeň Malej Fatry, zvyčajne začne niekde pri Rozsutci a skončí pri Strečne. Málokto ide ďalej lúčanskou časťou až po Kľak.
Choč je možno po Kriváni najznámejší kopec na Slovensku a pre nás kubínčanov ešte bližší, pretože sa nám týči rovno nad hlavami.
Letná turistická sezóna na Orave sa otvára koncom aprípla na Šípe. Vlani bol ešte sneh a tento rok to hrozilo tiež. Našťastie ho veľké dažde roztopili a tak sme konečne kráčali po tráve.
V apríli býva zvykom vybrať už aj bicykle, aby sme nemuseli stále chodiť pešo. Práve tento rok som sa tešil, že si konečne prejdem novú cyklotrasu do Korytnice.
Oravskí turisti poriadajú každoročne na jar Výstup oslobodenia na Choč, na počesť oslobodenia Dolného Kubína Sovietskou armádou.
Prišla jar, no o chvíľu hneď aj odišla. Chcel som však vyskúšať nové palice a tak som sa vybral aj v snehu a vetre na skalku, dúfajúc, že sa predsa len počasie zlepší.
Lyžovanie bez lyží je moja tradičná každoročná akcia na Kubínskej holi. Už to, že sa jej zúčastňujem len sám, svedčí o tom, že ostatní to pokladajú za blbosť.
Trnkobranie je tradičné kubínske podujatie pre lyžiarov na bežkách. Ja ho však chodím pešo, lebo podmienky na lyže sú málokedy dobré a škoda nosiť drevo do hory.
Niektoré miesta sa oplatí navštíviť skôr v zime a práve medzi ne patrí Brankov vodopád. Je to preto, že tam tečie pomerne málo vody, slnka málo, blata veľa.
Oproti vlaňajšiemu roku sme na tohtoročný výstup dostali poriadnu zimnú nádielku. Mínus desať stupňov a pol metra snehu. Také boli podmienky v prvú decembrovú nedeľu pre kubínskych turistov.
Neveľký kopec s nenápadnou skalou bol v poslednú septembrovú nedeľu cieľom žaškovských turistov, tak som sa išiel prejsť s nimi.
Na tento známy kopec som sa vybral individuálne na konci augusta, aby som využil posledný deň dovolenky. Východiskom boli Jánošíkove diery v Terchovej.