Branko Štefanatný
Poobedie
Normálny blogový článok. Podľa mňa. Téma, myšlienky poobedné. (Na začiatku vybavím aj jeden z účelov blogu, zavesím tu odkaz na jeden článok a vrátim tým požičané...držte palce Zajkovi, alebo nedržte, veď to je jedno)
Život je nádherný. To bol lajtmotív písania, keď som tu začal v roku 2005. V roku 2025 som opäť začal. Sám neviem, kde ma to zavedie. Zoznam autorových rubrík: Prvý článok, Od srdca, Zo sveta, Z dlhej alebo krátkej chvíle, Večná téma, Pohoda, Fotky, Z domova, Politika pre ľudí
Normálny blogový článok. Podľa mňa. Téma, myšlienky poobedné. (Na začiatku vybavím aj jeden z účelov blogu, zavesím tu odkaz na jeden článok a vrátim tým požičané...držte palce Zajkovi, alebo nedržte, veď to je jedno)
Dole uvedená agentúra urobila prieskum v uliciach Londýna. Výsledky viac ako zarážajúce. Na Slovensku bol výsledok 56%, to znamená, viac ako polovica obyvateľov by sa radšej narodila v inej krajine. No a ako to dopadlo v Anglicku? 70% opýtaných by najradšej neboli Angličanmi! Ak to zovšeobecníme a (podľa logiky niektorých ľudí) prerátame, je to ...
Vybral som sa za roh. Za rohom sa hrá každý rok svetový tenis. Wimbledon. Tento článok je môj pohľad na minuloročný a eštestálesahrajúci toho(a onoho)ročný turnaj. Len naznačím, minulý rok som vyhral, tento piatok som prehral. Inu, väčšinou bývajú veci, ktoré sa stanú prvýkrát také akési čarovnejšie...
Článok o koncerte skupiny U2 v Londýne. Ak teraz nemáte čas, odporúčal by som kašlať na tento článok a vrátiť sa k nemu, keď čas bude. Potom by ma náramne potešilo (od nepotešili ste mne, ani já vás nepoteším), keby ste si1. prečítali históriu tohto článku, tu2. pustili si U2 alebo ak sa chcete cítiť ako na koncerte, tu je jedna autentická nahrávka :o)A teraz, ak ste už v rovine há (alebo jú tú), nech sa páči, nejaké fotky a ako to teda bolo...
Šoférujem si to na Heathrow, veziem jedného klienta. Mrholí, počúvame najlepšiu hudbu do takéhoto anglického počasia (inak asi neuveríte, že tu až tak neprší, ale ide Wimbledon, tak začína), vážnu hudbu (Classic FM) a debatujeme. Zákazník je pôvodom z Egypta ale už dlho predlho žije v Londýne. Mal už svoj vek, tak ho budem volať deduško. Deduško z rodu zlatých.
Čiringita je maličká pláž na juhu Tenerife. O nej bude tento článok. Článok o pláži? Áno, aj.
Pár spolupísateľov do tohto denníka smeťáckeho sa rozhodlo na výzvu Tomáša Bellu napísať niečo o svojej práci. Ja som plánoval tak isto, ale Nicolasov obdivovateľ ma predbehol...
Už párkrát v živote som sa cítil ako vo filme. Vedľajšia či hlavná úloha, nehrá rolu. Pamätám si na jednu plavbu loďou. Vyškriabal som sa na predok, presvedčil som sa, že to ten Leo nemal ľahké, rozpažil som ruky a tiež som sa skoro utopil (Titanic). Inokedy zvyknem Hriešne tancovať a skoro každý deň sa hrám v londýnskych uliciach na jedného z 2 Fast 2 Furious.Včera som zažil zaujímavý mix. Stretli sa blázni, obľúbenci moji krvaví, Tarantino a Rodriguez a spolu s najsamlepším režisérom, scenáristom a mäsiarom v jednej osobe, nám prehrali krásne predstavenie. A to sme sa len vybrali s kamarátom na futbal. Do portugalskej krčmy?
V Londýne sme mali včera (3.6.2005) koncert podľa mňa najväčšej slovenskej kapely. No kto pozná toľko textov nejakej, ak nie práve tej Rážovej?O tom ale potom. Teraz o super veci. Európskej Únii. Len o pár plusoch, aké vidím ja, z Londýna.
Či smrdia, sú pekné alebo sú naozaj na vode?Áno (pre romantikov nie, pre perfekcionalistov nie a na vode predsa byť nemôžu +/-).Či som sa tam nestratil?Nie (+/-).
Je to už pár rokov. Piatok večer. Klasická zábava v jednej nemenovanej krčme v Žiline. Tancuje sa na stoloch, super hudba, všetci sa poznáme (áno Nosík). Jeden kamarát začal niečo vážne splietať. Zábava pokračovala ďalej. Postupne bolo viac ľudí v diskusii, kde bolo počuť slová ako makaróni-mafiáni-Monica Belluci-paradajky?-veeeľa peňazí. O druhej ráno už sme sa upísali (diablovi) asi 30ti! Išli sme na brigádu. Smer Taliansko - Gargáno (to je tá ostroha). Zber paradajok. Na 6 týždňov...
Prvýkrát som ho stretol v miestnosti plnej dievčat. Jazyková škola, tri roky nazad, Londýn. Asi 12 žien a my dvaja. Nuž čo sme mali robiť? Sadli sme si k sebe a stali sme sa kamarátmi.Tento článok bude o jeho neslobodnej krajine, o ňom a tak trošku aj o nás.
Dnes ráno moje uši dostali najprv zabrať, lebo som v nemenovanom anglickom rádiu (a neskôr aj na ostatných) počul šokujúcu správu o tom ako trávia deti v Londýne svoj voľný čas a neskôr dostali moje uši balzam. Americkú angličtinu. Yep!
O jednej oslave na juhozápade Londýna (ale v podstate budem nadávať na Angličanov).
Doslova a do písmena. Bohatým ľudom s palácmi miesto domov, s limuzínami miesto áut a s milenkami miesto manželiek akosi všetko vždy vychádza, prechádza a odpúšťa sa. To je ok. Ale ešte aj slnko im svieti akosi viac ako nám (teda vám, ja sa za boháča pokladám)!
Z dodávky vyskočili tri osoby. Chlapi. Keď myslím chlapi, hovorím o dvojmetrovom obrovi s nohatými rukami - vyhadzovač číslo jedna. Druhý asi o hlavu menší od prvého, výškovú stratu však dohnal nehorázne silným hlasom a pohľadom pred ktorým sa uteká - vyhadzovač číslo dva. No a ja - študent zo starého kontinentu.
Ušlo mi lietadlo.Tak ako mi kedysi, keď som hrával futbal, utekala lopta, tak ako mi ubzikla bývalá priateľka z mojho života a presne tak ako sa mi stratili všetky ruské slovíčka z hlavy. Rýchlo, bez dôvodu, bez stopy. Lietadlo mi vlastne už pred nosom uletelo dvakrát.
Výroky Slováka žijúceho v zahraničí, po príchode domov, prvý alebo posledný deň jeho návštevy:Teším sa, keď už pôjdem odtiaľto nazad! alebo Som rád, že už idem preč, tu je všetko naopak!.Naozaj?