Branko Štefanatný
Nedeľná chvíľka poézie
Sme rozdielni, sme iní. Ženy, muži, my, oni, ja i vy. Všetci máme svoje úchylky, pôžitky.
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Sme rozdielni, sme iní. Ženy, muži, my, oni, ja i vy. Všetci máme svoje úchylky, pôžitky.
Úplne ma dostala. Ku môjmu prekvapeniu, vyzliekla ma celého, nechala iba ponožky.
Minimálne k tomuto. Človek dosiahne najviac, ak prestane žiť iba pre seba.
a odpovede. Niekedy je otázok akosi viac. A sú odpovede, ktoré musia dlho čakať na vetu s otáznikom.
Taký môj pocit. Zo stredy. Tento pocit by mohol vyvrcholiť v niečo, ja už ale nie som "happy loser", už som iba "happy". Takže môj pocit dopadol tak, ako asi aj váš, takto v stredu. Nijako.
Môj život je o pocitoch a maličkostiach. Väčšinou sú tie pocity dôsledkom maličkostí, týkajúcich sa života.
Ľudia sú rôzni. Muži sú iní a ženy sú pôvabné. A je nám spolu dobre. Dnes som si uvedomil ďalší rozdiel v žití tohto sveta. Nás mužov a vás žien. Na obyčajnom kamarátskom rozhovore...
Ak ste ešte nenavštívili jeho blog, Jeho bývalého, pardon, Jej bývalého, tak nech sa vám páči. Dnes má rok. Tak kuknite. No a keď tam už budete, tak sa zahrajte túto pohodičkovú hru. (Môj rekord zatiaľ 6891;o). Takže opakovačka. Odporúčam tento blog - Jej bývalý. A túto hru - klik - na zabitie pár minút zo zimy, z čakania, z nudy...žeby zimného nudného čakania?
Chlupy na jazyku je článok, ktorého pointa ma zobudila z poobedného šlofíka a donútila ma sadnúť si za počítač a šup ho tam. Keby to len tak bolo také jednoduché! Chlupy je slovíčko, takzvané kompromisné, ktoré môžete nahradiť buď slovíčkom chlpy (to ste určite nečakali), alebo chlapi. Kľudne si vyberte. Chlupy na jazyku...
V poslednej dobe sa u mojich článkoch objavila akási veľká karma (karmičisko) a ja radšej tak skromne a po svojom. Takže som si vymyslel jeden taký protikarmiskový. Mal som chuť niečo písať a zamýšľal som sa, či napíšem pekne, aby sa pritakávalo, alebo od srdca, aby som bol spokojný. Inak pre nových blogerov a pre tých čo kedysi písali a už nepíšu (väčšina adminov, svetielko a podobne): Píšte vtedy keď máte chuť a nie vtedy, keď to dostatočne zahrá na city čitateľom (klik sem klik tam).
Niekedy len tak doma pijem kávu a rehocem sa. Sám na sebe. Rozmýšľam, ako som v priebehu života zmenil svoje názory. Svoje oblečenie. A ako som sa za ne vedel urážať, hádať, biť do pŕs... Je to zaujímavé ako sa človek formuje, tvaruje, mení. A prezlieka.
Nádherný predĺžený víkend. Opäť v Paríži, opäť sa mi veľmi páčilo, opäť som sa tam mal s kým prechádzať, s kým milovať, mlčať, smiať...nevšimol som si žiadne nepokoje, žiadne problémy, žiadne nebezpečenstvo. Sila lásky je silnejšia ako násilie? Pre mňa to už nie je len gýčová teória. Dobro opäť raz vyhralo nad zlom. Keby sa tak ľudia naučili viac milovať, ako nenávidieť...to by bola sila.
Kráčal som pomaly ulicou a blížil som sa ku svojej posteli. Celý deň som pracoval, tak ako všetci muži, teda tí čo ostali. Vyťukal som si svoj prístupový kód na dverách od mojej (mini)bunky a tie sa hneď otvorili. Prikrčil som sa, vstúpil som do svojho prideleného osobného priestoru, ktorý nepresahoval veľkosť záchodu, aký som si pamätal zo svojej mladosti. Tento víkend mám narodeniny. Už šesť krížikov! Nebude žiadna oslava, budem asi pracovať. Ostatne, tak ako každý víkend a tak ako aj každý iný deň v týždni. Moc ma to ale netrápi, aj tak som unavený. Vyzliekam zo seba šaty a posteľ, gombíkom vysunutá zo steny v úrovni členkov, sa stáva mojim útočiskom. Zatváram oči. Väčšinou sa mi sníva niečo z minulosti...
Len taká poznámka pre chlapov a mužov a aj tých čo sa na nich iba hrajú, aby nezabudli... DNES JE DEŇ ZAMILOVANÝCH! V A L E N T Í N A! Celý svet oslavuje deň zamilovaných, zaľúbených, ženatých, naskočených, lietajúcich, zasnúbených aj inak postihnutých. Kašlať na celý svet. Proste, ak máte niekoho koho pokladáte za svoj poklad, niekoho koho máte radi, niekoho koho môžete potešiť alebo niekoho s kým sa chcete udobriť, dnes je ten správny deň. Kvety, večera, úsmev, vínko, pusa alebo obyčajná chvíľka...podľa mňa to nie je tak veľa. PS 1: Budem to brať ako osobnú prehru, ak sa mi nepodarilo presvedčiť ani jedného muža, aby dnes konal...tak ako to majú rady! PS 2: Škoda, že to mne nikto nestihol pripomenúť...
iba On sa vždy pýta srdce vždy tak rozbúši nočné mory ponúka tým čo horia uši
Nie je vzťah, ktorý by sa podobal. Samé individuality. Situácie. Tváre. Životy.
Niekedy my, dospeláci zabúdame, na dobu, keď sme ešte boli všetci pekní a zlatí a prdeli sme na všetky problémy s úsmevom na tváričke. A tak som si prečítal dva články (aby ste pochopili tento, mali by ste na ne kuknúť tiež), Ženám pre radosť a Mužom pre radosť a aby sme sa trošku pobavili a vrátili o pár (pre niektorých o dosť) rokov do zadu...je tu tretí diel.