Milan Removčík
Na Diablak z Poľska.
V najsevernejšom cípiku Slovenska sa nachádza kopec Diablak a je to vlastne poľský názov pre Babiu horu. Už dlhé roky sa tu organizoval výstup začiatkom septembra a táto tradícia sa zachovala dodnes.

V najsevernejšom cípiku Slovenska sa nachádza kopec Diablak a je to vlastne poľský názov pre Babiu horu. Už dlhé roky sa tu organizoval výstup začiatkom septembra a táto tradícia sa zachovala dodnes.

Rysy vo Vysokých Tatrách sú hlavne známe z dôb minulých, marxisticko – leninských, svojím medzinárodným výstupom. No i teraz tam veľa ľudí vylezie. Tak som urobil aj ja v prvú septembrovú nedeľu s kubínskymi turistami.

Do Poľska zvyčajne chodíme len na nákupy. No z Nového Targu sa dá odskočiť aj na výlet k priehrade Niedzica aj s dvoma hradmi.

Toto leto má akosi viac pekných dní a o to viac musím chodiť po kopcoch, lebo vtedy je škoda sedieť doma. A tak som sa s kubínskymi turistami vybral v druhú augustovú nedeľu do Veľkej Fatry.

Nad Liptovom sa v Západných Tatrách vypína vrch s menom Baranec. Neviem, podľa koho sa tak volá, no v prvom rade si treba naň vyjsť, aby človek zistil, čo je zač.

Výstupy na Choč si turisti zvyčajne plánujú na určitý dátum dopredu a potom je už len na náhode, aké bude počasie. Je však škoda, keď človek vyjde na kopec s povestným kruhovým výhľadom a nevidí nič.

Všetkého veľa škodí, aj kopcov čo tu máme a tak som sa vybral minulý víkend konečne na rovinu. U nás je na dolnej zemi moc teplo, preto je lepšie ísť na sever. Rovno do Varšavy.

Rozsutec býva do 15.júna zatvorený a tak sa po tomto dátume vyhrnú húfy ľudí, dohnať, čo za štvrťrok zameškali. Kubínski turisti ho mali tiež v pláne, no kvôli zájazdu do Česka ho zrušili.

Vyletel sokol, pršalo zmokol, prechladol zdochol.Táto riekanka ma napadla pri nedeľňajšom výlete v Slovenskom raji.

Na Slovensku máme okrem mesta Zvolen ešte aj kopec s názvom Zvolen a aby toho nebolo málo, tak vedľa neho je ešte Malý Zvolen.

Vo svojom okolí máme dosť kopcov, ale raz-začas treba ísť pozrieť aj niekde inde. Tak sme v druhú májovú nedeľu nasadli na vlak a odviezli sa sto kilometrov ďaleko.

Snehy sa na horách roztopili a všetko sa rýchlo zazelenalo. V máji býva u kubínskych turistov v pláne päťdesiatka. Aj keď viem, že ju neprejdem celú, treba sa trochu porozhliadnuť po okolí.

Vrch Šíp sa stáva stredobodom pozornosti hlavne koncom apríla, pretože sa tu pre turistov tradične otvára letná turistická sezóna. Tentoraz to bol 58. ročník.

Na svete je veľa výnimočných miest, kde by sa človek raz chcel pozrieť. Čím je to ďalej, tak je menšia pravdepodobnosť, že sa tam dostaneme.

Niektorí ľudia majú šťastie, keď sa narodili na Podunajskej nížine a len čo je pekne, zoberú si bicykel a preženú sa niekde po hrádzi.

V prírode býva zvykom, že väčšina fauny zalezie na zimu do dier, tak ma napadlo, že aj ja to skúsim aspoň na dve hodiny. Jediné, čo poznám v okolí, sú diery Jánošíkove v Terchovej.

Zima na Orave býva dlhá a turisti si často kladú otázku, kam vyraziť na bežkách. V poslednej dobe skoro každá obec poriada svoj prechod, či okruh.

Obec Vyšný Kubín poriada každý rok lyžiarske podujatie „Cez 5 chotárov.“ Tentoraz to bol už 25. ročník. Niekedy je snehu dosť, niekedy žiadny.

Kto chce prejsť hrebeň Malej Fatry, zvyčajne začne niekde pri Rozsutci a skončí pri Strečne. Málokto ide ďalej lúčanskou časťou až po Kľak.

Choč je možno po Kriváni najznámejší kopec na Slovensku a pre nás kubínčanov ešte bližší, pretože sa nám týči rovno nad hlavami.