Zaujímam sa o život okolo nás, o ľudí, ktorí potrebujú pomoc a hľadajú cestu k láske, hľadajú zmysel života, lebo každý môže, a teda aj ja, malými skutkami zmeniť tento svet. Skúsenosti z parlamentu mi ukázali, že poslanci v parlamente neriešia problémy občanov tejto krajiny a svojimi populistickými rečami ukazujú len svoje ego. Preto máme novú spoluprácu, nový cieľ a nové riešenia v našom novo-založenom Inštitúte ochrany ústavných práv. Správy Vám budeme prinášať na facebooku a na mojom blogu. Zoznam autorových rubrík: Príbehy, Nezaradené
Mobbing sa týka každého z nás – niekto je obeťou, iný mobberom a ostatní sú viac či menej aktívnymi alebo pasívnymi spoluúčastníkmi. Mobbing nemá logiku, podľa ktorej by boli obete vyberané, takže nikto nemôže s istotou povedať „mne sa to nikdy nestane“. Otáčať sa chrbtom k patologickým vzťahom na pracovisku je preto nepochopiteľný luxus.
Priniesol 17. november 1989 slobodu občanom? Majú občania konečne svoje práva? Ako fungujú vzťahy na pracoviskách? Ako si vykladáme ustanovenia Zákonníka práce, ktoré len nedávno schválil parlament? Aká je demokracia v slovenskej realite? Najlepšie je poznanie podľa vlastných skúseností.
Nedávno som si vypočula názor: "Ja som nevolič, ale aj tak túžim, aby do politiky prišli iba taki ľudia, čo budú myslieť na občana a jeho dobro a zaroveň tvrdím, že politika je špina najväčšia a kým tu bude špina, budem sa jej vyhýbať. To, čo tu produkuje opozícia je na smiech. Veď bojuje proti sebe. A v rozprave sú jej poslanci bojovníkmi na "dlhé trate." Takto to nikam nevedie.
Názory každého občana, s ktorými sa stretávam v diskusiách, sú veľmi podnetné, lebo vychádzajú z reality životných skúseností, ako tento: "Veď v skutočnosti ide o úplne iné veci - rozkradnúť verejné peniaze a eurofondy, dosadiť na správne miesta tých správnych ľudí, čo zaistia beztrestnosť, a zostať tam, čo najdlhšie pri moci. Čize ide tu iba o to, ktorá strana bude beztrestná... zvyšok je pre pobavenie plebejcov. Už rímsky patricii vedeli, čo potrebuje plebs - chlieb a hry. Inak je pravdou, že dnes sú naše zákony na smiech a zábavu našej justícii a prokuratúre."
Diskusia v parlamente sa za posledné dva dni veľmi vyhrotila a mnohí poslanci sa akoby nechali vyprovokovať. Takéto prijímanie zákonov je fakt strata času. Púšťať sa do sporu, kde už dopredu viem, že je prehratý, nemá žiadny význam. A k tomu ešte v čase, keď Slovensko potrebuje riešiť problémy zhnitej spoločnosti, ktoré sa tu nahromadili počas 23 rokov od nežnej revolúcie. Vari sme zabudli, že sme do parlamentu boli zvolení občanmi - voličmi?
Neustále zmeny právnych predpisov ako aj zmeny v organizácii súdnictva neprispievajú k rýchlosti a kvalite súdov. Obrovské množstvo právnych predpisov núti sudcov k stále rýchlejšiemu štúdiu nových a nových novelizácií zákonov a jeho následkom sa stáva napríklad nečinnosť súdu. Verejnosť aj súdnictvo už má toho plné zuby. Nové a nové zákony nemajú žiadnu stabilitu. Skôr, ako zákon nadobudne účinnosť a uvedie sa do praxe, už sa zistí jeho nedostatok a musí sa rýchlo novelizovať. Aká je potom záruka spravodlivosti pre občana-voliča na súde?
Na pozvanie rodiných organizácií Európskej únie som mala možnosť v dňoch od 12. 10. 2012 do 19. 10. 2012 zúčastniť sa stretnutia týchto pracovných skupín:
Zdá sa, že každý je múdry, keď ide o kritiku poslancov parlamentu. V poslednom týždni som si vypočula názor občana: "Zvoleným zástupcom občanov bez ohľadu na to, či sú z opozície alebo koalície by malo ísť predovšetkým o blaho občana, ochrana jeho práv a slobôd. To, čo predvádzajú poslanci v parlamente je však krutá, podprahová reality show na úrovni tých, čo ponúka TV JOJ ! Vývoj od Novembra 1989 nedáva nádej, že sa tu niečo zmení k lepšiemu a NR SR je toho trpkým dôkazom."
Podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií zaznamenali psychiatrické ambulancie na Slovensku vyše 1.700.000 návštev, na psychiatrii vyšetrili takmer 400.000 ľudí, viac ako 65.000 pacientom zistili psychiatrickú diagnózu prvýkrát v živote. Ďalších takmer 41.000 ľudí hospitalizovali v psychiatrických zdravotníckych zariadeniach. Riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku Pavel Černák koncom septembra uviedol, že Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami vedie vo výskyte psychických porúch, a tiež v počte novozistených prípadov. Na druhej strane Slováci podľa neho viac ako v minulosti vyhľadávajú odborníkov.
