Človek, ktorý si chce nájsť čas pre uvedomenie si vlastných myšlienok, postojov, názorov. Pochopiť určitú vec, teóriu, či událosť, mi prináša osobný rast a vytúžený pocit štastia. Zoznam autorových rubrík: Moja Rodina, Dining Guide, Prúd myšlienok, To čo ma potešilo, To čo ma zarmútilo, Vedeli ste, že...?, o živote, z vlaku, Zvieracie, readers diary, Súkromné, Nezaradené
Pred pár rokmi vysielali v telke program, v ktorom diváci mali posúdiť pravdivosť príbehov. Tak ja začínam vlastnú sériu takýchto príbehov, a je na len vás, či veríte alebo sa necháte nachytať...
Hovorí sa, že nič nemení tak veľmi charakter človeka, ako práve peniaze.
Kráčam si z práce si z práce domov, po ceste sa zastavím pri bankomate. Po pár minútach ma zamrazí. Display hlási, že moja karta je expirovaná. Neveriacky, krútim hlavou, dokonca už pár týždňov.
Sviatočná nálada ma vytrvalo obchádza, vybaľujem jednu krabicu za druhou. Sťahovanie, veď to poznáte. Myšlienkami sa vraciam do dávnej minulosti...
Život v sebe skrýva veľa prekvapení. O budúcnosti môžeme snívať, plánovať si ju, pripravovať sa na ňu, ale väčšinou nás aj tak prekvapí. Naskytnú sa nám situácie, ktoré premárnime ,ale aj šance, ktoré využijeme. Priateľstvá, ktoré stratíme, ale aj nadobudneme. Uvidíme seba v inom svetle, vďaka situáciám a životným okolnostiam, o ktorých sme si predtým mysleli, že to by sme nikdy nezvládli. Alebo naopak, myslíme si, to sa mne nikdy nemôže stať, ale nejako sa to stalo aj nám, a to bez to aby sme na to boli pripravení.
Som si istá, že takéhoto pomocníka, len tak rýchlo nenájdete... Bez komentára
Soul dnes objavila niečo veľmi múdre, vlastne to bolo včera. Prišla "konečne" nato, ako sa dá všetko obrátiť na zlé. Rýchlo a efektívne
Sú určité drobnosti, ktoré sú výrazným ukazovateľmi vyspelosti daného jedinca, či spoločnosti. Značnú časť svojho života trávime pozorovaním svojho okolia na základe získaných poznatkov z tohto pozorovania prispôsobujeme svoje správanie. jednoducho povedané adaptujeme sa, prispôsobujeme sa svojmu okoliu.
Stala som tam úplne v soku. Nemohla som uveriť, že to spravila. Po tvári sa mi kotuľali slzy, telom mi lomcoval hnev. Snažila som sa dostať k bráne, otvoriť ju, zatarasila mi cestu. Stala tam a smiala sa..
Z nespočetných spoločných okamihov, sa mi tento vryl najhlbšie do spomienok a do srdca.
Hovorí sa, že oči sú oknom do duše. Občas pohľad do oči neznámeho človeka môže byť silným zážitkom. Vtedy keď nestihneme, či nechceme sklopiť zrak, zatiahnuť žalúzie svojej duše.
Kde bolo tam bolo, bola raz jedna krajina. V tej krajine sa blížili voľby. Ako sa to približovalo, rozumu ubúdalo...
Čítala som si správy, možno som to nemala robiť. Bolo by to však zavieranie si očí predtým čo sa vôkol nás deje
Život má plno prekvapení. Predstavte si, že zdvihnete telefón, a na druhom konci zaznie veta. „Dobrý deň, som váš syn, vaša dcéra. Nemali by ste chuť na kávu ? Pozývam vás. Čo tak, povedzme zajtra? Vyhovuje vám to? „ Ale takéto veci sa stávajú. Nie len v lacných príbehoch pre nenáročných čitateľov, ale aj mimo strán kníh...
Často vo svojich článkoch píšem o situáciách, keď som nezachovala tak, ako mi kázalo srdce. Vtedy som so sebou nespokojná, dlho ma to mrzí. Boli však chvíle, keď som mala ten príjemný pocit, že som sa zachovala správne...
Hnevám sa na seba, že som mlčala vtedy, keď som sa mala ozvať.
Nie vždy sa dá jednoznačne povedať, kde leží hranica medzi našou slobodou a trestným činom. Kde je tá hranica, keď si len vychutnávame svoju slobodu a kedy už ubližujeme?
Starší ľudia nie vždy zdieľajú názory a postoje mladšej generácie. Prežili a videli toho viac, preto ich konanie nás môže občas prekvapiť
Nestalo sa to prvýkrát a myslím, že ani posledný. Predsa sa mi zdá, že sa to stáva čoraz častejšie...
Neďaleko mňa sedeli traja ôsmaci a rozprávali sa, o škole a podobne. Oproti mne sedel jeden z nich, pekne oblečený a sympatický mladý chalan...
