Anna sa na ňu pozrela s údivom. Aby zakryla rozpaky, poopravila si šatku na hlave. Vždy to tak robievala, keď chcela rozmýšľať. Pred rokom za ňou Viera, jej dcéra, prišla.
" Mami len si predstav, dostali sme s Viktorom ponuku na zahraničné turné. Vieš, ako na to Viktor dlho čaká. Je to jeho prvá šanca uviesť sa v hudobnom svete. A ja ho mám sprevádzať. Do Japonska! " - vydýchla s nadšením.
Anna na ňu len mlčky hľadela. Aj vtedy si začala upravovať šatku na hlave. Ako dnes. Už-už sa chystala niečo povedať, ale Viera si ju nevšímala. Horela šťastím.
" Je to len na pol roka. Na Vianoce už budeme spolu. Aj o teba mami, sme sa postarali. Viktor sa pýtal v opatrovateľskej službe. Zoberú Ťa tam. "
" Do starobinca ? " - pýtala sa v duchu Anna. Nahlas však súhlasila. Nechcela mladým kaziť budúcnosť. A tak, hoci sa starý strom neľahko presádza, zvykla si na svoj nový domov. Aj na ošetrujúci personál. Tešila sa ak sa pri nej občas sestrička zdržala a ona sa jej mohla vyrozprávať.
Vydala sa sotva sedemnásťročná. Prišla vojna, muža jej zobrali na front. Ešte vtedy deti nemali. Ako najstaršia sa musela starať o svojich mladších súrodencov. Často ukazovala sestričkám zrobené ruky. Ony jej ich pohladkali a počúvali. Deň za dňom rýchlo bežal.
" Tešíte sa, že už pôjdete od nás ? " - vyrušila ju sestrička.
" Áno. " - odpovedala úprimne. Teší sa, že už zase bude s blízkymi pri slávnostne prestretom stole. Upečie zázvorníky, mala ich vždy najlepšie v dedine.
Spoza okien bolo počuť silný vietor. Bola už tma, keď Annu vyrušil zvuk prichádzajúceho auta. Vstala, opierajúc sa o svoje palice, priblížila sa k oknu. Z auta vystúpil muž. Spoznala v ňom lekára.
" Asi má nočnú, " - pomyslela si a vrátila sa späť na stoličku. Ruženec držala stále v rukách. Pevne zovrela kríž a priložila si ho k ústam.
Netušila, ako dlho sa modlila, keď ktosi zaklopal na dvere. Vzápätí do izby vstúpil lekár, za ním sa tisli dve sestričky.
" Pani Anna, prišiel som vám oznámiť ... " - Nemusel ani dopovedať. Anna vytušila. V skľavených prstoch začala mrviť drobné zrnká ruženca. Neprídu. Už nikdy neprídu.
Na neosvetlenej križovatke opitý vodič nedal prednosť autu, ktoré riadil Viktor. On i Vierka boli na mieste mŕtvi. Anna meravo hľadela do prázdna nepúšťajúc ruženec z ruky. Po suchých lícach jej stekali slzy.