Na Bratislavskom hrade sa nachádza bomba, tak znela správa z novín. Je to pravda? Alebo si novinári chcú zvýšiť počet predaných čísiel svojho denníka? Nadpis, ktorým sa takto prihovára prvá strana novín, je veľmi pútavá. To zachytí každé ucho. A zvyšuje sa počet predaných čísiel našich bulvárnych novín.
Na pozvanie klubu senior som sa dňa 3. októbra 2012 na bratislavskom magistráte zúčastnila stretnutia o ďalšom vývoji Participatívneho rozpočtu. Prvý ročník participatívneho rozpočtu v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania na pravidelných stretnutiach jednotlivých paticipatívnych komunít podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Aké boli priority pri hodnotení nápadov poradia projektov ?
Dostala som správu s týmto obsahom: Dňa 1. októbra 2012 vysiela Slovenská televízia reláciu Reportéri, kde hlavnou témou je:Psychický teror na pracovisku zažije aspoň raz v živote každý desiaty človek. Metódami nadriadených sa stávajú ignorancia, finančná diskriminácia, porušovanie zákonov a psychický nátlak. Dokedy ho budeme tolerovať? Alebo je to novodobá firemná "kultúra"?
Skončilo rokovanie parlamentu a poslanci opustili budovu Národnej rady Slovenskej republiky. Chodby ostali prázdne a tiché. Spolu s nimi odišli aj bulvárni novinári. Dosť bolo tlačoviek, ktoré si veľmi radi vyvolali niektorí poslanci. Aby sa bulvár mal čím "kŕmiť". Takto sa to nastavilo a takto to bude aj naďalej. Slovenský ľud treba informovať. Každý deň. Novinári boli vždy s mikrofónmi pripravení vo vestibule. Vždy pripravení. Ako pionieri. Čakali na "svorku" poslancov. Sú to však dôležité informácie, ktoré hýbu krajinou a pomáhajú občanom???
Pojednávacia miestnosť nepôsobí vôbec útulne. Sudca, ktorý v nej musí denne pojednávať, si už zvykol. Je tiež len človek. Zvykne si.......Otvára pojednávanie, predstupuje žalobkyňa a podáva žalobu na štátny úrad, kde bola vystavená počas troch rokov mobbingu. Prípad je veľmi rozsiahly. Trvá to asi hodinu. Potom vystupuje žalovaný štátny úrad. Ale čo sa to deje. Štátny úrad, ktorý zamestnáva právnikov, si najal advokátsku kanceláriu. Objednal si proti žalobkyni advokátsku kanceláriu? Lukratívnu advokátsku kanceláriu. Ale veď ju štátny úrad zaplatí z peňazí občanov - poplatníkov.
Kto vytvorí viac zákonov ? Kto je lepší a úspešnejší tvorca zákonov ? Pozrite sa, koľko zákonov sme pre Vás pripravili. Sme najlepší pri predkladaní zákonov. Naše zákony Vám pomohli. My sme Vám pripravili lepšiu budúcnosť. My vieme, čo potrebujete. Sme tu pre Vás. Voľte nás a neobanujete. Takto nejako sa k nám prihovárajú politické strany pred voľbami.
Túto otázku som si dala, keď som sa dnes zúčastnila dvoch prípadov podozrenia na výskyt mobbingu, kam ma pozvali obete mobbingu, ktoré boli počas niekoľkých mesiacov pravidelne viac ako raz do týždňa vystavené na pracovisku zastrašovaniu, zneužívaniu a sabotovaniu svojej práce. Aká bola reálna skutočnosť?
Podľa prieskumu nášho OZ práca a vzťahy sme zistili, že na slovenských pracoviskách ako dôsledok narušených pracovných vzťahov za posledných 22 rokov, je zvýšený počet práceneschopných, ktorí dostávajú nemocenské dávky. Je to zbytočne veľká strata peňazí zo štátneho rozpočtu pre zamestnancov, ktorí by inak mohli pracovať, keby neboli násilne vytláčaní z pracoviska. Lekári nerobia o tom žiadnu štatistiku. Takto nastavený systém nie je dobrý. Uvažuje rezort zdravotníctva o zmene?
Obeť mobbingu, ktorá dokáže chodiť do práce, kde je šéf sociopat, tak to si vyžaduje veľkú dávku odvahy. Každý deň počas pracovnej doby nevie obeť, kedy si ju šéf zavolá a pustí sa do nej. Medzi štyrmi očami. Alebo na porade pred ostatnými kolegami. Pocity obete sú len ťažko opisateľné. Ale niekto musí zastaviť konanie šéfa - sociopata. Už vieme, že všetci sociopati útočia na svoje obete rovnako. Vieme aj to, prečo to robia. Prečo?
Najväčším problémom východného regiónu rovnako ako celého Slovenska je nezamestnanosť. Každý problém je najlepšie riešiť v teréne. A preto som pozvala dňa 3. 9. 2012 svedkyne a svedkov, resp. obete mobbingu, bossingu, ktorí tvoria veľkú skupinu nezamestnaných, aby prišli do mojej poslaneckej kancelárie na Moyzesovu ul. v Košiciach.
Dnes mi prišla informácia od jednej obete mobbingu z východného Slovenska, že pán riaditeľ sľúbil zaviesť na pracovisku kontrolu, ako sa dodržujú ľudské práva. Zdá sa, že je to dobrá správa. Alebo možno je to len jedna čerstvá výnimka?
